Denník N

Traja zo štyroch pacientov sa neliečia na závažnú pľúcnu chorobu. Slováci hľadajú spôsob, aby si ju lekári všimli

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Odborníci využívajú poznatky z psychológie, aby vylepšili aj výberový proces či správanie zamestnancov, ktorí nerecyklujú odpad. Uvažujú tiež, ako to spraviť, aby si ľudia sporili na dôchodok v dynamických fondoch.

„Verím, že prispejeme k tomu, aby sa diagnostikovalo viac pacientov, takže zachránime viac ľudských životov,“ vraví pre Denník N Matej Šucha o novom projekte, ktorý sa týka chronickej obštrukčnej choroby pľúc.

Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2004 až 64 miliónov ľudí trpí uvedeným ochorením, z nich tri milióny zomreli. „Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že chronická obštrukčná choroba pľúc sa do roku 2030 stane treťou najčastejšou príčinou smrti na svete.“ Momentálne je na štvrtej priečke.

Pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc dochádza k obštrukcii v dýchacích cestách, takže keď človek dýcha, vzduch sa nemôže voľne pohybovať dovnútra a von. „Problémom choroby je, že je veľmi poddiagnostikovaná. Až traja zo štyroch pacientov nie sú vôbec diagnostikovaní,“ vraví Šucha.

Lekári liečia iné ochorenia

Ľudia, ktorí chorobou trpia, sa vyhýbajú spoločenským kontaktom a uzatvárajú sa do seba. „Majú záchvaty kašľa. Pred okolím im je to nepríjemné, tak prestávajú chodiť do spoločnosti,“ povedal Šucha.

Odborník pracuje v spoločnosti Mindworx, ktorá využíva moderné poznatky z psychológie, aby ľudí postrčili (z angl. nudge) k správaniu, ktoré im prospieva.

V tomto prípade sa Šucha a jeho kolegovia zamerali na všeobecných lekárov, ktorí si ochorenie často nevšimnú a namiesto toho pacientov chybne liečia na astmu či bronchitídu.

Foto – Fotolia

Heuristika dostupnosti

„Podľa nás je jedným z najhlavnejších dôvodov poddiagnostikovania choroby takzvaná heuristika dostupnosti,“ objasňuje Šucha.

Za učeným názvom o heuristike dostupnosti (z angl. availability bias) sa ukrýva pomerne jednoduché psychologické zistenie, že výskyt nejakého javu posudzujeme podľa toho, ako ľahko je dostupný našej mysli.

Predstaviť si to môžeme na príklade s bezpečnosťou leteckej dopravy. Ak sa človeka opýtame, či je letecká doprava bezpečná v deň, keď sú správy plné aktuálneho pádu lietadla, udalosť sa zmocní jeho mysle natoľko, že to skreslí jeho uvažovanie o probléme, takže nadhodnotí riziká spojené s týmto inak bezpečným spôsobom dopravy.

Opačná situácia nastáva, keď nám nejaká informácia vôbec nenapadne. To je aj prípad všeobecných lekárov, ktorí si na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc nespomenú a pacienta nepošlú na odborné vyšetrenie za špecialistom.

Šucha a jeho kolegovia navrhli riešenie, ktoré vychádza z behaviorálnych poznatkov o heuristike dostupnosti, bližšie ho zatiaľ nešpecifikovali.

Myslíme si, že v takýchto prípadoch by mohlo fungovať, ak by sa lekárom nepodávali iba suché fakty, ale aj príbehy a emócie. V minulosti sme písali, že viac ako štatistické dáta zaujmú našu myseľ príbehy plné emócií so sociálnou zápletkou, pretože sme spoločenské tvory a na informácie tohto druhu sme obzvlášť citliví.

Všeobecná rada by mohla byť, aby informácie o chorobe pochádzali od človeka, ktorého lekári považujú za autoritu. Sociálni psychológovia nás už desaťročia učia, že na názory tých, ktorých si vážime, veľmi dáme.

Konečná podoba projektu však nie je ešte známa. Projekt je vo finálnej fáze a čochvíľa sa bude zavádzať.

Zmena výberového procesu

Iný projekt, na ktorom v Mindworx pracujú a ktorý sa čoskoro bude testovať, súvisí s úpravou výberového konania v nemenovanej spoločnosti.

„Naším cieľom je pozmeniť úvodný pohovor tak, aby to kandidát hneď nevzdal a prišiel aj do ďalšieho kola. V minulosti sa stávalo, že človeka zavalili informáciami, no nedali mu odpovede na tie otázky, ktoré potreboval. Takže zažíval neistotu. Ide o pocit, ktorý ľudia nenávidia, a viac sa už na pohovore neobjavili,“ objasnil Šucha.

Odborník hovorí, že navrhli niekoľko riešení, ktoré vychádzajú z moderných poznatkov psychológie, napríklad o správaní rovesníkov, ktoré máme tendenciu napodobňovať.

Šucha k tomu povedal: „Ak je na pohovore napríklad študent, povedia mu, koľko ľudí pracuje vo firme ako študenti. Ak ľudia váhajú, či je práca pre nich vhodná, informácia, že im podobní ľudia sú v nej spokojní, ich dokáže presvedčiť. Ak niečo robí veľa ľudí, je to pre nás indikátor, že áno, toto je fajn a idem do toho.“

Foto – Fotolia

Efekt IKEA

Kandidát nebude len pasívne odpovedať na otázky: v rozhovore bude nútený vyvinúť väčšie úsilie, aby sa viac angažoval. „Efekt IKEA tvrdí, že veci, do ktorých investujeme viac energie a času, si ceníme viac ako tie, ktoré nie sú spojené s vynaloženým úsilím.“

Jav má pomenovanie podľa švédskeho výrobcu nábytku, ktorý je známy tým, že si nábytok skladajú sami zákazníci. Psychológovia vypozorovali, že napríklad stôl, ktorý si postavíme sami, si ceníme viac ako ten, čo si neposkladáme. Vynaložené úsilie v našich očiach zvyšuje hodnotu vecí.

Uvedený jav vytvára v človeku pocit záväzku, takže sa skôr objaví v ďalšom kole pohovoru. Bolo by veľmi ťažké neprísť, ak sme predtým na pohovore tvrdo pracovali. Mali by sme pocit, že sa niečoho cenného vzdávame.

Zvýšili pravdepodobnosť zaslania životopisu

V minulosti pracoval Šucha a jeho tím s pracovným portálom, kde ľudia posielajú životopisy. „Navrhli sme jednoduché riešenie, ktoré zvýšilo pravdepodobnosť, že človek pošle životopis. Zistili sme, že ak človeku zobrazíme informáciu, že sa niekto iný zaujímal o danú pracovnú pozíciu do tej miery, že poslal svoj životopis, až o 60 percent sa zvýšila pravdepodobnosť, že to spraví aj on.“

„Z ekonomického hľadiska to nedáva zmysel,“ pokračuje Šucha, „lebo ak niekto predo mnou poslal životopis, šanca, že ma vyberú, sa znižuje. Ale z behaviorálneho hľadiska to dáva perfektný zmysel: lebo keď váhame, či životopis poslať, ideme do toho, ak vidíme, že iní ľudia to už spravili.“

Recyklovaný odpad

Ďalší projekt, na ktorom začnú v Mindworx onedlho pracovať, sa týka zmeny návykov zamestnancov v jednej firme, aby viac recyklovali, umývali po sebe riad a stravovali sa zdravšie.

„Často sa stáva, že ľudia by aj recyklovali, ale možno nevedia, či špinavý téglik od jogurtu patrí do odpadu na plasty alebo nie. Problém môže byť aj v tom, že v práci najskôr narazia na kôš na zmiešaný odpad a až o desať metrov ďalej majú kontajner na recyklovaný odpad. Nechce sa im ísť tak ďaleko, tak to z pohodlnosti vyhodia do najbližšieho koša. Riešenie? Proste vymeníte koše a ten na recyklovaný odpad umiestnite vhodne tak, aby sa mu nevyhli,“ vraví Šucha.

Experiment na hlavnej stanici

Odborník na behaviorálne vedy v tejto súvislosti pripomenul experiment z minulého roka, o ktorom sme tiež písali. Spočíval v tom, že študentka Nikola Bobčíková z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK natrela na zem pri hlavnej železničnej stanici v Bratislave stopy, ktoré fajčiarov odviedli zo zakázanej zóny na miesto, kde smeli fajčiť.

Študentka vtedy pre Denník N povedala: „Zistila som, že pred opatrením fajčilo v zakázaných zónach asi 17 percent fajčiarov. Po natretí chodníka klesol ich počet na štyri percentá.“

Šucha na experimente spolupracoval a pre Denník N poznamenal: „Tak ako v prípade fajčenia na hlavnej stanici, aj v prípade výmeny košov na odpad platí to isté. Ak dáte ľudom jednoduchý návod na požadované správanie, budú ho dodržiavať. Nebudú naschvál robiť zle a chodiť extra metre, aby hodili plast do koša na papier, ani fajčiť tam, kde nemajú.“

Stopy namaľované pred hlavnou stanicou vedú fajčiarov na miesto vyhradené na fajčenie.

Dôchodkové správcovské spoločnosti

Posledný projekt, o ktorom s nami Šucha hovoril a ktorý je momentálne v príprave, sa týka sporenia na dôchodok v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS). „Ak si človek sporí v konzervatívnom fonde, veľa si nenašetrí. Z ekonomického hľadiska je najvýhodnejšie byť v dynamických fondoch, ak si človek sporí na dlhé obdobie, povedzme 30 rokov,“ vraví Šucha.

Lenže ako to spraviť, aby človek prešiel do dynamického fondu? Šucha navrhuje zjednodušiť komunikáciu. „Lebo niekedy je jazyk, ktorý DSS-ky používajú, príliš zložitý. Po druhé, do komunikácie by sa mohla zapojiť nejaká autorita, ktorej ľudia dôverujú. A po tretie, zmena musí byť čo najjednoduchšia. Lebo človek by si fond aj zmenil, ale keď si predstaví všetky ti vybavovačky, radšej sa na to vykašle.“

Šucha tiež navrhuje, aby DSS-ky zapojili do rozhodovania klientov pocit deadlinu. „Vezmite si také poukážky do obchodov s oblečením – buď na tri týždne, alebo na tri mesiace. Ktorý si ľudia vyberú skôr? Prieskumy ukazujú, že ten druhý. Lenže oveľa viac využívajú ten prvý. Prečo? Lebo ak ľudia môžu niečo odkladať, zabudnú na to a napokon to nespravia vôbec.“

Aj podľa Daniela Kahnemana (držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2002), vraví Šucha, je jednoduchosť hlavným kľúčom k zmene správania ľudí. „Ľudia majú tendenciu ísť cestou najmenšieho odporu. Ak z nej spravíme cestu, o ktorej chceme, aby si ju zvolili, vtedy máme solídne našliapnuté na zmenu ich správania,“ skonštatoval Šucha.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Behaviorálna ekonómia

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie