Kým mlčíme, nevyrovnáme sa s ničím

Je to ako facka mokrou handrou. Osobnosti, ktoré sme ešte včera obdivovali a vážili si, pred nami zrazu stoja ako opovrhnutiahodní delikventi. Bill Cosby, Kevin Spacey, Louis C.K. Hviezdy, ktoré mali byť výkladnou skriňou Hollywoodu. A namiesto toho sú synonymom toho najodpornejšieho, čo sa pod jeho pozlátkou skrýva.

Asi nikomu príčetnému netreba vysvetľovať, aké dôležité sú tieto odhalenia pre obete sexuálneho zneužívania a tiež pre spoločnosť, ktorá sa aj na základe tohto diskurzu nanovo zamýšľa nad sexuálnym násilím a snaží sa vymedziť presné hranice jeho neprípustnosti.

Ak totiž niečo najnovšie obvinenia z prostredia amerického šoubiznisu odhalili v celej úbohosti, je to náš nejednoznačný postoj k tomu, čo by za žiadnych okolností nemalo byť v modernej spoločnosti akceptovateľné.

Na väčšine prípadov totiž najviac zaráža fakt, že o správaní ľudí ako Harvey Weinstein či Kevin Spacey ich okolie vedelo dávno predtým, ako z toho New Yorker a Timesy spravili celosvetovú tému. Spacey zneužíval svoju moc a postavenie na obťažovanie kolegov už pred dvanástimi rokmi v divadle Old Vic. Je to už rovnako viac ako dvanásť rokov, čo sa herečka Daryl Hannah musela po nakrúcaní snímky Kill Bill pred Weinsteinom zabarikádovať na hotelovej izbe.

Ich obete nemlčali tak, ako sa mylne nazdávajú tí, ktorí sa nechápajúc podstatu problému dokážu pohoršene pýtať, prečo im to doteraz neprekážalo a ozývajú sa až po rokoch. Režisér Quentin Tarantino, len jeden z mnohých, ktorým sa Hannah zdôverila, sám priznal, že „vedel dosť na to, aby mohol urobiť viac, ako urobil“.

Veľa z obvinení je v prvom rade o neúcte a nerešpektovaní dôstojnosti toho druhého, rovnako veľa je ich však o vážnom sexuálnom zneužívaní, terorizovaní a otvorenom násilí. Z tých, ktorí sa tomu mlčky prizerali, sa tak stávajú de facto spolupáchatelia, ktorí tieto zločiny ignorovali a sú ochotní ich ignorovať pre vidinu zárobku alebo ochranu svojej kariéry.

Je správne verejne odsúdiť Spaceyho, Weinsteina či Louisa. Zmluvy s nimi však teraz ostentatívne rozväzujú producenti, ktorí to mali urobiť už dávno. A neurobili.

Pri sexuálnom obťažovaní je naším najväčším zlyhaním to, že aj keď mu často z objektívnych dôvodov nedokážeme zabrániť, stávame sa mlčiacou väčšinou, ktorá nevie alebo nechce namiesto obete ukázať prstom na vinníka. Neuvedomujeme si však, že tým vlastne ukazujeme sami na seba.