Vedci objavili prvý medzihviezdny objekt, nazvali ho „Prvý posol z minulosti“

Autor je astronóm, pôsobí v Harvardovom astrofyzikálnom centre

14. október 2017 nebol spočiatku pre astronómov objavujúcich asteroidy a kométy ničím výnimočným. Niekoľko desiatok novoobjavených asteroidov, ktoré potrebovali ďalšie sledovanie a výpočet dráh, sa zverejnilo ako každý deň na stránkach Centra malých planét.

Jeden z objektov objavený havajským ďalekohľadom Pan-STARRS s dočasným označením P10Ee5V však vykazoval zvláštnu dráhu. Mal dráhu podobnú kométe so sklonom 122 stupňov k dráham planét a prichádzal z diaľky.

O šesť dní neskôr bolo teleso naozaj zverejnené ako kométa pod označením C/2017 U1. Tu sa však podobnosť s kométami skončila a začala sa nová éra.

Hyperbolická dráha

Teleso nemalo žiadnu kometárnu aktivitu, ani chvost, ani komu. Vyzeralo ako asteroid. Jeho dráha bola hyperbolická, čo znamená, že teleso iba preletelo slnečnou sústavou a už sa do nej nikdy nevráti.

Mierne hyperbolické dráhy sa občas u komét pozorujú, býva to však spôsobené nepresnosťou v meraní alebo gravitačnou poruchou dráhy spôsobenou tesným preletom okolo planéty, najčastejšie okolo Jupitera.

C/2017 U1 však okolo žiadnej planéty nepreletela, výstrednosť dráhy bola rekordná a nevysvetliteľná nepresnosťou merania.

Čo astronómovia našli? Ide o objekt, ktorý nevznikol v slnečnej sústave, ale pri inej hviezde a miliardy rokov sa túlal v galaxii? S veľkou pravdepodobnosťou bolo Slnko prvou hviezdou, ktorú objekt po svojom katapultovaní z rodnej planetárnej sústavy po miliardách rokov stretol. Čo sme sa za krátky čas o medzihviezdnom návštevníkovi naučili?

Nemá blízky pôvod

Eric Gaidos s tímom z Havajskej univerzity a Eric Mamajek z Laboratória prúdového pohonu skúmali, či teleso neprišlo od blízkych hviezd. Spätný výpočet jeho polohy státisíce rokov do minulosti a porovnanie vektorov rýchlosti objektu a blízkych hviezd vylúčili blízky pôvod.

Zároveň sa však objekt pohyboval tak, že jeho dráha kopíruje disk našej galaxie. Štatisticky to vyzerá tak, že objekt opustil svoju hviezdu pred miliardami rokmi a Slnko je možno prvou hviezdou, ktorú na svojej ceste navštívil.

Quan-Zhi Ye z Caltechu a Joe Masiero z Laboratória prúdového pohonu nezávisle zmerali reflekčné spektrum telesa päťmetrovým ďalekohľadom na Palomare, neidentifikovali však žiadne molekuly a povrch sa javil mierne červený. Nie však taký tmavý a červený, ako sa to pozoruje u chladných a ľadových telies Kuiperovho pásu za dráhou Neptúna. To znamená, že objekt vznikol v teplejšom prostredí bližšie k hviezde.

Má niekoľko sto metrov a je podlhovastého tvaru

Matthew Knight z univerzity v Marylande a jeho tím použil 4,3-metrový ďalekohľad v Arizone (Discovery Channel Telescope) a zistil, že objekt rotuje okolo vlastnej osi veľmi pomaly (viac ako 5 hodín), má iba niekoľko sto metrov a je podlhovastého tvaru (je približne trikrát dlhší ako široký).

Teleso preletelo okolo Slnka bližšie ako Merkúr, vo vzdialenosti 37 miliónov kilometrov a bolo objavené až po prelete. Pre svoj malý rozmer a veľkú rýchlosť však objekt stráca jasnosť a v polovici novembra bol pozorovateľný iba najväčšími ďalekohľadmi. Onedlho sa navždy stratí v hlbinách vesmíru.

Poslednú šancu na jeho pozorovanie získala Karen Meechová z Havajskej univerzity, ktorá na daný objekt získala pozorovací čas na Hubblovom vesmírnom ďalekohľade.

Prvý posol z minulosti

Nový typ objektu zamával aj s astronomickou terminológiou. Jeho prvotné označenie C/2017 U1 bolo chybné, pretože kometárna aktivita nebola pozorovaná, a preto bol následne premenovaný ako asteroid na A/2017 U1.

Pracovná skupina pre terminológiu malých telies Medzinárodnej astronomickej únie sa na základe netradičného objavu dohodla, že ide o nový typ telesa. Z toho dôvodu jeho definitívne označenie zdôrazňuje, že ide o prvý medzihviezdny objekt, 1 I/2017 U1.

Objavitelia z Havaja pre teleso navrhli adekvátny názov v lokálnom jazyku ´Oumuamua, v preklade „Prvý posol z minulosti“. Definitívny názov prvého objaveného medzihviezdneho objektu je 1 I/2017 U1 (´Oumuamua).

To, že išlo o prvý objav medzihviezdneho (interstelárneho) objektu, neznamená, že podobné objekty cez slnečnú sústavu neprelietajú častejšie. Teoretické práce podobné objekty predpokladali.

Vyslanie kozmickej sondy

Systematické sledovanie oblohy a prehliadkové systémy ako havajský Pan-STARRS alebo rozostavaný Large Synoptic Survey Telescope v Čile s veľkou pravdepodobnosťou prinesú ďalšie objavy medzihviezdnych objektov.

Možno to bude dostatočná motivácia na vyslanie kozmickej sondy, ktorá by teleso preskúmala zblízka, ale už dnes je zrejmé, že by išlo o veľmi náročnú misiu.

Ako ukázal Andreas Hein so svojim tímom v štúdii o hypotetickej sonde Lyra, súčasné raketové systémy nepostačujú na dosiahnutie potrebnej rýchlosti. Pomôcť by mohli iba asistované tesné prelety okolo Jupitera a Slnka alebo rakety budúcnosti s doplňovaním paliva na orbite alebo nekonvenčným typom pohonu. Momentálne sú tieto objekty okrem diaľkového prieskumu nedostupné.