pondelok

Maďarský problém slovenskej pravice: Bez SMK a Mosta to nepôjde, no ani s nimi

Postup SMK a Mosta drasticky znižuje šancu slovenskej pravice na vytvorenie stredopravej vlády v budúcnosti. Bez SMK a Mosta to nepôjde, problém je, že ani s nimi – dokonalý gordický uzol.

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Foto - tasr

Autor je politológ, ekonóm; Katedra politológie FiF UK v Bratislave

Bez „maďarských“ strán na Slovensku nemôže vzniknúť pravicová vláda. SMK hrala kľúčovú úlohu pri zostavení dvoch Dzurindových vlád, a teda aj v konsolidácii demokracie, presadení politických a ekonomických reforiem, ako aj v euroatlantickej integrácii Slovenska.

Podobne Radičovej vláda nemohla vzniknúť bez účasti strany Most-Híd, ale už tam sa ukázalo, ako veľmi chýbali prepadnuté hlasy SMK (4,33 percenta v roku 2010). Stále platí, že len veľmi ťažko sa dá predstaviť pravicová vláda bez účasti aspoň jednej maďarskej strany (teoretická šanca síce vždy existuje, silne sa však podobá na tie čisto matematické šance postupu futbalových reprezentácií na majstrovstvá sveta).

Obe maďarské strany na Slovensku, Most aj SMK, sú členmi európskej stredopravej straníckej skupiny ľudovcov a mali by byť teda prirodzeným spojencom prípadnej novej pravicovej vlády na Slovensku. Tak v čom je problém? V tom, že obe – napriek tomu – spolupracujú so Smerom, zásadne nespolupracujú medzi sebou, z pohľadu slovenskej pravice sú nespoľahlivé a najpravdepodobnejší scenár momentálne je, že ani jedna z nich sa nedostane do slovenského parlamentu v nasledujúcich voľbách (keď pôjdu do týchto volieb samy, ako sa to deje od roku 2010 vždy). Posledné župné voľby sú toho dobrou ilustráciou.

Okrem toho, akceptovateľnosti SMK ešte viac priťažuje aj veľmi blízky vzťah s čoraz autoritatívnejším Fideszom a jeho vodcom Viktorom Orbánom.

Župné voľby ako predobraz smutného konca Mosta?

Už dávno je zrejmé, že zmiešaná strana Most-Híd má šancu dostať sa do parlamentu, keď popri občanoch maďarskej národnosti (respektíve ľuďoch so zmiešanou identitou) presvedčí aj dostatočné množstvo etnických Slovákov, že je hoden ich podpory. Tí podľa odhadov mohli tvoriť tretinu až 40 percent voličov Mosta-Híd v posledných parlamentných voľbách. Okrem straníckeho šéfa Bugára ich priťahovali najmä kandidáti ako Žitňanská, Šebej a Kresák, pri ktorých sa mohli spoľahnúť, že „charakter rozhoduje“.

Od vytvorenia vlády so Smerom mnohí analytici (vrátane mňa) tvrdia, že odchod drvivej väčšiny slovenských voličov Mosta je len otázkou toho, kedy sa objaví na scéne pre nich akceptovateľná (proeurópska, stredopravá, respektíve liberálna) a zároveň životaschopná alternatíva. Župné voľby však ukázali, že ani to nie je úplne potrebné.

Dobre to ilustruje osud Františka Šebeja. Ten sa ešte v roku 2013

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |