Denník N

Maďarský problém slovenskej pravice: Bez SMK a Mosta to nepôjde, no ani s nimi

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár. foto – tasr
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár. foto – tasr

Postup SMK a Mosta drasticky znižuje šancu slovenskej pravice na vytvorenie stredopravej vlády v budúcnosti. Bez SMK a Mosta to nepôjde, problém je, že ani s nimi – dokonalý gordický uzol.

Autor je politológ, ekonóm; Katedra politológie FiF UK v Bratislave

Bez „maďarských“ strán na Slovensku nemôže vzniknúť pravicová vláda. SMK hrala kľúčovú úlohu pri zostavení dvoch Dzurindových vlád, a teda aj v konsolidácii demokracie, presadení politických a ekonomických reforiem, ako aj v euroatlantickej integrácii Slovenska.

Podobne Radičovej vláda nemohla vzniknúť bez účasti strany Most-Híd, ale už tam sa ukázalo, ako veľmi chýbali prepadnuté hlasy SMK (4,33 percenta v roku 2010). Stále platí, že len veľmi ťažko sa dá predstaviť pravicová vláda bez účasti aspoň jednej maďarskej strany (teoretická šanca síce vždy existuje, silne sa však podobá na tie čisto matematické šance postupu futbalových reprezentácií na majstrovstvá sveta).

Obe maďarské strany na Slovensku, Most aj SMK, sú členmi európskej stredopravej straníckej skupiny ľudovcov a mali by byť teda prirodzeným spojencom prípadnej novej pravicovej vlády na Slovensku. Tak v čom je problém? V tom, že obe – napriek tomu – spolupracujú so Smerom, zásadne nespolupracujú medzi sebou, z pohľadu slovenskej pravice sú nespoľahlivé a najpravdepodobnejší scenár momentálne je, že ani jedna z nich sa nedostane do slovenského parlamentu v nasledujúcich voľbách (keď pôjdu do týchto volieb samy, ako sa to deje od roku 2010 vždy). Posledné župné voľby sú toho dobrou ilustráciou.

Okrem toho, akceptovateľnosti SMK ešte viac priťažuje aj veľmi blízky vzťah s čoraz autoritatívnejším Fideszom a jeho vodcom Viktorom Orbánom.

Župné voľby ako predobraz smutného konca Mosta?

Už dávno je zrejmé, že zmiešaná strana Most-Híd má šancu dostať sa do parlamentu, keď popri občanoch maďarskej národnosti (respektíve ľuďoch so zmiešanou identitou) presvedčí aj dostatočné množstvo etnických Slovákov, že je hoden ich podpory. Tí podľa odhadov mohli tvoriť tretinu až 40 percent voličov Mosta-Híd v posledných parlamentných voľbách. Okrem straníckeho šéfa Bugára ich priťahovali najmä kandidáti ako Žitňanská, Šebej a Kresák, pri ktorých sa mohli spoľahnúť, že „charakter rozhoduje“.

Od vytvorenia vlády so Smerom mnohí analytici (vrátane mňa) tvrdia, že odchod drvivej väčšiny slovenských voličov Mosta je len otázkou toho, kedy sa objaví na scéne pre nich akceptovateľná (proeurópska, stredopravá, respektíve liberálna) a zároveň životaschopná alternatíva. Župné voľby však ukázali, že ani to nie je úplne potrebné.

Dobre to ilustruje osud Františka Šebeja. Ten sa ešte v roku 2013 dostal ako prvý, s absolútne najvyšším počtom hlasov (6 475), do zastupiteľstva bratislavského VÚC zo svojho obvodu (v Bratislave Petržalke), teraz však skončil na 17. mieste (4 081 hlasov pri vyššej účasti) a bez mandátu. A to dokonca vo voľbách, kde voliči môžu krížom-krážom krúžkovať medzi kandidátmi rôznych strán a nezávislými politikmi.

To znamená, že aj prijateľný kandidát z neprijateľnej strany má mať väčšiu šancu (než v parlamentných voľbách). Šebej však napriek tomu pohorel. Keď pri budúcich parlamentných voľbách väčšina slovenských a aspoň menšina maďarských voličov takto opustia Most, tak to bohato stačí na to, aby sa nedostal do parlamentu. Možno si to uvedomujú aj v Moste, ale maďarsko-maďarská (Most-SMK) spolupráca je stále málo pravdepodobná a so slovenskou pravicou je to skoro vylúčené. Osobne by som nebol až taký prekvapený, keby sa v najbližších voľbách politici Mosta ocitli na spoločnej kandidátke Smeru…

V každom prípade, aj v prípade Mosta-Híd sa ukazuje, že koalícia so Smerom nie je životným poistením. HZDS, Slotova SNS alebo Procházkova Sieť by o tom mohli rozprávať.

SMK prepásla obrovskú šancu

Po vstupe Mosta-Híd do vlády sa SMK mohla profilovať ako „ozajstná“ pravicová strana. Jasne by sa odlíšila od Mosta (v očiach maďarských voličov), ukázala by slovenskej pravici, že je spoľahlivý partner a v župných voľbách by mohla podporiť víťazných kandidátov, ako sú Viskupič v Trnave alebo Trnka v Košiciach. Urobili však opak. V Košiciach podporili Rašiho, v Trnave stavili na to, že zas vyhrá Mikuš a bude pokračovať koaličné vládnutie s Berényim ako podpredsedom kraja. Nevyšlo ani jedno, ani druhé. Slovenskej pravici opäť demonštrovali, že sú nespoľahlivým partnerom a od Mosta sa neodlíšili. Skrátka, geniálna stratégia…

Napriek tomu to predvedú ako víťazstvo, lebo majú slušný počet poslancov v župných zastupiteľstvách (hoci celoslovensky ich počet klesol z 38 v roku 2013 na súčasných 33), a vybudovali tiež paralelný vesmír vďaka svojim (najmä internetovým) médiám. Problém je v tom, že takto sa už štvrtýkrát nedostanú do slovenského parlamentu. Vlastné voličské jadro im na to nestačí a slovenské strany (napríklad OĽaNO) ich ťažko zoberú na svojej kandidátke „na hrad“. Hrozí totiž, že by mohli pokračovať na strane Smeru vo vláde – čo by sa pravdepodobne už stalo, keď v parlamente v roku 2016 namiesto Mosta skončila SMK.

Oni to však možno nevnímajú ako problém, regionálne pozície im postačia, spolu s peniazmi z Maďarska. Lebo ďalší problém je, obrazne povedané, že visia na výplatnej páske Fideszu a Viktora Orbána. Ten pravdepodobne bude vládnuť aj po budúcoročných voľbách v Maďarsku, a postupne smeruje k čoraz menej demokratickým metódam. Z SMK tie metódy nikdy nahlas nekritizovali. Naopak, Orbánovu politiku skôr zľahčovali a obhajovali. Otázka je, kam musí ešte Fidesz zájsť v porušovaní demokratických noriem, aby SMK nezostala ticho? Kým posiela peniaze, asi ďaleko.

Všetko to smeruje tak smutne, tragicky, typicky maďarsky…

Maďarské strany v župných voľbách skúšali mnoho regionálnych taktík (skoro všade pohoreli), ale nemali žiadnu celoštátnu stratégiu. Nespolupracovali konzistentne s opozíciou, ani so Smerom, ani navzájom. Momentálne to vyzerá tak, že v tejto deštruktívnej politike budú pokračovať. Pôjdu samy do parlamentných volieb a ani jedna z nich neprekročí päťpercentné kvórum.

Takýto postup drasticky znižuje šancu slovenskej pravice na vytvorenie stredopravej vlády. Lenže ani spoločný postup maďarských strán nezaručuje úspech. Vzťahy medzi nimi sú natoľko antagonistické, že ani v prípade spoločnej kandidátky nemožno garantovať ich parlamentnú reprezentáciu. Podporu pre ne, čo vykazujú prieskumy verejnej mienky, jednoducho nie je možné mechanicky zrátať. Aj keby však aspoň jedna „maďarská“ strana skončila (hocijakým spôsobom) v parlamente, kto môže garantovať, že neskončí na strane Smeru v nejakej koalícii? Je to nemožná situácia: vláda pravice sa bez nich dá ťažko predstaviť, ale zároveň je ťažké počítať s nimi.

Na záver musím poznamenať, že nie je jednoduché písať o týchto veciach úprimne. Doba jednoducho nepraje občanom Slovenska maďarskej národnosti s pravicovým presvedčením. Ste zradcom pre všetkých, Slovákov, Maďarov, slovenských Maďarov, Mosta aj SMK… Taký á la Kafka pocit: menšina menšinovej menšiny. Schytáte to od „komentujúcich“ z každej strany… Nie je to príjemné, ale intelektuálna poctivosť nepustí, niekto to musí otvorene napísať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie