Denník N

Mešká a má východniarsky prízvuk, ale porazil Rašiho. Kto je Rastislav Trnka, aktivista či politik?

Nový košický župan Rastislav Trnka. Foto – TASR
Nový košický župan Rastislav Trnka. Foto – TASR

Nový košický župan Rastislav Trnka ako dôvod svojich odchodov z SDKÚ a zo Siete menuje aj Pavla Freša a Radoslava Procházku. Procházka napriek tomu o ňom hovorí v dobrom.

Volebná noc, je krátko po tretej hodine ráno a Rastislav Trnka ešte stále kontroluje priebežné volebné výsledky. V iných krajoch to už je jasné, opozícia valcuje Smer. V košickej centrále je však napätie. Súboj s Richardom Rašim je do poslednej chvíle mimoriadne tesný.

Nakoniec rozhodlo 875 hlasov. Málokto to čakal, porazený je Richard Raši. Človek, ktorého v Smere považovali za takmer istého víťaza.

Vyhral 33-ročný, na západe krajiny takmer neznámy, Rastislav Trnka. Kto to je a ako dokázal okolo seba postaviť podporu veľkej pravicovej koalície? Ako je možné, že vyhral?

Po škole sa stal aktivistom a politikom

Trnka sa narodil v Košiciach a vyštudoval Ekonomickú univerzitu. Po štúdiu pracoval ako projektový manažér. Už v tom čase rozbiehal svoju politickú kariéru. Začínal ako komunálny politik, neskôr sa stal poslancom župného zastupiteľstva, ale aj vicestarostom v košickom Starom Meste a v tridsiatich troch rokoch sa stal predsedom kraja. Hovoria o ňom, že je ambiciózny a sebavedomý a doteraz mu to v politike vychádzalo.

V roku 2010 mal Trnka len dvadsaťšesť rokov a v komunálnych voľbách za stranu SDKÚ sa stal poslancom mestskej časti Košice-Staré Mesto. „Hlavný dôvod, prečo som vstúpil do politiky, bol, že som sa už nemohol dívať, ako to tu nefunguje,“ hovorí zatiaľ nekonkrétne Trnka.

Veril, že SDKÚ je reformná strana, hoci už vtedy mala najlepšie roky za sebou. „Videl som, že táto strana dokázala rozhýbať veci, naštartovať reformy, a chcel som prispieť. Žiaľ, potom sa to celé začalo rozpadávať a posledným klincom do rakvy bolo, keď vedenie prebral Pavol Frešo.“

Šéf Trnkovej kampane a košický miestny poslanec Ladislav Lörinc hovorí, že nový župan si nechá poradiť a dokáže spolupracovať. „Medzi jeho slabé stránky radím východniarsky prízvuk a zvykne meškať na naše stretnutia. Viem však, že na obidvoch týchto veciach pracuje a snaží sa zlepšovať,“ vraví s úsmevom Lörinc.

Rašiho položilo košické parkovanie

V Košiciach sa Trnka preslávil v roku 2012. Popri kauze, ktorá o pár rokov neskôr prispela k veľkej prehre primátora Richarda Rašiho v župných voľbách.

Magistrát uzavrel zmluvu so schránkovou firmou EEI, ktorá vyberá parkovné v centre mesta. Trnka zmluvu od začiatku kritizoval, hovoril o jej nezákonnosti a nakoniec aj vyzval ľudí, aby pokuty neplatili. Košicami sa ozývalo skandovanie na protestoch, aké tam predtým dlho neboli.

Práve tam sa Trnka zoznámil s ľuďmi, ktorí neskôr ovplyvnili jeho politickú kariéru. Jedným z nich bol aj Peter Kolár, súčasný košický šéf strany Sloboda a Solidarita. „S Trnkom som sa zoznámil na akciách proti EEI, neskôr sme sa stretávali na protestoch proti Bašternákovi a na magistráte. Bol veľmi aktívny a protestami sa zviditeľnil.“

Henrich Burdiga, aktivista a hlavný organizátor protestov proti firme EEI, hovorí, že od roku 2016 vytvorili s Trnkom najväčší občiansky odpor v Košiciach od roku 1989. „Má entuziazmus a zanietenie pre vec. Nemá len prázdne reči, ale dokáže ísť cieľavedome za vecou a koordinovať ďalších ľudí,“ hovorí Burdiga o Trnkovi.

Jeden z protestov proti parkovacej firme EEI. Foto – TASR

Procházka: Verím mu, že má ďaleko od strán

V roku 2013 Trnka kandidoval do župného zastupiteľstva už ako nezávislý kandidát, v oboch zastupiteľstvách patril medzi najaktívnejších poslancov.

Hovorí, že stále veril vo veľké reformy. Uvidel ju v strane Sieť, do ktorej vstúpil krátko po jej založení.

Jedným z Trnkových blízkych spolupracovníkov v Sieti bol Miroslav Špak, šéf miestneho centra Košice I za Sieť. Stretávali sa spolu na mítingoch v košických uliciach kvôli meškajúcej rekonštrukcii električkových tratí. „Bola to naša prvá vlna odboja proti primátorovi.“ Podľa Špaka bol Trnka jedným z najaktívnejších poslancov v jeho okolí a spoločne sa im podarilo z košického Starého Mesta urobiť najpravicovejší okres v kraji.

Bývalý šéf siete Radoslav Procházka si na Trnku spomína ako na ambiciózneho a odhodlaného politika so silnou komunálnou skúsenosťou. „Vnímal som ho ako človeka, ktorého podstatne viac než klasická stranícka práca vždy zaujímali skôr konkrétne témy a ich riešenia. Jemu teda naozaj verím, že má od politických strán dosť ďaleko na to, aby si v novom úrade župana takpovediac išiel svoje,“ okomentoval Procházka Trnkovo víťazstvo v krajských voľbách.

Vedenie Siete v roku 2016 ponúklo Trnkovi miesto na kandidátke do parlamentných volieb. Odmietol a jeho aktivity v Sieti začali slabnúť. „Bolo to zhruba pol roka pred voľbami a vtedy som už mal o Sieti pochybnosti. Mal som jasné indície, že Procházka je ochotný ísť do vlády so Smerom. Nechcel som zradiť voličov. Mám nejaké politické postoje a idem po stupienkoch hore. Nepotrebujem za každú cenu kandidovať do parlamentu,“ hovorí Trnka o svojom pôsobení v Sieti.

Košický funkcionár Siete Špak hovorí, že dôvodom Trnkovho odmietnutia kandidovať do volieb za Sieť bolo nízke číslo na kandidátke. Od veľkej politiky si tak dal na istý čas pauzu.

Ohlásil kandidatúru, presvedčil Matoviča a pravica sa pridala

Na jar tohto roka začali pravicové strany hľadať spoločného kandidáta do jesenných župných volieb. Kolár zo SaS opisuje, že každá strana dávala návrhy a meno Rastislav Trnka padalo čoraz častejšie a z rôznych strán. Koncom mája Trnka oznámil svoju kandidatúru.

Miroslav Sopko, splnomocnenec OĽaNO pre voľby do Košického kraja, hovorí, že aj on sa s Trnkom zoznámil na protestoch proti EEI. „V živote som stretol len veľmi málo takých priamych a čestných ľudí, ktorí dokonale ovládajú témy regionálnej politiky, majú prehľad o kauzách dnes už odchádzajúceho vedenia župy a presne vedia, čo treba robiť, aby to prestalo. On patrí medzi nich.“

Presvedčiť pravicové strany, aby ho podporili, podľa Sopka nebolo náročné. „Osobne ma požiadal, aby som mu sprostredkoval stretnutie s Igorom Matovičom, čo som aj urobil. Presvedčil nás, že nikoho lepšieho nezoženieme, ak chceme vo voľbách uspieť. Presnejšie, ak chceme v regiónoch ponúknuť zmysluplnú alternatívu pre slovenské regióny.“

Predvolebné prieskumy stavali Trnku ako hlavného vyzývateľa najväčšieho favorita volieb, primátora Košíc Rašiho. V Košiciach Trnka vedel, kam a ako má zacieliť kampaň. Aj počas leta naďalej kritizoval parkovanie a zdá sa, že to bola hlavná téma, ktorá mu voľby vyhrala. V Košiciach získal Trnka viac ako dvojnásobok hlasov Rašiho. Suverénne ho porazil o takmer 17-tisíc hlasov. Ešte výraznejší bol medzi nimi rozdiel v košickom Starom Meste, kde získal Trnka 62 percent hlasov.

Nový župan však hovorí, že kauza EEI nebola to jediné, čo Košičanom v kampani ponúkal. „Počas kampane som sa nenavážal do Rašiho, ale komunikoval som najmä svoj program. Košičanom je dávno jasné, že mám kritický názor na niektoré Rašiho kroky a nemusím to zdôrazňovať. Poukazoval som aj na kauzu privatizácie Kositu, ale aj na pozitívne veci, napríklad podzemné kontajneroviská. Takže si nemyslím, že EEI mi vyhralo voľby. V Košiciach som sa narodil, pôsobím tu a v politike som od roku 2010. Som aktívny poslanec a vďaka tomu som vyhral,“ hovorí Trnka.

Šéf jeho kampane Lörinc hovorí, že Trnkovi pomohli celospoločenská nálada, poctivá kampaň, podpora pravicových strán, osobností, aktivistov a aj Rašiho škandály. „Hlavným faktorom je, že všetky tieto dôvody hrali vo vzájomnej harmónii a nie individuálne. Skutočne výnimočný moment,“ dodáva Lörinc.

U Trnku oslavujú. Foto – TASR

Na Smer platí iba verejný tlak

V košickom župnom zastupiteľstve získala pravicová koalícia 16 poslancov, vládne strany Smer, SNS a Most-Híd dokopy 23 poslancov a zvyšok zastupiteľstva dopĺňa 16 nezávislých poslancov. Na presadzovanie svojej vízie potrebuje Trnka nadpolovičnú väčšinu zastupiteľstva, teda 29 poslancov.

Musí tak hľadať trinástich poslancov buď medzi nezávislými, alebo vo vládnych stranách. „Neprekáža mi spolupracovať aj s inými stranami ako pravicovými. Vidím programový prienik s väčšinou poslancov. Ak budú mať smerácki poslanci konkrétne projekty, ktoré prinesú kraju prospech, podporím ich.“

Špak si, naopak, myslí, že zohnať podporu v zastupiteľstve bude pre Trnku drina. „Župan potrebuje poslancov a bude to zaujímavé, pretože je tam veľa ľudí, ktorí sa zatiaľ nevyjadrili jasne a majú vlastné ciele.“

V Trnkovom volebnom tíme bol aj starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký, známy tým, že dokázal Rómov vo svojej obci zapojiť do bežného života. V župe by chcel teraz zriadiť aj úrad krajského splnomocnenca pre rómske komunity, pod ktorého by celá agenda spadala. Meno zatiaľ povedať nevie.

Trnka si však trúfa aplikovať model Spišského Hrhova v polovici obcí celého kraja. „Problematické je už len to, že nemáme relevantné čísla. Podľa oficiálnych údajov je v Košickom kraji 167-tisíc Rómov, ale nie je to presne tak. Takže ani nemôžem povedať presné číslo, koľko z nich chcem zamestnať.“

Ďalšou dôležitou témou pre východniarov je dobudovanie diaľnice D1. Trnka sa v programe zaväzuje začať rokovania s ministrom dopravy už počas prvých sto dní v úrade. Najväčším problémom je podľa neho predraženosť diaľnic.

„Chcem sa stretnúť s ministrami dopravy a financií a vypočuť si ich návrhy na urýchlenie dokončenia diaľnice. Chcem vidieť konkrétny plán, a keď nebude dostatočný, dám im alternatívny. Navrhnem, aby diaľnicu stavali lokálni a lacnejší dodávatelia. Na stranu Smer platí jedine verejný tlak. A ja budem o tom rozprávať do médií dovtedy, kým na Smer ten tlak nevytvorím,“ hovorí Trnka.

Pôjde do parlamentných volieb?

Trnka postupne v komunálnej a regionálnej politike rastie. Z miestneho poslanca sa stal župný, aktívne sa venoval komunálnym témam, až sa z neho stal predseda kraja s ponukou kandidovať do Národnej rady.

Teraz hovorí, že nasledujúcich päť rokov sa sústredí na župu a nad inými funkciami neuvažuje.

„Do žiadnej strany zatiaľ neplánujem vstúpiť. V prvom rade chcem naplniť svoj program v kraji.“ Na otázku, či bude o tri roky kandidovať do Národnej rady, odpovedal neisto. „Tieto veci sú zatiaľ otvorené.“

Trnka však priznáva, že na budúcoročných komunálnych voľbách mu záleží a bol by rád, keby niektorých starostov a primátorov vymenili kvalitnejší ľudia.

O čosi jasnejšiu predstavu má o budúcnosti kraja: sľubuje lepšie cesty, modernizáciu stredných škôl. A má aj menej tradičný sľub. „Chcem založiť krajskú futbalovú ligu, aby sa ľudia viac hýbali. Aby v každej obci mohli povedať: Aha, kraj pre nás niečo urobil.“

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie