Denník N

Dva roky po parížskych útokoch majú Francúzi stále strach, niektorí v Bataclane kontrolujú núdzové východy

Biela ruža pripomína obete streľby na terasách kaviarne Le Carillon a Le Petit Cambodge. Foto – TASR/AP
Biela ruža pripomína obete streľby na terasách kaviarne Le Carillon a Le Petit Cambodge. Foto – TASR/AP

Do koncertnej sály sa vrátili hudobníci aj diváci. Jediný terorista, ktorého dostali živého, vo väzení stále mlčí.

„Keď sa sem vrátiš, bude to výnimočný koncert,“ sľúbil si Xavier, keď pred dvoma rokmi zistil, čo sa stalo v Bataclane. Parížsky hudobný klub vtedy obkolesili policajné autá aj sanitky a celé Francúzsko sa začalo spamätávať z teroristických útokov, ktoré si v hlavnom meste vyžiadali 130 obetí.

Xavier sa na koncert americkej kapely Eagles of Death Metal nedostal. Bol ešte študent a nechcel chýbať na svojich večerných hodinách. V čase jeho doučovania na koncertnú sálu zaútočili traja teroristi a zabili tam 90 ľudí.

„Keď sa dnes večer pozriem z balkóna na prvom poschodí do hľadiska, určite si spomeniem na to, čo sa stalo,“ povedal pre Le Monde, keď vstupoval do budovy Bataclanu pred tým, ako ho skontrolovala bezpečnostná služba pred vchodom.

Väčší a bezpečnejší Bataclan

Bataclan opäť otvorili vlani a jeho majitelia sa pokúsili napísať nový príbeh miesta, ktoré sa bez ohľadu na koncerty bude stále spájať s teroristickými útokmi. Tie zmenili Francúzsko nielen pre výnimočný stav, ktorý platil takmer dva roky, kým ho minulý mesiac nahradil protiteroristický zákon.

„13. novembra 2015 to možno všetci ešte nevedeli, ale táto hrozná noc nás navždy poznačila,“ napísal denník Le Monde.

Parížsku koncertnú sálu odvtedy navštívilo 80-tisíc divákov na približne 50 koncertoch či iných umeleckých predstaveniach. Koncertoval tam Sting, Pete Doherty či Marianne Faithfull. Niektorí umelci však návrat do Bataclanu odmietli.

Speváčka francúzskej kapely Indochine, Nicola Sirkisová, v rozhovore pre Le Parisien uviedla, že sa tam nikdy nevráti. „Malo by to byť sväté miesto,“ povedala. Iní hudobníci zas odmietajú, aby sa z Bataclanu stalo mauzóleum, a organizujú tam koncerty, na ktorých nechýbajú sviečky pripomínajúce obete.

Majitelia koncertnej sály, kde v 70. rokoch koncertoval Lou Reed či Nico, po útoku zvýšili bezpečnostné opatrenia. Prijali viac zamestnancov a nainštalovali ďalšie kamery.

O dvesto miest tiež rozšírili kapacitu Bataclanu na súčasných 1700. Podľa produkčnej spoločnosti Alias, na ktorú sa odvoláva Le Monde, však poklesol počet organizovaných podujatí o viac než 20 percent v porovnaní s obdobím pred tragédiou.

„Tento deň je dôležitý. Prešli dva roky deň po dni…“ povedal pre Le Figaro Guillaume, ktorý prišiel do Bataclanu začiatkom novembra na koncert francúzskej rockovej kapely Trust. Vetu nedokáže dokončiť. Pred dvoma rokmi tam stratil kamaráta. Jeho meno pripomína pamätná tabuľa, ku ktorej v deň druhého výročia od útokov položil veniec francúzsky prezident Emmanuel Macron spolu s parížskou starostkou Anne Hidalgovou.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron s parížskou starostkou Anne Hidalgovou pred koncertnou sálou Bataclan. Foto – TASR/AP

Kontroluje núdzové východy

Napriek tomu, že vo Francúzsku posilnili bezpečnosť, niektorí sa stále zdráhajú vrátiť do koncertných sál a na veľké verejné podujatia. Mnohí často premýšľajú o rizikách útokov.

„Kladieme si túto otázku pred tým, než vyrazíme na futbal, než ideme na vianočný trh, keď sa prechádzame veľkým davom,“ cituje France Info Nathalie.

Strach však nemá 72-ročný Vincent, ktorý bol v čase útokov v koncertnej sále Bataclan. Bývalý bankár bol pred dvoma rokmi na prvom poschodí, keď začul výstrely. Podarilo sa mu z miesta ujsť až po polhodine.

Najskôr bežal po schodoch smerom k toaletám, kde bol núdzový východ. Ten bol však zatvorený. Pozrel sa potom smerom k baru, kde videl niekoľko tiel na zemi, a rozbehol sa k hlavnému vchodu, kde opäť zazrel niekoľko mŕtvych.

„Od tej chvíle nič nevymazalo tú hrôzu, obrazy, ľudí a zápach,“ povedal. „Ale nie som mŕtvy, a to je šťastie.“

Napriek tomu sa vrátil do Bataclanu sedem- či osemkrát. Hovorí, že koncerty sú jeho vášňou a pomáhajú mu prežiť. Prvýkrát sa tam vrátil vlani 8. novembra, keď po útoku sálu opäť otvorili.

Na miesto útoku nechodí, aby sa z neho spamätal, ale preto, aby zistil, či fungujú núdzové východy. „Teraz sú dva na prízemí a ďalší je na prvom poschodí,“ uviedol.

Abdeslam stále mlčí

Dva roky po teroristických útokoch v Paríži zostal spomedzi skupiny teroristov nažive len Salah Abdeslam. Patril medzi útočníkov, ktorí večer 13. novembra 2015 útočili na šiestich miestach vo francúzskej metropole.

Traja teroristi sa odpálili pred futbalovým štadiónom Stade de France, ďalšia skupina troch útočníkov jazdila po 10. a 11. parížskom obvode a strieľala na kaviarne a reštaurácie. Dvaja samovražední atentátnici sa odpálili na koncerte v Bataclane a tretieho zastrelila zásahová jednotka v koncertnej sále.

28-ročný Abdeslam je najsledovanejším väzňom vo Francúzsku. Pod 24-hodinovým dozorom ho sledujú v najväčšom európskom väzení južne od Paríža. Vyšetrovatelia sa totiž obávajú, že sa pokúsi o samovraždu.

Hlavný strojca parížskych teroristických útokov Salah Abdeslam. FOTO – TASR/AP

Polícia síce priznáva, že Abdeslam mohol mať kľúčovú funkciu pri organizovaní útokov, jeho presnú úlohu pri plánovaní však nepoznajú. Abdeslam od svojho zadržania v bruselskej štvrti Molenbeek, kde vlastnil bar spolu so svojím bratom, odmieta hovoriť s vyšetrovateľom. Útočník nehovorí ani so svojimi obhajcami, ktorí tvrdia, že ho v takom prípade nemôžu na súde zastupovať.

Polícia zatiaľ vie len to, že prenajímal autá teroristom a niekoľkým pomohol dostať sa do Európy. Bol tiež v kontakte s útočníkmi, ktorí sa odpálili na bruselskom letisku minulý rok v marci. Štyri dni nato Abdeslama polícia chytila.

Francúzi sa boja, že sa z Belgicka už nevráti

Francúz s belgickým občianstvom a marockým pôvodom mal počas parížskych útokov na sebe pás s výbušninami, nakoniec sa však neodpálil. Ani dva roky po útokoch polícia nevie, či to urobil zámerne, alebo mu len zlyhalo zariadenie.

Po útokoch v Paríži bol na úteku. Podarilo sa mu dostať do Belgicka, kde sa ukrýval štyri mesiace do svojho zadržania.

V polovici decembra by ho mali previezť do Belgicka na súdne pojednávanie pre pokus o vraždu policajtov, na ktorých vystrelil tri dni pred tým, ako sa ho podarilo zadržať.

Rodiny obetí parížskych útokov sa obávajú, že tento súdny proces využije na to, aby sa už nevrátil do Francúzska.

„Prečo by mal tento chalan, ktorý nehovorí s vyšetrovateľmi vo Francúzsku, žiadať o to, aby ho poslali do Belgicka?“ cituje Guardian Gérarda Chemlu, advokáta niektorých obetí a ich rodín. „Musíme si položiť otázku, či nejde o pokus o útek pred francúzskymi úradmi.“

Termín na súdne pojednávanie vo Francúzsku zatiaľ nestanovili.

„Keď si pripomíname 13. november, mala by to byť príležitosť zapamätať si to naše,“ píše denník Le Monde. „Túto chvíľu využime na to, aby sme hovorili o našich mŕtvych, našich zranených, našich preživších, našich úsmevoch, láske, nádejach, o našom víťazstve nad zlom.“

Útok v Paríži

Teraz najčítanejšie