U Kaliňáka zosekajú počty poslancov miest, zasiahnu Petržalku či Prešov, malé dediny a Košice takmer vôbec
Ministerstvo vnútra tvrdí, že máme priveľa komunálnych poslancov. Namiesto zlučovania malých obcí, ktorých správa je drahá, chce šetriť na veľkých mestách.
Komunálne voľby už na budúci rok čaká veľká zmena, vláda chce výrazne znížiť počet obecných poslancov. Ministerstvo vnútra tvrdí, že komunálnych poslancov máme v porovnaní s priemerom Európskej únie priveľa a veľa stoja.
Slovensko však má iný a zrejme zásadnejší problém. Veľký počet malých obcí, ktoré nemá kto spravovať a ak aj má, je to veľmi drahé. To však ministerstvo nateraz riešiť nebude.
Najmä obce s menej ako 250 obyvateľmi dávajú viac ako polovicu všetkých výdavkov na svoju správu, teda na plat starostov, poslancov a niektorých úradníkov, tvrdia ekonómovia štátneho Inštitútu finančnej politiky (IFP) v spolupráci s Katedrou verejnej správy a regionálneho rozvoja Ekonomickej univerzity v Bratislave v analýze Skrytý poklad v samospráve.
IFP tiež vyrobil kalkulačku, ktorá rýchlo ukáže, koľko dáva vaše mesto či dedina ročne na svoj chod, koľko to stojí každého obyvateľa. Napríklad v prípade Petržalky ide na jej chod 22 percent výdavkov, v Prešove 9 percent, v Modre 13 percent a v prípade malej obce Krajná Bystrá na východe to je až 42 percent.
Kalkulačka: Aké drahé je vaše mesto či obec
Petržalka, Prešov aj Martin stratia aj tretinu poslancov
Ministerstvo vnútra namiesto zlučovania malých obcí svojim návrhom ide meniť najmä najväčšie mestá a tvrdí, že tam sú počty zastupiteľov nadhodnotené. Nedotkne sa to veľkých zastupitelstiev Bratislavy a Košíc, ktoré nepatria pod obecný zákon, ale výrazne to zmení počty v zastupiteľstvách najmä väčších mestských častí Bratislavy.
Dnes môžu mať najväčšie samosprávy nad 100-tisíc obyvateľov až 41 poslancov, po zavedení nových pravidiel ich ministerstvo okreše na maximálne 25 poslancov. V prípade bratislavskej sídliskovej časti Petržalka počet miestnych poslancov klesne z 35 na 21 až 25. Pri 105-tisícovej Petržalke to znamená, že na jedného zastupiteľa bude pripadať nie 2,5-tisíca obyvateľov ako doteraz, ale až 4,2-tisíca.
Poslancov ubudne aj v bratislavskom Starom Meste z 25 na 13 až 17, presný počet ešte nie je známy.
Zo zastupiteľstva Prešova, Nitry, Žiliny, Banskej Bystrice či Martina má ubudnúť 10 až 14 poslancov zo súčasných 31. Menej sa to dotkne Košíc, kde je veľa menších mestských častí a napríklad na dvadsaťtisícovom sídlisku Ťahanovce sa možno ani počty poslancov meniť nebudú.
Zmeny počtu poslancov v obecných zastupiteľstvách:
- do 100 obyvateľov obce 3 poslanci,
- od 101 do 500 obyvateľov obce 3 až 5 poslancov,
- od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 až 7 poslancov,
- od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 až 9 poslancov,
- od 3 001 do 10 000 obyvateľov obce 9 až 11 poslancov,
- od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 11 až 13 poslancov,
- od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 13 až 17 poslancov,
- od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 17 až 21 poslancov,
- nad 100 000 obyvateľov obce 21 až 25 poslancov.
Už dnes sú počty lokálnych poslancov nastavené výrazne v prospech menších miest a obcí. Túto nerovnosť novinka ešte posilní. Tomáš Černěnko z Ekonomickej univerzity varuje, že obyvatelia veľkých miest to budú mať komplikovanejšie pri dovolávaní sa svojho zastupiteľa.
Pri malých obciach do desaťtisíc obyvateľov sa počet poslancov až tak výrazne nemení. Napríklad v najčastejšom modeli obce do tisíc obyvateľov zostane od 5 do 7 poslancov, čo znamená, že na jedného zastupiteľa pripadne iba 142 až 200 obyvateľov.
Keď starosta nakupuje seniorom a kosí cintorín
Malé obce súčasný návrh podľa Černěnka nepoškodí. Je to však podľa neho iba odkladanie nevyhnutnej zmeny, ktorá bude musieť prísť. „Značný objem peňazí je zbytočne viazaný a neefektívne využívaný. Obciam to dlhodobo škodí a zostávajú podfinancované. Nezostáva dosť peňazí na komunitný rozvoj, vytváranie komunitných služieb či na prácu v teréne.“
Starostovia síce podľa Černěnka argumentujú, že to všetko pre ľudí robia, no práca je naviazaná na starostu a nie odborných zamestnancov, ktorí by prácu robili kvalitnejšie a lacnejšie.
„Starosta obce je jej strategický manažér a mal by sa venovať predovšetkým riadeniu obce a jej rozvoju. V malých obciach však starostovia často pre nedostatok financií napríklad kosia cintorín, nakupujú seniorom alebo suplujú údržbára v škole namiesto toho, aby sa venovali riadeniu a rozvoju obce.“
Pre menšie obce by preto bolo efektívnejšie a najmä lacnejšie, keby sa aspoň administratívne spojili. Z celkových 2926 obcí majú až dve tretiny menej ako 1000 obyvateľov.
Ministerstvo vnútra ich napriek tomu nechce spájať. Tvrdí, že aj malé obce majú zmysel a otázkou je skôr ich efektívne hospodárenie.
Spájanie obcí chce štát riešiť len tam, kde si obyvatelia ani počas dvoch volebných období nedokázali zvoliť starostu alebo poslancov. Aj v takom prípade však bude musieť so spájaním súhlasiť zastupiteľstvo susednej obce a nebude povinné.
Zlučovanie obcí by podľa ministerstva predstavovalo zásadný zásah do fungovania samosprávy, preto by si vyžadovalo širokú odbornú, verejnú ako aj politickú diskusiu.
Ministerstvo a Združenie miest a obcí Slovenska nepočúvajú ani na odborné argumenty. Tomáš Černěnko z Ekonomickej univerzity hovorí, že v pripomienkovom konaní chceli zapracovať aj zmeny, ktoré by riešili spájanie malých obcí, no ich návrhy nezobrali.
„To, čo navrhujú teraz, je kamufláž a z pohľadu podielu obyvateľov na moci to ešte zhoršuje podmienky ľudí vo veľkých mestách,“ vraví Černěnko. Riešením je podľa neho spájanie malých obcí, ktorých je väčšina. Obce menšie ako päťtisíc obyvateľov tvoria takmer 90 percent všetkých obcí.
Zopár argumentov odborníkov: poslanci volení v malých obciach majú často problémy s odbornosťou, nezvládajú agendu a trpí tým kvalita spravovania obce; spájanie malých obcí by podľa očakávaní ušetrilo peniaze a zlepšilo správu obce; zároveň by sa tak vytvoril priestor pre nové verejné služby.
Návrhy ekonómov kritizovali predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska, podľa ktorých sme typicky vidiecka krajina a nie je možné ju prerobiť na len dvadsaťtisícové mestá. Zlučovanie obcí sa väčšinou nepáči ani dedinám, ktorých by sa mohlo týkať – teda napríklad tým, kde je ťažké vôbec nájsť nového starostu.
Spájanie zatiaľ iba dobrovoľne
Dnes sa môžu dediny zlúčiť len dobrovoľne, na základe referenda. Problémom je, že ak by aj iná obec pod seba prichýlila menšiu dedinu, musí prebrať aj jej záväzky, čiže aj dlhy po predošlých starostoch.
Ak sa dnes chce časť obce odtrhnúť, musí mať každá časť aspoň tritisíc obyvateľov, čo je základ, aby mala dostatok peňazí a kompetentných zamestnancov. Opačne to už neplatí, malé obce do spájania nikto netlačí a obyvatelia by museli súhlasiť v referende.
„Navrhovali sme preto zavedenie automatického mechanizmu, kedy obec, ktorá nemá zákonom stanovenú hranicu tritisíc obyvateľov, by sa s každými ďalšími voľbami musela spojiť s niektorou zo susediacich obcí. Mohli by sa dohodnúť a nebol by problém s referendom. Keby sa obce nevedeli dohodnúť, ministerstvo vnútra by napríklad v spolupráci s odbornou komisiou navrhlo pričlenenie obce tak, aby v priestore zostali zachované funkčné väzby,“ hovorí Černěnko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
