Denník N

Aj v Bratislave môže vzniknúť nový park, ale je to boj, hovorí architekt revitalizácie Šafárikovho námestia

Hans-Michael Földeak realizuje projekt pre Šafárikovo námestie. Má slovenské korene, desať rokov pôsobil v Berlíne, jeho ateliér dnes sídli a väčšinu projektov robí v Paríži. Foto - Margaux Kervarec
Hans-Michael Földeak realizuje projekt pre Šafárikovo námestie. Má slovenské korene, desať rokov pôsobil v Berlíne, jeho ateliér dnes sídli a väčšinu projektov robí v Paríži. Foto – Margaux Kervarec

„Počúvam argument, že v Bratislave sú veci komplikovanejšie ako inde, ale oponujem tomu. Je to príliš ľahká výhovorka pre všetko, čo sa nepodarí,“ hovorí Hans-Michael Földeak, architekt so slovenskými koreňmi, ktorý pôsobí v Nemecku a vo Francúzsku. Starosta Števčík ho obviňuje, že mešká s projektom, on verí, že Šafárikovo námestie bude zelené a nebude z toho fiasko.

Pred rokom ešte nestálo ani jedno z desiatich poschodí vežiaka Twin City, z autobusovej stanice jazdili autobusy, Stein bol bez fasády a Sky Park v tom čase kopal asi iba základy. Na predstavu o premene Bratislavy sme ešte nepotrebovali interaktívnu mapu, lebo takmer všetko, čo na nej rástlo, sa dalo poľahky predstaviť. Dokonca aj to, že Šafárikovo námestie, ktorého sa chopilo Staré mesto a vypísalo naň súťaž, má šancu na novú podobu napriek nie celkom bezstarostnému úvodu.

„Zatiaľ som, a zásadne som, optimista. Ale dôležitým prvkom nášho návrhu je čas. Celý projekt má byť ľahký a táto ľahkosť bude viditeľná len vtedy, ak bude návrh s ľahkosťou urobený. Ak budeme čakať alebo sa vracať k bodom, ktoré sa už riešili, táto kvalita sa stratí,“ hovoril Hans-Michael Földeak pred rokom na margo spolupráce so Starým mestom a starostom Radoslavom Števčíkom.

Dnes mesto na otázku, kedy sa začne konečne s realizáciou, v akej fáze je projekt a kedy bude park hotový, odpovedá iba tým, že všetko mešká kvôli architektovi a preto, že nedodržal zmluvu a oneskoril sa s projektom. Hans-Michael Földeak to odmieta. „Všetko je pripravené, a keď teraz zlyháme, tak to bude na úkor verejnosti a obyvateľov mesta, ale aj na úkor verejnej správy, ktorá v očiach verejnosti opäť zlyhá. Verím tomu, že sa to nestane,“ hovorí.

Vysvetľuje, že projekt má za sebou dlhú participatívnu genézu, počas ktorej doň zapracovali viacero pripomienok prerokovaných poslancami mestskej časti vrátane nového člena tímu – developera HB Reavis, ktorý má zabezpečiť stavebný manažment na realizáciu projektu a do projektu vstupuje so sumou 200-tisíc eur.

Návrh z dielne ateliéru f&b cc, s ktorým starosta Radoslav Števčík podpísal zmluvu. Z pozostatkov rôznych funkcií námestia chce Hans-Michael Földeak urobiť park, bude v ňom detské ihrisko aj letný pavilón na oddych. Odstráni väčšinu asfaltových a betónových plôch, ktoré nahradí lúčna zmes namiesto trávy a mlatové chodníky. Vizualizácia – f&b cc

Veľa hráčov na jednom mieste

S prácami na novom parku, ktorý by mal nahradiť neusporiadané plochy a pozostatky predošlých funkcií na Šafku, sa pôvodne malo začať v septembri. Časový posun teda nie je veľký, hoci termíny sa podľa Hansa-Michaela Földeaka posúvali viackrát. Najmä však z dôvodu zapracovávania pripomienok zo strany mesta a komplikovanosťou celej spravovanej plochy.

„Pracujeme na území, kde je veľa hráčov. Projekt sme preto prispôsobovali viackrát. Problémy nastali napríklad na prechodných zónach, kde opúšťame zónu jasne ohraničeného verejného oddychového priestoru a dotýkame sa miest, ktoré majú iného správcu – ako napríklad bývalé otočisko autobusov alebo trojuholník cesty, ktorý v období bezvládia vznikol na konci Alžbetínskej ulice,“ vysvetľuje Földeak.

Je rád, že obe územia sa podarilo „vybojovať“. To, že to nebolo samozrejmé, hoci súťaž mu ich ponúkla v zadaní, považuje za bežnú súčasť svojej práce. „Kvalita priestorov sa z veľkej časti rozhoduje na ich hranách a prechodoch. Tam treba definovať presnú polohu hranice a charakter prechodu. A presne tam je to najkomplikovanejšie, tam je to najcitlivejšie a tam sú zodpovedné iné oddelenia a iní ľudia, ktorých treba presviedčať.“

Za druhý komplikujúci bod považuje zaobchádzanie so všetkými „progresívnymi“ prvkami projektu. „Namiesto trávy chceme použiť lúčnu zmes, okolo starých stromov bude viesť mlatový chodník a to sú veci, pri ktorých treba opäť presviedčať, ukazovať referencie a tiež hľadať partnerov, ktorí to vedia zrealizovať.“

Práve pri takýchto bodoch sa často stretáva s argumentom, že v Bratislave je to komplikovanejšie ako inde. „Oponujem mu – jednak z princípu a ešte aj z vlastnej skúsenosti. Z princípu preto, lebo je to príliš ľahká výhovorka na všetko, čo sa nedosiahne, a zo skúsenosti, lebo viem, že práca s mestom je skrátka komplikovaná kdekoľvek v európskom priestore. Stretávame sa s tým aj na našich projektoch v Paríži. Do verejného priestoru, akým je aj Šafko, ide človek vždy tak trochu naslepo. Je v ňom veľmi veľa vrstiev – od politických cez ekonomické a historické až po ekologické. Do toho sa pridáva verejná mienka, ktorej názory sú podstatné, ale nemali by rozhodovať v odborných otázkach. Preto je jednou časťou mojej práce to, že musím hovoriť, vysvetľovať, presviedčať a snažiť sa hľadať kompromis,“ hovorí Földeak.

Dnešný pohľad na časť Šafárikovho námestia. Foto – N

Projekt rátal s tým, že niektoré zo stromov budú musieť ísť z centrálnej zóny preč, aby nový park dostal formu, pribudnúť mala línia stromov vytvárajúca alej. Komunikácia však zlyhala. Vizualizácia – f&b cc

Chýba tomu pokojná debata

Je mu však ľúto, keď na debatu ani len nedôjde, ako v prípade výrubu stromov. Jeho projekt ráta s tým, že niektoré existujúce dreviny musia ísť preč, v rovnakom objeme ich však nahradia nové stromy na inom mieste. Chýbajúca komunikácia však spôsobila, že obyvatelia okolia boli zmätení. Keď prišla na miesto výrubová komisia, čakali ju nahnevaní susedia Šafka, ktorí sa o výrube dozvedeli nie od mesta, ale z letákov aktivistov. Argumentovali vetou, že „volili Števčíka, lebo sľuboval park“, a teraz mali pred sebou výrubovú komisiu.

„Je to škoda pre priestorový koncept parku,“ hovorí Hans-Michael Földeak. Priestor nového parku navrhol s centrálnou otvorenou a prehľadnou zónou s rôznymi charaktermi lúk a spevnených plôch, ktoré budú slúžiť ako terasa pri novom pavilóne alebo pri detskom ihrisku. Vysoké stromy ju ohraničujú zo strany od Gajovej a Alžbetínskej ulice, kde majú k pôvodným drevinám pribudnúť nové a spolu vytvoria súvislú alej. Ostatné dreviny – nové aj staré – sú zoskupené v centrálnej časti parku ako ostrovy. Pomer plánovaných vyrúbaných drevín k novým je približne jedna k jednej.

„Teraz to vyzerá tak, že veľkú časť stromov a drevín, ktoré sú v priestore námestia bez akejkoľvek koncepcie, tam budeme asi musieť ponechať. Je to paradox, lebo to, čo sme urobili, je radikálne zelený návrh – z dnešného námestia prakticky urobíme park, odstránime skoro všetok asfalt a betón, ktoré tam dnes sú, a nahradíme ich veľkou súvislou lúkou. A nemôžeme sa pritom ani pokojne baviť o tom, že niektoré stromy chceme dať von a iné zasadiť, aby to celé malo nejakú formu,“ hovorí Földeak.

Vinníka ukazovať nechce, ale je nešťastný z toho, ako celá táto debata prebehla. „Je však jasné, že niekde nastal problém v komunikácii, pretože my robíme niečo pre obyvateľov a oni majú pocit, že to robíme proti nim.“

Bolo by to krásne, keby

„Deklarovali sme záujem pomôcť mestskej časti Staré mesto s realizáciou revitalizácie Šafárikovho námestia. Pôjde v poradí o druhý projekt nášho občianskeho združenia Dobré m(i)esto. Momentálne nemáme viac detailov a čakáme na rozhodnutie mestskej časti, aký finálny návrh sa bude realizovať,“ stojí v oficiálnom stanovisku HB Reavis. Zmluvu so Starým mestom podpísali takmer pred mesiacom, projekt však ešte nemajú ani na svojej stránke, kde propagujú podporu projektu na revitalizáciu Námestia slobody.

„Iste, prial by som si mestskú samosprávu, ktorá by bola dosť silná na to, aby takýto pomerne malý projekt zrealizovala sama. Ale samospráve chýba stavebný úrad, ktorý vie vykonať potrebný stavebný manažment. To je bežná téma nielen na Slovensku – že v posledných možno dvadsiatich rokoch preberajú na seba mnohé z úloh mesta súkromní investori,“ hovorí Hans-Michael Földeak na otázku, ako vníma vstup developera HB Reavis do projektu mestskej samosprávy. Nie je to podľa neho nič výnimočné v porovnaní s projektmi podobného charakteru v iných krajinách.

Aj pri takejto súčasnej pozícii tvrdí, že by do projektu išiel znova, hoci priznáva, že ako architekt si takýto projekt môže finančne dovoliť iba vďaka projektom, ktoré realizuje inde. „Napriek množstvu komplikácií je pre mňa ako architekta s urbanistickým prístupom a so záujmom o mesto ‚najobľúbenejším‘ zákazníkom verejná správa. Konflikt medzi súkromnými a verejnými záujmami je tu najmenší. Hlavným záujmom je tu stále najmä kvalita verejného priestoru a o tú bojujeme,“ hovorí Földeak.

V utorok (14. novembra) vyhlási magistrát hlavného mesta víťazov medzinárodnej súťaže na revitalizáciu Námestia slobody, investičným partnerom bude opäť HB Reavis.

Hans-Michael Földeak nemá po ročnej skúsenosti na rokovaniach s mestom a so súkromným investorom pre budúcich víťazov žiadnu jednoduchú radu. „Snažiť sa prinášať entuziazmus a silné obrazy, zapájať do projektu čo najviac ľudí – verejnosť aj odborných partnerov, komunikovať čo najtransparentnejšie, brať vážne námietky obyvateľov, hľadať diskusiu, kde sa dá, byť realista pre technickú, finančnú aj kultúrnu realizovateľnosť jednotlivých zásahov. To asi vedie k cieľu.“

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie