Denník N

Štátna moc nás pripravuje o lesy, hovoria v kampani Cibulková, Vinczeová či Kronerová

Záber z klipu kampane My sme les – Demänovská dolina.
Záber z klipu kampane My sme les – Demänovská dolina.

V národných parkoch nám miznú stromy. Musíme s tým niečo urobiť, vyzývajú ochranári a pridali sa k nim aj umelci a športovci.

Ten pohľad je desivý. Kamera v lese rýchlo odjazdí do diaľky a až vtedy si uvedomíte, že to je vážne. Namiesto stromov je na kopcoch veľká vyrúbaná plocha, holina.

Je to Demänovská dolina, ale takýto záber nakrútite už takmer kdekoľvek na Slovensku, aj v „najprísnejšie chránených“ národných parkoch.

Ochranári okolo ekológa a filmára Erika Baláža spustili veľkú kampaň My sme les za zastavenie výrubu. Hneď na začiatku sa pridali aj verejne známe osobnosti ako Dominika Cibulková, Adela Vinczeová, Zuzana Kronerová či Róbert Jakab. A pridávajú sa ľudia po stovkách, dopĺňajú si profilovky na Facebooku o logo kampane.

V emotívnom videu ochranári a osobnosti varujú Slovensko, že je najvyšší čas konať.

„Tak ako vo videu a horšie vyzerá celá východná časť Nízkych Tatier, ktorá je väčšinou v správe štátnych organizácií,“ hovorí jeden z iniciátorov výzvy, Karol Kaliský.

 

Rúbu dokonca aj v Nízkych Tatrách

„V skratke: chceme zastaviť ťažbu vo všetkých starých horských lesoch, pralesoch a dosiahnuť aspoň 5 percent územia Slovenska bez úmyselných zásahov,“ hovorí Kaliský, ktorý s Balážom nakrútil filmovú trilógiu z Tatier a strávi v horách ročne stovky hodín.

Presnejšie: podpísaní pod výzvou žiadajú zákaz ťažby dreva a lovu divej zveri v prísne chránených územiach a zodpovedný prístup k lesom. „Národné parky nemajú slúžiť bezohľadným a účelovým ekonomickým záujmom úzkej skupiny ľudí,“ píše sa v desatore kampane.

Prichádza v strategickom čase. Práve sa totiž otvára zákon o lesoch a o ochrane prírody a štát diskutuje s odborníkmi, aké majú byť pravidlá v lesoch a aj v národných parkoch. Napríklad v Tatrách pritom štát o nových pravidlách a zonácii (vytvorení zón na turizmus, výstavbu a aj pre úplnú ochranu) hovorí už desiatky rokov.

Osobnosti upozorňujú, že od roku 1990 sa zvýšila ťažba dreva až o 75 percent a napríklad len v Nízkych Tatrách zmizlo v posledných rokoch vyše 70 kilometrov lesov. To nie sú len marketingové reči, úbytok lesov v Nízkych Tatrách dokazujú satelitné zábery.

Vo videu kampane beží simulácia tohto úbytku stromov – zalesnené kopce sa rýchlo menia na holiny. Doteraz bolo verejne známe len porovnanie záberov z Google máp z roku 2006 a 2017. Simulácia miznúcich lesov je nová.

Nízke Tatry v roku 2006 a 2017

 

Všetci to už vidia

Kampaň My sme les sa odvoláva aj na letnú výzvu Slovenského ochranárskeho zväzu – 150 expertov na ekológiu a ochranu prírody – vláde proti ťažbe v horských lesoch a hlási sa aj ku kampani lesoochranárskeho zoskupenia Vlk nazvanej NIČ, ktorá chce dosiahnuť, aby aspoň na piatich percentách územia Slovenska človek nemohol svojvoľne zasahovať do prírody.

Ochranárom s touto akciou pomáha manažérka Dobrého anjela Ľudmila Kolesárová. „Milujem hory, lesy, trávim v Tatrách takmer všetok voľný čas. Už sa nemôžem pozerať na to, čo sa v národných parkoch deje. A viem, že pre ľudí je príroda oveľa dôležitejšia, ako si uvedomujú,“ hovorí o tom, prečo sa pridala.

Rozpočet na kampaň mali nula, robili ju vo voľnom čase.

„Ktokoľvek, kto chodí do hôr, to vidí. Proste nám to reálne mizne,“ hovorí ďalší z iniciátorov akcie, grafik a marketér Jakub Ptačin. Je ďalším človekom mimo okruhu ochranárov, ktorému je jasné, že lesom treba pomôcť.

„Čísla to potvrdzujú, ale ono sa to ani neskrýva a už ani na nič nehrá. Tisícky kilometrov lesných ciest vydlabaných do krajiny, niekde aj do hĺbky dvoch metrov, všetko rozjazdené lesnými traktormi. Na Sivý vrch si musím dávať pozor pre prebiehajúcu ťažbu, v Poloninách si mám dávať pozor pre prebiehajúcu ťažbu. Nízke Tatry v podstate holé a podľa niektorých vyjadrení sa chystá podobný liek pre Roháče,“ vraví Ptačin.

Bez živých lesov sú podľa ľudí z kampane povodne, mizne voda, mizne život, miznú zvieratá. „Mizne to, na čo sme tu na Slovensku takí hrdí. Les sa dá využiť aj inak ako vyťažiť a znova zasadiť ako sad,“ vraví Ptačin.

Balážovi, Kaliskému, Kolesárovej a Ptačinovi sa podarilo dať dohromady veľa osobností, takú veľkú kampaň ešte ochrana prírody nemala. Vystupujú v nej herci a herečky, baviči, športovci. Autorom videa je režisér a artdirector Jonáš Karásek, ktorý nakrútil napríklad film Kandidát.

Kolesárová z Dobrého anjela to vysvetľuje tak, že komunita ochranárov stav lesov podľa nej dobre pozná, ale široká verejnosť, „rovnako ako aj ja kedysi, v niektorých veciach nemá jasno“ a aj takto treba ľudí presvedčiť.

Cesta na Chopok. foto – N

Lesníci: Musíme odstrániť kalamitu, inak sa šíri

Štátnych lesníkov, ktorí v lesoch rúbu, má pod sebou ministerstvo pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nominantka SNS). Michal Feik z jej tlačového odboru hovorí, že sa s ochranármi zhodnú na tom, že stav lesov je zlý. „Len sa nezhodneme v tom, ako to riešiť,“ hovorí Feik.

Sú tu podľa neho v rozpore dva princípy: lesníci majú povinnosť zo zákona odstrániť kalamitu do šiestich mesiacov a na druhej strane v chránených územiach musia zásahy povoľovať ochranári.

V Nízkych Tatrách podľa Feika lesy vyrúbali súkromní vlastníci, ale preto, že tam všade bola kalamita. „Ak necháte lykožrúta v najvyššom piatom stupni ochrany, rozšíri sa aj do tretieho a štvrtého stupňa,“ hovorí Feik. Odmieta, že by lesníkom v kalamitnom území išlo o ekonomický zisk z dreva.

Ministerstvo životného prostredia na kampaň reaguje tak, že aj ono chce dosiahnuť prísnejšiu ochranu na najviac chránených územiach a v národných parkoch aj to, aby ich mohli spravovať správy týchto národných parkov. Dnes tieto lesy totiž majú v správe štátni lesníci alebo aj súkromní vlastníci a správa národného parku im len určuje pravidlá.

„V súčasnosti envirorezort prostredníctvom Štátnej ochrany prírody SR môže účinne brániť ťažbe dreva takmer výlučne v bezzásahových zónach,“ vysvetľuje Tomáš Ferenčák z ministerstva. Chceli by napríklad „posilniť bezzásahový režim tak, aby sa o ťažbe v týchto lokalitách ani neuvažovalo“.

Feik z ministerstva pôdohospodárstva sa pýta ochranárov, kde boli, keď v Demänovskej doline či aj v Tatrách „bezprecedentne povoľovali masívnu výstavbu hotelov a lanoviek“. Tam podľa neho štátni lesníci zasiahnuť nemôžu, lebo tieto miesta pod nich nepatria.

Ťažba na Čergove. Foto – FB Juraja Lukáča

Na Čergove lietajú triesky

Kampaň prichádza v čase, keď ochranári aktívne bojujú proti výrubu aj v inom kúte Slovenska – na Čergove.

Šéf Vlka Juraj Lukáč upozorňuje na výrub v chránenom lese a hovorí, že aj na miestach, kde pozemky už vlastnia ochranári a les je tam teda ich. „Pod krycím názvom kalamitná ťažba a tvrdením, že staré a zhnité staré jedle, ťažia v najkrajších častiach Čergova štátne lesy na súkromných pozemkoch zdravé a kvalitné buky a javory,“ píše Lukáč na Facebooku o výrube.

Vlk spustil petíciu za záchranu Čergova. „Ťažba dreva v Čergovskom pohorí sa v posledných rokoch mimoriadne zväčšuje. Zo 187-tisíc kubických metrov v rokoch 1994 až 2003 na 522-tisíc v rokoch 2004 až 2013 a v tomto trende sa naďalej pokračuje,“ píše sa v petícii. Nekontrolovaný výrub má podľa ochranárov na svedomí záplavy v podhorí severovýchodného Slovenska.

Feik z ministerstva pôdohospodárstva odmieta, že by na Čergove bol výrub aj v lesoch na pozemkoch ochranárov z Vlka. Tvrdí, že na Čergove sú komplikovanejšie vlastnícke pomery a pri výrube išlo o susedné lesy.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ochrana prírody

Slovensko

Teraz najčítanejšie