Denník N

Vyhrali nezávislí? Zodpovednosť je aj u premiéra

Ak v spoločnosti rastie znechutenie z politiky a z politických strán, zodpovednosť je na strane vládnych politikov.

Autor je politológ

V regiónoch a župách rastie počet nezávislých poslancov, čo údajne nie je dobré. Vyjadrili sa cez víkend v diskusných reláciách dvaja Robertovia. Fico i Kaliňák, ale pridal sa k nim aj verný koaličný partner Béla Bugár. Tento dokonca vyzdvihol jeden dôležitý fakt, a teda to, že takzvaní nezávislí kandidáti kedysi patrili k politickým stranám, ale vo voľbách radšej kandidujú bez priznania straníckej príslušnosti.

Príčin tohto stavu je určite niekoľko, ale tú jednu, mimoriadne dôležitú, premiér nespomenul. Opäť akosi pozabudol, prípadne len zámerne nechcel zdôrazniť, že aj táto ryba smrdí od hlavy. Najskôr však predstavme argumenty, ktoré sú prijateľné aj pre koaličných spojencov.

Komunálna politika je iná. Starostovia, primátori, ale povedzme aj župani riešia diametrálne odlišné problémy, bolo počuť z viacerých kútov. No dobre, ale ak regionálni a komunálni poslanci riešia každodenné problémy ľudí, aké problémy rieši potom vláda? Ktorých ľudí? Svojich? Ak by sme predsa len chceli prijať argument, že nižšie úrovne samosprávy riešia iné úlohy, to ešte neznamená, že zástupcovia nemôžu byť členmi politických strán.

Ide o stratégiu kandidátov, aby mohli loviť voličov v táboroch viacerých politických strán. Tento argument má možno lepšiu logiku. Keďže však volebné správanie na Slovensku podlieha personalizácii, t. j. ľudia zvyčajne nevolia podľa programu, ale podľa osobných sympatií ku kandidátovi, aj toto tvrdenie je postavené na vode. Nežijeme predsa v období, keď boli politické strany ideologicky ostro vyhranené a prestupy medzi jednotlivými straníckymi formáciami boli ojedinelým úkazom. Naopak, sme svedkami mimoriadne silnej voličskej fluktuácie, ktorá na regionálnej a komunálnej úrovni dosahuje ešte väčšiu mieru intenzity.

Klesá miera dôvery v politické strany. Tento argument je skutočne zo serióznych, ale na tomto mieste už prichádzame k hľadaniu zodpovednosti. Iste, pokles záujmu o členstvo v politických stranách možno pozorovať aj v krajinách západnej Európy, to však stále nevylučuje domnienku, že za tento stav je zodpovedný niekto konkrétny. A v prípade Slovenska to určite nebude Brusel. Ak v spoločnosti rastie znechutenie z politiky a z politických strán, zodpovednosť je na strane vládnych politikov. Ak je na Slovensku pri moci Smer takmer jedno desaťročie, jeho zodpovednosť za rastúci odstup verejnosti od sféry verejnej bude prioritná. Takže nie volebný systém, ale zrejme zle nastavená vládna politika bude jedným z logických vysvetlení, prečo záujem o straníckych kandidátov na Slovensku klesá.

Posledný a možno najdôležitejší argument nachádzame v spôsobe prerozdeľovania financií z takzvanej rezervy predsedu vlády. Ide o feudálny prežitok, v rámci ktorého jednotlivec (alebo skupina jeho verných nasledovníkov) získava privilégium rozdeliť podľa naoko jasne vymedzených kritérií časť verejných financií. Analýzy odborníkov, ktorí tieto finančné transakcie pozorne sledujú, však vypovedajú o nerovnom prístupe šéfa vlády k jednotlivým žiadostiam. Inými slovami, obec alebo mesto majú väčšiu šancu získať príspevok z rezervy, pokiaľ je starosta alebo primátor z tej istej strany ako ministerský predseda.

Zámerne bol vynechaný názov strany slovenských sociálnych demokratov, pretože toto feudálne privilégium zdedil Robert Fico po svojom predchodcovi a nesúvisí teda len s jeho vládnutím. Šéf Smeru ho len dotiahol do dokonalosti.

Iste, nejde o veľmi veľké peniaze, dotácie zďaleka nedosahujú úroveň bankovej transakcie medzi účtami Roberta Kaliňáka a Ladislava Bašternáka. Ale pre malú obec a jej starostu môže byť aj podpora v hodnote niekoľkých tisíc eur dôležitým stimulom na riešenie niektorých miestnych problémov. Robert Fico sa pred časom v kontexte iných dotácií dokonca vyjadril, že ak budú dva projekty rovnaké, ale jeden z nich bude pochádzať od „nášho človeka“, je jasné, ktorý projekt podporia.

V kontexte tohto výroku možno chápať aj rast nezáujmu kandidátov na regionálnej a komunálnej úrovni o stranícke angažovanie. Ako starostovia z inej než vládnej strany by boli prakticky bez šance získať odrobinky, ktoré predseda vlády týmto spôsobom rozdáva. Byť nezávislým kandidátom tak môže predstavovať určité východisko pre tých primátorov a starostov, ktorí sa vstupom do vládnej strany nechcú spreneveriť svojim hodnotovým zásadám.

Takže – ak by Béla Bugár svoje rozčarovanie nad počtom nezávislých poslancov myslel skutočne vážne, mal by najskôr požiadať predsedu vlády, aby svoju feudálnu výsadu zrušil, prípadne by so zvyškom vlády vytvoril serióznu grantovú schému, v ktorej by mali šancu uspieť nielen starostovia, primátori, či župani s pôvodom vo vládnej strane, ale na rovnakej štartovacej čiare by boli aj regionálni a komunálni zástupcovia trebárs od Matoviča.

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie