utorok

Šéfka Centra včasnej intervencie v Košiciach: Chceme byť s rodinou pri kľúčových udalostiach

Psychologička Simona Šimková vedie Centrum včasnej intervencie tak, aby rodina so znevýhodneným dieťaťom nezostala sociálne vylúčená

Simona Šimková.

Centrum včasnej intervencie v Košiciach už poldruha roka pomáha rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením alebo s rizikovým vývojom. Jeho šéfka Simona Šimková hovorí, že ich cieľom je, aby takáto rodina nezostala sociálne vylúčená. Pomáhajú preto rôznymi službami, no najmä rodine sprostredkujú odborníkov z rôznych oblastí.

Z vlastného pozorovania môžete povedať, že rodina s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením sa často rozpadá, je tým ohrozená?

Keď Nadácia Socia spúšťala v roku 2015 pilotne projekt Centier včasnej intervencie v Žiline, Bratislave a v Prešove, hľadala štatistiky, ktoré by vypovedali o počte rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Do dnešného dňa však na Slovensku nemáme presné údaje ani o tom, koľko takých rodín je, ani o tom, aké percento z nich sa rozpadá v dôsledku nezvládnutia tejto ťažkej situácie. Veľmi často je to tak, že keď sa narodí dieťa veľmi predčasne alebo s už identifikovaným postihnutím, matka sa na starostlivosť oň upne zo všetkých síl, venuje mu všetku pozornosť, a to aj na úkor vlastných potrieb alebo potrieb ostatných členov rodiny. Potom závisí od mnohých ďalších faktorov, či takú zmenu v rozložení síl rodina zvládne.

Hovoríte, akoby bola kríza primárne záležitosťou matiek. Otcov sa to týka menej?

Otcov sa to zvyčajne dotkne v zmysle, že oni sú tí, ktorých potreby sú zrazu zanedbávané. Hoci rozumovo chápu, že dieťa s hendikepom potrebuje veľa starostlivosti, dlhodobo strácajú manželku a partnerku, ktorá sa stáva najmä matkou dieťaťa, a tak hľadajú podporu inde. Nemusí ísť len o fyzický odchod zo vzťahu do iného vzťahu. Môžu rodinu opustiť psychicky – unikajú ku koníčkom, do práce... Vzďaľujú sa od rodiny. Ďalším faktorom sú financie. Narodenie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením v našich podmienkach obvykle znamená, že jeden z rodičov, spravidla matka, prestáva byť zamestnaný. Finančná záťaž sa teda presúva na partnera a náklady na starostlivosť a výchovu zdravotne znevýhodneného dieťaťa sú vysoké.

S akými deťmi sa najčastejšie stretávate?

Je to rôzne. Veľmi často je to detská mozgová obrna, máme aj deti s autizmom alebo podozrením na autistické spektrum, ale naším cieľom je zameriavať sa na rodiny detí, ktoré ešte ani nemajú diagnózu, napriek tomu rodič a lekár vnímajú, že niečo nie je v poriadku. Narodenie dieťaťa je radostný okamih, ak však po ňom nasledujú mesiace neistoty a obáv, počas ktorých sa rodič nevie nadýchnuť, ovplyvňuje to rodinu, ale i samotný vývoj dieťaťa. Cieľom nášho centra v Košiciach je, aby sme boli v kontakte s rodinami s deťmi, ktorým je identifikované vývinové riziko krátko po tom, čo sa narodia.

Zasahujete aj skôr?

Fungujeme krátko, zhruba rok, ale taký je plán do budúcna. Zatiaľ sme mali dve matky, ktoré nás kontaktovali hneď, keď predčasne porodili. Boli hospitalizované na neonatológii a už boli v kontakte s mojimi kolegyňami. Našu službu poskytujeme najmä terénne. To znamená, že moje kolegyne dokážu prísť so súhlasom nemocnice na prvé stretnutie už aj do pôrodnice, ak by mala rodina záujem. Alebo môžu navštíviť rodinu doma hneď po prepustení dieťatka.

Simona Šimková

Je detská psychologička, zaoberá sa diagnostikou a poradenstvom pre deti s odlišnosťami v psychomotorickom vývine. V minulosti pracovala v domove sociálnych služieb pre deti so zdravotným znevýhodnením, v občianskom združení Návrat. Je zriaďovateľkou a riaditeľkou súkromného centra špeciálnopedagogického poradenstva v Košiciach a v súčasnosti aj Centra včasnej intervencie Košice, n. o.

Vaše ambulancie teda nie sú v jednej budove?

Sú aj nie sú. Pri predstave včasnej intervencie je dobré odosobniť sa od klasického modelu ambulantnej formy poskytovania odborných služieb. Máme spoločné priestory, ktoré by som však skôr definovala ako kanceláriu prvého kontaktu. Prebieha v nich napríklad klub rodín – rodičov. Alebo skupinky matky s deťmi, čo je akýsi predstupeň integrácie do materskej školy. Ale návštevy a konzultácie s rodinou sa dejú primárne v rodine. Do centra prichádzajú rodičia výnimočne, možno podpísať papiere, alebo sa pozrieť, ako fungujeme, alebo ak chcú vidieť všetkých poradcov včasnej intervencie naraz.

Rodiny navštevujete individuálne?

Do rodín chodíme po dvojiciach vždy podľa toho, aká je ich najväčšia priorita. Ak sa napríklad matka rozhodne, že najviac ju zaujíma prehĺtanie, lebo dieťatko neprijíma potravu správnym spôsobom, tak na konzultáciu ide pediatrička a fyzioterapeutka. Pokiaľ je to prvý kontakt, tak robíme screeningovú diagnostiku, na akej úrovni dieťatko je, ktorú obvykle vykonávajú pediatrička, fyzioterapeutka a psychologička.

Chýba vám nejaký odborník?

Veľmi potrebujeme logopéda, ale skôr takého klasického ambulantného. Celkovo je teraz model včasnej intervencie na Slovensku nastavený tak, že vyžaduje úzke prepojenie na ambulantných odborníkov.

Poskytujete aj psychologické poradenstvo pre rodičov?

Áno, do istej miery. Ale ak je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |