Denník N

Našli najstaršie dôkazy o výrobe vína, majú 8-tisíc rokov a pochádzajú z Gruzínska

Úlomky nádov z Gruzínska, kde sa našli zvyšky po víne. Foto - Stephen Batiuk a jeho tím/PNAS (2017)
Úlomky nádov z Gruzínska, kde sa našli zvyšky po víne. Foto – Stephen Batiuk a jeho tím/PNAS (2017)

Iné doklady o „hroznovom víne“ z Číny majú až 9-tisíc rokov, no na rozdiel od gruzínskeho objavu ide o kombináciu vína s ryžovým pivom a medovinou.

Na úlomkoch keramických nádob z územia dnešného Gruzínska starých 8-tisíc rokov vedci našli chemické látky typické pre víno. Ide o vôbec najstarší doklad výroby vína na svete.

O objave informovali vedci tento týždeň v časopise PNAS. Článok je voľne dostupný.

Autori v štúdii píšu, že v období neolitu na Blízkom východe (10-tisíc až 4500 pred Kristom) sa po predchádzajúcej ľadovej dobe oteplilo a zvýšili sa zrážky, takže sa ľudia usadili a začali pestovať viaceré plodiny, medzi nimi cícer, hrach či šošovicu.

Dôležitá rola vína

„Z ovocia, ktoré ľudia pestovali,“ píšu vedci v štúdii, „vyniká vinič (Vitis vinifera sp. sylvestris), ktorý sa stal základom rozšírenej ‚kultúry vína‘ na Blízkom východe a v Egypte. Odtiaľ sa neskôr rozšíril do Ázie a cez Stredomorie do Európy a potom do Nového sveta. Dnes existuje 8- až 10-tisíc odrôd vína.“

Autori v článku uvádzajú, že staroveká spoločnosť vínu čoskoro udelila významnú rolu. „Ako medicína, nástroj socializácie, látka určená na zmenu psychických stavov a vysoko cenená komodita hrá víno dôležitú úlohu v náboženských kultoch, medzi liečivami, v kuchyniach, ekonomike a spoločnosti starovekého Blízkeho východu.“

Keramické nádoby s chemickými stopami po víne vedci objavili v dvoch lokalitách, asi 50 kilometrov na juh od gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi. Na niektorých nádobách boli vyobrazené hrozná a muži pri tanci.

Pohľad na nálezisko v Gruzínsku. Foto – Stephen Batiuk/Torontská univerzita

Iné objavy

Veľké nádoby zvané qvevri, ktoré sa pri výrobe vína v Gruzínsku stále používajú, sa podobajú na staroveké nádoby. Je možné, že víno sa v staroveku vyrábalo podobným spôsobom ako dnes s využitím nádob qvevri, „keď sa hrozná rozdrvia a plody, semená a stopky sa fermentujú spolu,“ cituje BBC spoluautora štúdie Stephena Batiuka z Torontskej univerzity.

Predtým najstaršie dôkazy o výrobe vína na Blízkom východe pochádzali z pohoria Zagros v Iráne a mali 5-tisíc až 5400 rokov.

V roku 2011 vedci objavili v Arménsku lis na výrobu vína a nádoby na fermentáciu, ktoré mali asi 6-tisíc rokov.

Vedci v novej štúdii podotýkajú, že primát „hroznového vína“ drží Čína. Objav má zhruba 9-tisíc rokov a pochádza z údolia Žltej rieky.

Problém uvedeného objavu z Číny je, že to nebolo čisté hroznové víno, pretože išlo o kombináciu vína s ryžovým pivom a medovinou. Za týchto okolností sa dá povedať, že najstaršie dôkazy o výrobe vína na svete pochádzajú momentálne z Gruzínska.

Dostupné z: doi: 10.1073/pnas.1714728114

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

História

Veda

Teraz najčítanejšie