Spoločná obrana Únie môže byť užitočným doplnkom NATO, ale aj potešením pre Moskvu
Spoločná európska obrana sa môže ľahko zmeniť na ešte väčšiu spoločnú európsku bezbrannosť.
Ako každá veľká byrokratická a zložitá organizácia plná protichodných záujmov je aj Európska únia majstrom vo vymýšľaní plánov, ktoré po čase a po zhltnutí množstva peňazí vyfučia do ničoty. Čoskoro uvidíme, či sa Stála štruktúrovaná spolupráca EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO) zaradí medzi podobné projekty, alebo prinesie reálny úžitok a aspoň z väčšej časti naplní sľuby, ktoré jej vznik sprevádzajú.
Určite by bolo správne, aby sa členské štáty Únie začali poctivo venovať vlastnej bezpečnosti a nespoliehali sa len na ochranu Spojených štátov, ktorá navyše v čase prezidenta Trumpa už nemusí byť tým, čím bývala. Je určite načase, aby dávali na obranu viac peňazí a aby sa tieto peniaze využívali efektívnejšie.
Spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie Únie, spoločné investície do vojenskej výzbroje, výstroja a modernizácie armád, spoločné veliteľstvá, logistické zázemie, spoločná schopnosť rýchlej reakcie či spoločný výcvik dôstojníkov – to všetko je potrebné, dôležité a môže to priniesť lepšiu a pritom v konečnom dôsledku i lacnejšiu európsku obranu.
Lenže. Spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie má zmysel vtedy, ak takéto operácie sú. Zatiaľ však neboli, napriek tomu, že Únia má k dispozícii spoločné bojové skupiny – už pred desiatimi rokmi oslavované symboly prehlbujúcej sa integrácie. Nikdy ich však nevyužila, lebo sa členské štáty nikdy nedokázali dohodnúť na ich využití – každá krajina sledovala svoje vlastné ciele. Máme tak drahé spoločné jednotky v praxi vhodné najmä na slávnostné prehliadky – tie nikomu neprekážajú. Toľko k schopnosti Únie, respektíve jej členských štátov, spoločne rýchle reagovať na akútnu krízu.
Spoločný nákup výzbroje bude prínosný, ak sa z neho nestane obmedzovanie súťaže a napríklad nástroj Francúzska na to, aby všetci kupovali namiesto amerických len francúzske zbrane. Niežeby tie nemali byť kvalitné, politické obmedzenie súťaže však prináša vyššie ceny a efektívnejšie využívanie peňazí je potom fuč. A na niečo také je vždy oprávnené podozrenie, ak Francúzsko nejakú iniciatívu vehementne podporuje.
Podobných lenže je veľa. Členské štáty deklarujú, že ich spoločná obrana nejde proti NATO a chce Alianciu len dopĺňať. Ako to bude v skutočnosti, sa ukáže až pri rozhodovaní, či európske štáty konečne začnú plniť svoje finančné záväzky voči NATO, alebo na ňom budú opäť šetriť, teraz už aj s odôvodnením, že potrebujú peniaze na spoločnú európsku obranu. Jednu fungujúcu obrannú štruktúru tak nakoniec môžu nahradiť dve nefungujúce a najväčšiu radosť so spoločnej európskej obrany a ešte bezbrannejšej Európy budú mať v Moskve.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
