Denník N

Obťažovanie je podľa žien problém, príklad s Kordom však považujú za nešťastný

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Autor Cynickej obludy rozprúdil debatu o nevhodnom správaní, keď opísal situáciu, v ktorej sa podľa neho neslušne zachoval známy novinár Eugen Korda. Doba sa zmenila a mnohí muži si to nevšimli, hovorí Katarína Farkašová z Aliancie žien.

Pred pár dňami sa na sociálnych sieťach v súvislosti s obťažovaním žien objavilo obvinenie, že novinár Eugen Korda mal na večierku sexuálne narážky voči jemu neznámej mladšej žene, ktorá okolo neho prechádzala po schodoch.

Tento fakt by nevzbudil takú diskusiu, ak by ho na sociálnej sieti nezverejnil autor Cynickej obludy Rado Ondřejíček a netýkala sa veľmi známeho novinára Eugena Kordu (.týždeň), ktorého poznámky na adresu žien sú medzi novinármi známe. V prvom facebookovom statuse Ondřejíček nenapísal, o koho ide, ľudia v diskusii však menovali Kordu a na viacerých miestach sa rozbehla vášnivá diskusia.

Keďže Ondřejíček napísal text a chcel ho uverejniť v Denníku N, oslovili sme ženy, ktoré s Kordom pracujú, pracovali alebo sa s ním pracovne stretávajú. Väčšina z nich vedela, že Korda hovorí podľa nich nevhodné vtipy, mnohé aj so sexuálnym podtónom.

Už toto sa dá podľa odbornej literatúry chápať ako jedna z foriem sexuálneho obťažovania – ide o nevyžiadanú sexuálnu pozornosť.

Nepríjemné stretnutia

Mirka Grófová sa s Kordom stretla, keď prišla pracovne do redakcie .týždňa. „Pri príchode do kancelárie mal sexistické komentáre a poznámky sexuálneho charakteru, ktoré mi boli nepríjemné. Komentoval môj výzor a vravel, že by si nechal povedať.“ Voči jeho poznámkam sa ohradila, povedala, že nie sú veľmi vtipné. „Na to mi odpovedal, že teraz sa ho nemusím báť, lebo už je starý, ale keby bol mladší, tak by som odtiaľ utekala,“ tvrdí Grófová.

„Nepovažujem to vyslovene za násilné správanie. Nemal nejakú mocenskú prevahu ani som sa ho nemusela báť, len to bolo nepríjemné a neprofesionálne, pretože navyše som bola jedinou ženou na stretnutí,“ tvrdí Grófová.

Nepríjemné poznámky a žarty však pokračovali aj po upozornení, celé sa to podľa nej uzavrelo tým, že je precitlivená feministka a nerozumie vtipu. Po tom, čo túto skúsenosť verejne opísala minulý týždeň na Facebooku, jej Korda napísal, že sa jej za to ospravedlňuje a je mu ľúto, ak nerozumie vtipom.

Korda sa teraz k ničomu nechce vyjadrovať. Reagovať bude po publikovaní Ondřejíčkovho a tohto textu. Verejne sa už vyjadril na Facebooku – za svoje správanie sa neospravedlnil.

„Viem, že nie som ‚svätý‘ a že niekedy by som si mal radšej zahryznúť do jazyka, ale to neznamená, že som taký, ako ma opisuje,“ napísal po Ondřejíčkovom obvinení Korda.

„Ja som si istý, že nič zlé som neurobil. Ak som sa aj niekedy nejakej dievčiny dotkol, tak som sa jej ospravedlnil, hneď ako prejavila najmenší nesúhlas, a už nikdy som to nespravil,“ reagoval na svoju kolegyňu Marínu Gálisovú, ktorá mu povedala, že nie je vždy vhodné len tak komentovať ženy.

Len anonymne

Viaceré ženy, ktorým správanie Eugena Kordu prekážalo, o tom nechceli hovoriť pod svojím menom. Tvrdili, že jeho sexuálne narážky ich otravujú, cítia sa pri nich zle a nepomáha ani skutočnosť, že sa na nich zabáva celý kolektív.

Prečo musel novinára z nevhodného správania obviniť až Rado Ondřejíček, ak sa ženy s nevhodným správaním stretávali často?

Jedným z vysvetlení môže byť fakt, že mnohé ženy jeho správanie nepovažujú za vážny problém a je súčasťou slovenského „folklóru“ a toho, ako boli vzťahy medzi pohlaviami u nás dlhodobo zadefinované.

Ďalší dôvod mlčania opísal v článku denník Guardian. Autorka textu Emer O’Toole tvrdí, že ak ide o populárnych ľudí, ktorí sú v spoločnosti obľúbení, nešlo by len o konfrontáciu samotného násilníka, ale celej komunity, v ktorej sa muž (a aj samotná žena) pohybuje. To ženy často odrádza od toho, aby poukázali na takéto správanie.

Navyše množstvo žien, ktorým sa správanie skúseného kolegu nezdá vždy vhodné, s ním budú musieť pravdepodobne ďalej komunikovať a pracovne sa stretávať. Väčšie nezhody preto nechcú riskovať.

Nejde z neho strach

Ženy, ktoré sme oslovili, na jednej strane tvrdia, že o nevhodných prejavoch Kordu vedia, na druhej strane tiež priznávajú, že jeho poznámky vnímajú ako trocha neobratný či trápny pokus o kompliment a on v nich nikdy nevyvolával strach.

Jeho kolegyňa z .týždňa Denisa Gdovinová si spomína, ako si z nej robil žarty, že „ak vie dobre variť, tak si vie predstaviť, čo všetko vie robiť rovnako dobre“. Prípadne jej povedal, „nech sa viac naje, lebo mu bude hrkať v posteli“.

Novinárka hovorí, že vždy bolo jasné, že ide len o žarty, a hoci ju to občas privádzalo do rozpakov, nikdy z neho nemala strach. „Mohla som s ním zostať aj sama v redakcii, ale nebála som sa, že by sa niečo mohlo stať.“ Uznáva však, že ak podobné poznámky hovorí aj celkom neznámym ženám, môže to byť problém.

„Keď som mu po čase povedala, že ma takýmito poznámkami privádza do rozpakov, zvážnel a povedal, že už to teda nebude robiť. Už teda len žartuje, nejde do sexuálnej roviny,“ hovorí Gdovinová.

Tvrdí, že Korda ju v pracovných veciach vždy vnímal ako rovnocennú s mužskými kolegami a to si veľmi cenila.

„Viac ma hnevá, keď ma respondenti alebo ľudia okolo mňa berú ako maličké dievčatko, hoci viem, že tak na niektorých pôsobím. Nemám rada, keď moje otázky neberú vážne a skôr sa obracajú na môjho mužského kolegu,“ hovorí Gdovinová.

Jeho ďalšia kolegyňa Elena Akácsová, ktorá sa v týždni. venovala aj téme sexuálneho obťažovania, hovorí, že Korda nikdy nezneužil postavenie služobne staršieho kolegu. „Mňa osobne lichôtky a mačovské reči kolegu Kordu nenapĺňajú jasavým nadšením, ale nikdy neprekročil hranicu, že by mi to bolo také nepríjemné, aby som sa cítila zle,“ hovorí Akácsová.

Kampaň #metoo by podľa nej „mohla nás všetkých prinútiť sa viac zamýšľať nad tým, čo je komu príjemné a čo nie“.

„Aj Eugena Kordu, či sú jeho reči naozaj také šarmantné a neškodné, ako si myslí, aj Rada Ondřejíčka, či nie je jeho pohon práve na Eugena Kordu a označenie všetkých, ktorí ho poznajú, za pokrytcov, ďaleko za čiarou korektnosti,“ hovorí Akácsová.

Podriadené: Svoje postavenie nezneužíval

Bývalé kolegyne z publicistickej relácie Reportéri RTVS tvrdia, že Korda mal vždy „špecifický humor“. Pred viac ako desiatimi rokmi relácii šéfoval a jeho podriadené boli aj novinárky Katarína Vítková alebo Lýdia Kokavcová.

„Ak sme si spolu pre niečo nerozumeli, išlo len o pracovné veci, na ktoré sme mali iný názor,“ spomína Kokavcová.

Spomína si, ako do redakcie prišiel tip na maséra, ktorý obťažuje ženy. Eugen Korda jej dal skrytú kameru a musela tam ísť s figurantkou. „Nakrútila som, ako masér tú ženu chytá za zadok a myslím, že aj za prsia, a odvysielali sme to. Ten lekár tuším prišiel aj o licenciu. Korda, keď to videl, hovoril: Pre boha živého, toto musíme zahrať, veď to nie je normálne, aby toto robil!“ opisuje Kokavcová.

„Občas na nás zahučal, keď sme prišli na poradu nepripravení, to áno. Neznášal klamstvá, za to dával výpovede. Fyzicky nás však nikdy neobťažoval. Naopak, v prípade osobných problémov mal pochopenie a dokázal sa ľudsky vcítiť do našich ‚trablov‘,“ hovorí Vitková. „S prasákmi, ktorí podmieňujú prácu sexom, nemá nič spoločné.“

Radšej si vykali

Redaktorka SME Lucia Krbatová s Kordom tiež nemá problém a jeho poznámky vníma ako položart. Stretáva sa s ním bežne na tlačovkách či v parlamente. „Keď som začala chodiť do parlamentu, kolegyne ma upozornili, že je taký a taký. To je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla, že si s ním budem vykať. Zdalo sa mi to vhodnejšie,“ hovorí. „Párkrát som nevedela, ako mám na jeho lichôtky zareagovať, ale stačil napríklad pohľad a on povedal, že asi vám je to nepríjemné. A ďalej nešiel.“

Dnes hovorkyňa a v minulosti novinárka Mirka Ábelová tvrdí, že Kordove „nejapné sexuálne poznámky vždy brala ako milý vtipný kompliment“.

„Sú ľudia, ktorí naozaj obťažujú ženy, a sama som to zažila, ale nemyslím si, že k nim Eugen patrí,“ hovorí Ábelová. „Ja som s Jeňom vždy vtipkovala. Možno mám potom podobne slizkú úroveň humoru ako on.“

Redaktorka RTVS Zuzana Kovačič Hanzelová na sociálnej sieti napísala, že správanie Kordu sa jej vo viacerých momentoch nezdalo vhodné, na čo ho upozornila. Jej slová nevypočul.

Vypočul si odo mňa aj za to, keď minule odfotil v parlamente mladé kolegyne s krátkymi sukňami s komentárom, že je dnes v Národnej rade pekne. Ide ma z týchto vecí roztrhnúť od zlosti. Jeden z jeho známych tam napísal: ‚koľajnice pekné, vyskúšal si už stanicu?‘ Ozvala som sa, že je to nechutné. Ten pán ani spätne nezareagoval,“ napísala na Facebooku.

Napriek tomu si myslí, že debatovať o obťažovaní v súvislosti s Kordom môže byť kontraproduktívne, pretože v spoločnosti poriadne nemáme vydiskutované ani horšie sexuálne násilie.

Eugen Korda bol niekoľko rokov aj priamym kolegom veľkej väčšiny redaktorov Denníka N ešte v čase, keď pracovali v redakcii SME. Väčšina z nich si s ním tyká, oslovujú ho Jeňo, pracovali s ním na mnohých reportážach, niektoré z nich boli aj ocenené. 

„Je nefér, aby sa Eugen Korda stal tvárou kampane proti sexuálnemu obťažovaniu na Slovensku, a túto tému takéto zarámcovanie degraduje. Jeho poznámky môže niekto považovať za nevhodné a uznávam, že by mohol byť voči neznámym ženám citlivejší, ale podľa mňa nejde o obťažovanie,“ hovorí Martina Koník z Denníka N, ktorá bola v minulosti jeho kolegyňou a podriadenou a pracovne sa veľmi často stretávali.

„Za problém považujem, keď policajti spochybňujú obete násilia alebo keď si premiér posadí na kolená pred kamerami dievča, ktoré to nemôže odmietnuť, alebo keď jeho minister povie novinárke, že sa podobá na jeho bývalú ženu, s ktorou mal veľmi vášnivý vzťah. Mačistická kultúra je na Slovensku veľmi silná, ale začať ju rúcať od hlúpych poznámok je nepochopenie problému,“ hovorí Koník.

Polovica Slovákov ospravedlňuje aj znásilnenie

Pri kampani #metoo sa v množstve reakcií na Facebooku, v médiách či vo vyhláseniach verejne známych osôb zmiešali dve rôzne veci, čo teraz v téme často vytvára zmätok. Reč je o sexuálnom násilí a sexuálnom obťažovaní. Hoci sa môže zdať, že ide o synonymá, nie je to tak. Kým niektoré ženy prehovorili o tom, ako ich v práci alebo na ulici napadli muži a žiadali od nich sex, iné sa sťažovali na pokrikujúcich mužov na ulici a nevhodné narážky od kolegov. Bez zľahčovania prvého či druhého fenoménu ide o dva rôzne problémy.

Na Slovensku zatiaľ živá spoločenská debata neprebehla ani o sexuálnom či domácom násilí, teda javoch, ktoré sa dajú identifikovať oveľa jednoduchšie. Podľa prieskumu Eurobarometra si len dve tretiny Slovákov myslia, že domáce násilie je neprijateľné a vždy by malo byť stíhané podľa trestného zákona. Za neprijateľné ho považuje asi o dvanásť percent viac žien než mužov.

Podobný rozdiel medzi tým, ako násilie vnímajú ženy a muži, bol aj pri znásilnení. Viac ako polovica opýtaných mužov v prieskume tvrdila, že sex bez súhlasu ženy sa dá nejako ospravedlniť. Napríklad alkoholom, jej vyzývavým oblečením, prijatím odprevadenia domov alebo nebránením sa. Ženy si to mysleli len v štyridsiatich percentách. Je zrejmé, že násilie inak vnímajú ženy a inak muži. A to platí aj pri obťažovaní.

Zdroj: Eurobarometer

Za dobrý signál sa dá považovať to, že čím mladší boli respondenti v prieskume, tým viac im násilie prekážalo. Je pravdepodobné, že prirodzeným plynutím času bude násilie na ženách alebo narušovanie ich osobných hraníc odsudzovať čoraz viac ľudí. Pre mužov zo staršej generácie preto môže byť ťažko pochopiteľné, ako rýchlo sa medziľudské vzťahy menia a že sa týmto zmenám treba prispôsobovať. Vek však nevhodné správanie nijako neospravedlňuje.

Nie je prekvapivé, že časť ľudí teraz neveriacky krúti hlavou a úprimne sa čuduje, prečo sa venuje taká veľká pozornosť takému „drobnému problému“, ako sú poznámky o ženskom výzore. Sexuálne obťažovanie je totiž rozšírenejšie a bežnejšie než sexuálne násilie. Muži aj ženy sa s ním naučili žiť a tolerujú ho ako „súčasť kultúry“ a normálneho „chlapáctva“. Proti tomu sa bojuje veľmi ťažko.

Pritom by stačilo dohodnúť sa na jednoduchej veci – nerobiť ženám to, čo im je nepríjemné. Po tom, akú diskusiu na Slovensku kampaň #metoo vyvolala, bude teraz pre mužov o čosi ťažšie povedať, že nevedia, že sexuálnymi narážkami či nevhodnými dotykmi robia niečo zlé.

Obťažovanie treba odsúdiť

Z výpovedí osôb, ktoré Denník N oslovil, vyplýva, že Eugen Korda nie raz prekročil hranicu žien vo svojom okolí. Veľakrát si ju však aj uvedomil a rešpektoval ju. Problém nastáva v momente, ak žena upozorní muža, aby prestal, no on si aj tak poznámky neodpustí.

Diskusia o obťažovaní na Slovensku vo väčšej intenzite prebieha prvý raz. Definíciu o obťažovaní máme v zákone necelých desať rokov, čo je veľmi krátky čas.

Riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce Oľga Pietruchová pripomína, že obťažovanie súvisí s ľudskou dôstojnosťou a telesnou integritou, ako aj s rovnosťou mužov a žien, o ktorých sa píše už vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948.

„Neželané dotyky, narážky alebo dokonca nútenie k sexuálnym praktikám sú medzi civilizovanými ľuďmi neprijateľné a odsúdeniahodné aj bez akéhokoľvek legislatívneho rámca,“ hovorí Pietruchová. „Mám pocit, že u nás je stále nie malá skupina mužov, ktorí sa nedokážu zmieriť s tým, že nemajú absolútnu moc nad ženami a že si nemôžu dovoliť všetko.“

Najviac ju zaráža, že k obťažovaniu dochádza aj medzi ľuďmi, ktorí sa stavajú do pozície morálnej autority v iných spoločenských otázkach. „Porušenie ľudskej dôstojnosti je rovnako závažné a neprijateľné u žien, ako je neprijateľné a spoločnosťou odsudzované u iných skupín. Antisemitizmus, rasizmus a sexizmus sú z ‚jedného súdka‘ a osobne medzi takýmto správaním nevidím žiadny rozdiel, hoci práve sexizmus a mizogýnne postoje sú v spoločnosti hádam najviac prehliadané a tolerované.“

Katarína Farkašová z Aliancie žien hovorí, že sexualizovaného správania sa dnes chytajú muži, „ktorí sa cítia byť ženami ohrození, a takí, ktorí si živia svoj pocit moci a potrebujú si ho osviežovať“.

Ženy dnes takéto správanie vnímajú citlivejšie a považujú ho za agresívnejšie, pretože sa vo viacerých prípadoch ukázalo ako nebezpečné.

„Z detstva sa mi vynárajú spomienky, ako sa akýsi ‚šťavnatý humor‘ toleroval ako spoločensky únosný a zabávali sa na ňom aj ženy. Ale doba sa zmenila a mnohí muži si to nevšimli,“ hovorí Farkašová.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie