Newsfilter: Na počesť volebného víťazstva ponúkli funkcie všetci podpredsedovia Smeru

K ČSOB Smart účtu bez poplatku za vedenie môžete okrem SmartSlužieb+ teraz získať aj bonus až do výšky 150€. Založte si účet,splňte jednoduché podmienky a bonus môže byť váš.

Tri správy dňa vybral a skomentoval Tomáš Gális

1. Dva dni v Chujave

Robert Fico už piaty deň pokračuje v informačnej ofenzíve, ktorá nás má presvedčiť, že župné voľby dopadli inak ako dopadli. No na stretnutí straníckych špičiek sa ukázalo, že všetko je vlastne naopak.

Premiér vo svojom článku na hnonline.sk publikovanom ešte o polnoci z pondelka na utorok opatrne priznáva, že Smer možno stratil čiastočne na svojej politickej dominancii, ale naďalej zostáva rozhodujúcou silou, ktorá určuje témy a obsah slovenskej politiky.

Zlí sú tí druhí. Samozrejme, premiér sa dôvodom prepadu svojej strany vyhol, zato opäť našiel všetko zlé v médiách a v opozícii. Prečítali sme si, že zlepenec nie je alternatívou, pretože Hlina si so Sulíkom tak skoro nesadne za jeden stôl a zo SaS odišiel ďalší poslanec. Premiér akoby zabudol na to, aká nesúrodá je jeho koalícia, na to, ako sa jedna koaličná strana rozpadla ešte pred zložením vlády, i na to, ako predseda ďalšej koaličnej strany v lete vypovedal koaličnú zmluvu.

Zlepence nie sú alternatívou. Fico robí, čo môže, aby dehonestoval svojich protivníkov rôznymi hanlivými prívlastkami ako zlepenec, sociálny netvor, krajne pravicová vláda, blázon či narkoman, ale pri pohľade na slovenské politické dejiny vidieť niečo iné. Napríklad to, ako dve Dzurindove pozliepané vlády zachránili Slovensko pred pádom na ekonomické dno a ako krajina profitovala z ich reforiem, ktorých sa Fico napriek silným rečiam takmer nedotkol. Naopak, jeho jednofarebná druhá vláda všetky problémy obchádzala alebo tlačila pred sebou, v čom pokračuje aj jeho tretí kabinet.

Mimo mainstreamu. Azda najpozoruhodnejšie na Ficovom článku je však to, že používa pojem mainstream, akoby doň nepatril: „Som presvedčený, že slovenský mainstream po bujarých oslavách čaká poriadny hlavybôľ.“ Takže podľa článku tu máme šéfa rozhodujúcej politickej sily a jediného garanta správneho ekonomického a zahraničnopolitického vývoja, ktorý sa však akoby z pozície outsidera vymedzuje proti hlavnému prúdu. Spracovať výsledky župných volieb muselo byť ťažké, ale že by to s premiérom až tak zamávalo?

Déjà vu. V utorok na obed sa zišlo šéfstvo strany a z pekného dňa, ktorý opísal Fico, sa stal deň škaredý. Ako prvý sa zase ozval Marek Maďarič. Politik, ktorý sa v posledných rokoch štylizuje do úlohy toho premýšľavého a v rámci straníckych mantinelov kritického smeráka, ktorý si získal uznanie zo strany umelcov, ktorý robí veľa pre to, aby sme zabudli, že v prvej Ficovej vláde bol autorom protimaďarskej politiky a na konci druhej Ficovej vlády bol stále zodpovedný za kampaň, čo na utečeneckú krízu reagovala šírením strachu, dal k dispozícii svoju funkciu.

Asi dve hodiny to vyzeralo tak, že sa opakuje situácia po prezidentských voľbách v roku 2014, keď sa po výraznej prehre predseda strany a vlády stiahol a svoj výsledok obhajoval podobnými nezmyslami ako, že ľudia si ho želajú na poste predsedu vlády. Šéf kampane vtedy tiež ponúkol svoju funkciu.

No o siedmej večer už bolo jasné, že tu nejde o nejakú reprízu spred troch rokov, ale o bezprecedentnú situáciu, pretože svoje funkcie ponúkli všetci podpredsedovia.  

Akoby to ani nebol Smer. Tento nečakaný krok otvára množstvo otázok. Napríklad, či to zvyšní piati podpredsedovia urobili z presvedčenia, alebo ako gesto, či nebodaj z lojality k Maďaričovi? Je možné, že Fico žije vo svete, kde je 89 župných poslancov stále úspech, a jeho podpredsedovia vo svete, kde to znamená fiasko? Ide len o hru, v ktorej podpredsedovia akože prijmú zodpovednosť a potom ich snem zvyknutý odkývať všetky Ficove príkazy opäť potvrdí vo funkcii? Je vôbec možné, že to urobili bez predsedovho súhlasu? Či dokonca proti jeho vôli?

Smer totiž do stredy fungoval úplne inak. Všetky spory a rozhodnutia sa riešili v úzkom kruhu utajenom režime a strana navonok vystupovala ako jeden muž. Od odchodu Bohumila Hanzela Smer nezaznamenal žiadny veľký otras, ostatné odchody vrátane Pašku prebiehali po dohode, pozvoľne a v tichosti, ale hlavne nikdy nešlo o hromadnú akciu.

Po prezidentských, parlamentných i župných voľbách je čoraz jasnejšie, že strana, ktorá za takmer osemnásť rokov svojej existencie dokázala naakumulovať toľko negatívnej energie, škandálov a záťaží, padá čoraz nižšie a nižšie. S toľkými železnými guľami na nohách a s takým prístupom, aký zvolil Fico v článku pre HN, sa dá ísť len dole.

Ak má byť akcia všetkých podpredsedov len hrou, ktorá sa o mesiac prevalí na sneme, strane to nijako nepomôže. Ak sa tým strana zbaví svojich najprefláknutejších tvárí, mohla by ešte čo-to uhrať. Ale tomu sa dá veriť len ťažko.

2. Matovič je (opäť) späť

Igor Matovič mal tlačovku, na ktorej vyčíslil „Kaliňákove nástenkové tendre“. Upozornil, že za pochybenia v tendroch v celkovej hodnote 340 miliónov eur má ministerstvo vnútra zaplatiť pokutu takmer 25,7 milióna eur.

Podľa Matoviča sa na väčšine obstarávaní zúčastnili Kaliňákovi kamaráti. Poslanec žiada, aby boli všetky pokuty splácané z osobného účtu ministra, a pýta sa Národnej kriminálnej agentúry, „ako je možné, že tento človek ešte chodí po slobode?“. 

Igor Matovič to so svojou prezentáciou na verejnosti v posledných mesiacoch nijako nepreháňa, čo nepochybne pozitívne prijímajú viacerí ľudia. Predseda parlamentu Andrej Danko je určite rád, že sa parlamentná diskusia skultivovala. Podobne to môže mať jeden z hlavných Matovičových terčov Béla Bugár. Je tiež veľmi pravdepodobné, že vďaka Matovičovej absencii, počas ktorej predsedu OĽaNO zastupovala oveľa vecnejšia a pokojnejšia Veronika Remišová, sa podarilo zložiť úspešné župné koalície.

Pri spomienke na jeho deštrukčný potenciál, ktorý politik predvádza už od roku 2010 (útoky na kolegov v koalícii i v opozícii, rozbitie kandidátky i vlastných klubov, na vode postavené obvinenia súperov i spojencov) človeku napadne, že Fico má pri jeho hodnotení predsa len pravdu.

Lenže existuje jedna oblasť, v ktorej si tento bytostne opozičný politik aj naďalej udržiava poprednú pozíciu, a to upozorňovanie na prešľapy vládnych politikov. Či to bolo pri minuloročných demonštráciách pred Bonaparte alebo na utorňajšej tlačovke, stále ide o politika, ktorý dokáže opísať ich pochybenia jednoducho, zrozumiteľne a zapamätateľne. Iste, je v tom aj kus populizmu a často aj preháňania, ale táto poloha mu stále sedí. Ale to je asi jediná vec, pre ktorú je dobré, že sa po čase vrátil.  

3. Transparentné transportéry

Situácia s novými obrnenými vozidlami pre armádu sa pre ministra obrany trochu komplikuje. V utorok sa k téme totiž vyjadrili nielen opozičné strany, ale aj prezident, ktorý je tiež hlavným veliteľom ozbrojených síl.

Progresívne Slovensko hovorí, že nákup smeruje k obrovskej kauze. Strana tvrdí, že minister obrany Gajdoš a jeho tajomník Hoľko klamali, keď tvrdili, že s fínskou spoločnosťou Patria došlo len k podpisu bezvýznamných technických dohôd. Spoločnosť, ktorá má byť partnerom ministerstva obrany, má už zápis v Registri konečných používateľov, čo má byť príprava na obchodný vzťah so štátom. Strana zároveň upozornila, že subdodávateľa Way Industries vlastnia dvaja ľudia, a to stomatológ z Prahy a nový generálny riaditeľ spoločnosti, pričom je veľmi pravdepodobné, že tieto osoby nie sú reálnymi vlastníkmi spoločnosti.

SaS a OĽaNO žiadajú úplné odtajnenie a okamžité zastavenie obchodu a vypísanie transparentnej medzinárodnej súťaže, kde by mala byť jednou z podmienok aj účasť slovenských firiem. Strany chcú na brannobezpečnostný výbor predvolať ministra obrany a pýtať sa, ako je možné, že štátna spoločnosť Konštrukta-Defence podpísala kontrakt s fínskou stranou na výskum a vývoj obrneného vozidla už pred niekoľkými mesiacmi.

Prezident Kiska sa k téme vyjadril po stretnutí s ministrom obrany, ktorého na svoje pomery až mierne požiadal, aby zverejnil všetky zmluvy o nákupe, teda nielen tie medzi ministerstvom a štátnym podnikom Konštrukta Defence, ktorý oficiálne celý projekt zastrešuje, ale tiež zmluvy s domácimi subdodávateľmi.

Nákupy na obrane momentálne predstavujú najjednoduchší spôsob, ako pumpnúť štát. Ministerstvo sa zaklína tým, že o pár rokov predsa musíme dávať na obranu dve percentá HDP (to je nepochybne pravda a nutnosť), no zároveň sa urputne bráni väčšej transparentnosti, čo obhajuje vlastným rozhodnutím, i keď v rezortoch iných členských štátov s preukazovaním zmlúv takéto problémy nemajú. Viac ako miliarda eur je taká vysoká suma, že ak by v stredu vláda plán z ministerstva schválila, stane sa rovnako podozrivou ako SNS, ktorá rezort vedie.  

Jednou vetou:

4. Slovenská polícia preveruje informácie zverejnené v kauze Paradise Papers, finančné dokumenty o osobách a podnikoch, ktorí posielajú peniaze do daňových rajov.

5. Firma PWR-Plastic Waste Recycling, spájaná s kauzou predaja emisií spoločnosti Interblue Group, dostala v roku 2009 dotáciu z eurofondov na vznik fabriky na likvidáciu plastov a výrobu palív, spoločnosť od vzniku v roku 2012 nič nevyrobila.

6. Polícia zadržala v Žiline v dvoch kamiónoch 78 nelegálnych migrantov z Iraku, Iránu a Sýrie, vodiči pochádzajú z Turecka.

7. NAKA zasahovala od utorka rána v Nitre a Dunajskej Strede pre podozrenie z podvodov s DPH, polícia má podľa webu podozrenie, že podvody s DPH pripravili štát o milióny eur.

8. Ministerstvo spravodlivosti chce do roku 2021 vybudovať novú väznicu pre mužov pri Rimavskej Sobote, počíta s novou kapacitou 832 miest, a to pre všetky stupne stráženia,vrátane doživotných trestov.

9. Amazon otvoril v Seredi svoje logistické centrum, na Slovensku zamestnáva už viac ako 1800 ľudí, z toho približne 850 pracuje vo firemnej kancelárii v Bratislave, zvyšok v Seredi.

10. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná predstavila Inštitút pôdohospodárskej politiky, bude priamo podriadený ministerke, ale má pôsobiť ako samostatná analytická jednotka, ktorá bude robiť nestranné analýzy z oblasti poľnohospodárstva, lesníctva či rozvoja vidieka.

Zaujímavé články:

• Samuel Trizuljak o tom, čo vlastne chcú liberáli od katolíkov v politike (sme.sk)

• Dag Daniš o tom, v čom má Fico svoju pravdu (aktuality.sk)

• Rastislav Kočan o 4+1 poučeniach zo župných volieb pre biznis (etrend.sk)

Status dňa:

„V rámci transparentnosti boli materiály prerokované v (utajenom) medzirezortnom pripomienkovaní a medzi koaličnými partnermi.“ (Minister obrany u prezidenta)

Citát dňa:

„Z klubu strany Smer nevystúpil. Rozhodol sa dokázať vernosť našim ideám aj za cenu osobných obetí.“

strana Spolu ironicky víta poslanca Smeru Jána Podmanického vo svojich radoch. Predložil totiž do parlamentu ich návrh, podľa ktorého by pracovné ponuky museli obsahovať aj ponúkanú mzdu

Nový Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku: Prečo sa rozpadla Rímska ríša

Prečo počas vlády Rimanov neprebehla industriálna revolúcia, keď mala mnoho predpokladov veľmi podobných tým, ktoré predurčili Anglicko k tomu, aby sa táto revolúcia zrodila okolo roku 1800 práve tam? Keby sme poznali odpoveď na túto otázku, dozvedeli by sme sa o zákonitosti historického vývoja veľa podstatného. Lenže odpoveď nepoznáme.

Historik ekonomických procesov Mark Koyama sa pokúša vyvrátiť niektoré mýty o Rímskej ríši a vytvoriť rámec na hľadanie odpovede na vyššie položenú otázku.

Ak považujeme za jeden z predpokladov priemyselnej revolúcie – založenej na vývoji napríklad parného stroja  – trhovú infraštruktúru, tak Rím ju mal. Mal zákony na ochranu súkromného vlastníctva, premyslenú dopravu a ochranu jej tepien (napríklad vyčistil Stredozemné more od pirátov) aj systém bánk a pôžičiek, ktoré sú mazivom podnikania.

Dokonca jeho ekonomika pozoruhodne rástla, súdiac podľa dochovaných dát o spotrebe uhlia, stavebnej produkcie a spotrebe mäsa.

To, čo nevieme celkom posúdiť, je existencia „kultúry experimentu“, ktorá bola taká typická pre Anglicko a neexistovala napríklad v Číne, hoci tá bola ekonomicky na priemyselnú revolúciu inak tiež dobre pripravená. Je možné, že brzdiacim faktorom bolo to, že rímska ekonomika stála na veľkom počte otrokov, a preto nepotrebovala parný stroj? Nevieme.

Ale tušíme (a dlho sme netušili), že Rímska ríša sa nezrútila vinou vlastnej veľkosti a čoraz zložitejšej byrokracie, čo je častý výklad, ale že príčinou kolapsu mohla byť séria klimatických katastrof a epidémií.

Tento text opisuje niekoľko takých tragédií, o ktorých dnes vieme vďaka moderným metódam skúmania minulosti.

Úspech Rímskej ríše prišiel v čase ideálnych klimatických podmienok, keď zhruba od 200 rokov pred naším letopočtom až do roku 150 nášho letopočtu bolo počasie ustálené, teplé a s množstvom vlahy, bolo teda dostatok jedla pre všetkých.

Potom sa to však začalo kaziť, prišli suchá a chladné letá a do toho vtrhla prvá epidémia v dôsledku migrácie (otrokov) vo vnútri obrovskej ríše okolo roku 160. Podľa najnovších výskumov išlo zrejme o kiahne, ktorých vírus zabil za krátky čas 7 až 8 miliónov obyvateľov ríše.

Sotva sa Rimania spamätali a obnovili poriadok, prišli okolo roku 240 dramatické suchá a ďalšia epidémia, ktorej vinník je dodnes nejasný. Pokles počtu obyvateľstva spôsobil hlbokú inštitucionálnu krízu, z ktorej vyšli víťazne kresťania a Rím sa pokrstil.

V 4. storočí to vyzeralo na nádych k obnoveniu blahobytu a poriadku, ale ríšu začali ohrozovať nájazdy Gótov zo severu (z dnešného Nemecka), ktorí by však možno Rimanov aj nechali na pokoji, sami sa však ocitli pod tlakom Húnov, ktorí sa valili z ázijských stepí. A valili sa preto, lebo tieto stepi práve v tom čase postihli dlhoročné suchá.

Aj z týchto porážok sa Rím napokon ešte spamätal, v prvej polovici 6. storočia ho však dorazila „malá doba ľadová“, ktorú posilnili ešte výbuchy sopiek, takže napríklad v roku 536 prakticky nebolo leto. No a v roku 541 prišla ďalšia epidémia – mor, ktorý podľa niektorých odhadov vyhubil polovicu obyvateľov Rímskej ríše a plienil ju periodicky každých 10 až 20 rokov až do 7. storočia, keď sa ríša definitívne rozpadla.