Denník N

Tisícky vedcov varujú ľudstvo: ohrozujeme svoju budúcnosť na Zemi, hrozí nám rozsiahle utrpenie

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Vedci navrhujú viacero riešení, ako zabezpečiť udržateľný rozvoj, medzi nimi podporu ekologických technológií, obmedzenie vyhadzovania jedla, obnovu lesov, redukciu pytliactva či väčší prechod na rastlinnú stravu.

Okolo 16-tisíc vedcov zo 184 krajín sa podpísalo pod výzvu, v ktorej varujú, že ľudstvo ohrozuje svoju budúcnosť na Zemi. Článok vyšiel tento týždeň v časopise BioScience.

Prvé podobné varovanie vzniklo pred 25 rokmi a podpísalo ho viac ako 1700 vedcov, vrátane držiteľov Nobelovej ceny.

Výskumníci vtedy napísali, že „ľudia a príroda nabrali kurz, ktorý hrozí zrážkou. Ľudské aktivity spôsobujú značné a často nenapraviteľné škody prostrediu a prírodným zdrojom.

Ak veci nezastavíme, mnoho z našich činností vážne ohrozí budúcnosť, ktorú si prajeme pre ľudskú spoločnosť, rastlinnú a živočíšnu ríšu a môžu zmeniť svet tak, že nebude možné udržať život spôsobom, aký poznáme“.

Katastrofálne utrpenie

Autori pred 25 rokmi uviedli, že najväčšie obavy im robia stenčovanie ozónovej vrstvy, nedostupnosť pitnej vody, ničenie morského života, „mŕtve zóny“ v oceánoch, kde nie je morský život alebo vymiera, strata lesov, vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov, klimatická zmena a obrovský nárast obyvateľstva.

V novej správe vedci píšu, že s výnimkou stabilizácie ozónovej vrstvy „ľudstvo zlyhalo v riešení týchto environmentálnych výziev a je znepokojivé, že väčšina z nich sa ešte zhoršila“.

Vedci píšu, že najviac starostí im robí klimatická zmena, ktorá súvisí s narastajúcou produkciou skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív, masívne odlesňovanie a poľnohospodárska výroba, obzvlášť chov prežúvavcov na mäso.

Vedec William Ripple, ktorý je pod listom podpísaný ako prvý, pre CNN povedal: „Toto nie je o tom, že by sme prišli o nejaký prírodný úkaz. Ak nebudeme mať zdravú biosféru (oblasť Zeme obývaná živými organizmami, pozn. red.) a naďalej budeme mať veľké environmentálne problémy a problémy súvisiace s klimatickou zmenou, bude to mať priamy vplyv na ľudské blaho.“

Ripple k tomu dodal: „Ľudia by mali pochopiť, že sa nás snažíme zachrániť pred obrovským katastrofálnym utrpením“.

Masové vymieranie

Autori správy uvádzajú, že „sme rozpútali ďalšie masové vymieranie. Ide o šieste masové vymieranie za ostatných 540 miliónov rokov. Hrozí, že do konca tohto storočia mnohé súčasné formy života zaniknú alebo smerujú k zániku“.

Masové vymieranie je stav, keď vymrie viac ako 5 percent všetkých živočíšnych druhov na Zemi v období, ktoré je z geologického hľadiska krátke. V roku 2015 sme písali o štúdii, podľa ktorej je miera vymierania živočíšnych druhov v 20. storočí kvôli ľudským aktivitám až viac ako 100-násobne rýchlejšia ako bez nich.

Ilustračné foto – TASR/AP

Otepľovanie planéty

Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (Environmental Protection Agency, EPA) uvádza, že od roku 1970 stúpli emisie CO2 o zhruba 90 percent. Emisie zo spaľovania fosílnych palív tvoria až 78 percent z celkového nárastu emisií skleníkových plynov medzi rokmi 1970 až 2011.

Z prieskumu, ktorý uverejnili v roku 2010, vyplýva, že 97 percent z 1500 klimatológov na celom svete sa zhoduje, že k otepľovaniu výraznou mierou prispieva človek, hlavne emisiami skleníkových plynov.

NASA uvádza, že minulý rok bol najteplejší v dejinách meraní. Desať najteplejších rokov v 136-ročnej histórii meraní nastalo od roku 1998.

Vedci varujú, že pre globálnu zmenu klímy nám v budúcnosti hrozia výkyvy v počasí: bude viac období sucha a horúčav, ktoré sa budú striedať so silnými lejakmi a s následnými povodňami.

Prímorské oblasti budú zaplavené a ľudia sa budú sťahovať za vodou. V teplejšom prostredí sa budú rýchlejšie šíriť choroby a zníži sa poľnohospodárska produkcia.

Mŕtve zóny

V novej výzve vedci varujú, že od publikovania prvého varovania pred 25 rokmi stúpol počet mŕtvych zón (z angl. dead zones) v oceánoch, riekach a jazerách, kde nežijú ryby alebo vymierajú, o 75 percent.

Hoci ku vzniku takýchto zón môže dôjsť prirodzene, do veľkej miery sú za ne zodpovedné ľudské aktivity spojené s poľnohospodárstvom a priemyselným znečistením.

Americký úrad National Ocean Service, ktorý má na starosti ochranu pobrežných ekosystémov, uvádza, že takých mŕtvych zón je viac ako 400 a nachádzajú sa na celom svete, vrátane Austrálie, Číny, Japonska či Ameriky.

Napríklad mŕtva zóna v Chesapeakskej zátoke – čo je najväčší záliv pri ústí rieky v USA a má objem vody ako 3,2 milióna olympijských bazénov – viedla k strate desiatok miliónov rýb, čo ohrozuje nielen morské živočíchy, ale aj ľudí.

Ukážka odlesňovanie v Amazonskom pralese, rok 2000. Foto – Wikimedia/cc

Pitná voda a odlesňovanie

Problémom je aj nedostatok pitnej vody. Od prvého varovania v roku 1992 došlo k 26-percentnému poklesu v množstve pitnej vody na človeka. UNESCO predpokladá, že „do roku 2030 je možné, že z globálneho hľadiska budeme čeliť 40-percentnému nedostatku vody“.

Medzi rokmi 1990 až 2015 zmizlo 129 miliónov hektárov lesnej pôdy, čo je zhruba veľkosť Južnej Afriky, píše CNN. Výskumy však ukazujú, že odlesňovanie sa spomaľuje a s lesmi zaobchádzame z globálneho hľadiska lepšie.

Za najvýraznejšie pozitívum vedci považujú, že sa nám podarilo stabilizovať ozónovú vrstvu.

„Aby sme predišli rozsiahlemu utrpeniu a katastrofálnej strate biodiverzity, ľudstvo musí pristúpiť k veciam z viac environmentálneho hľadiska,“ píšu autori v novej správe. Vedci navrhujú viacero riešení, ako zabezpečiť udržateľný rozvoj, medzi nimi podporu ekologických technológií, obmedzenie vyhadzovania jedla, obnovu lesov, redukciu pytliactva či väčší prechod na rastlinnú stravu.

Dostupné z: https://doi.org/10.1093/biosci/bix125

Teraz najčítanejšie