Denník N

Namiesto splatenia dlhov čokoláda a káva. Venezuela padá do čoraz hlbšej krízy

Portréty Simóna Bolívara a Huga Cháveza na ulici vo Venezuele. Súčasný prezident Nicolás Maduro sa podobnej popularite neteší. Foto – TASR/AP
Portréty Simóna Bolívara a Huga Cháveza na ulici vo Venezuele. Súčasný prezident Nicolás Maduro sa podobnej popularite neteší. Foto – TASR/AP

Venezuela z ekonomických problémov obviňuje USA, ktoré na Madurov režim uvalili sankcie.

Prišli rokovať o reštrukturalizácii dlhopisov za 60 miliárd dolárov, no zo stretnutia odchádzali iba s čokoládami a kávou v pekných darčekových taškách. Veritelia, ktorí v pondelok očakávali, že venezuelská vláda príde s návrhom na riešenie problémov, do ktorých sa krajina dostala neplatením svojich záväzkov, boli sklamaní.

„Neprišli so žiadnou ponukou, podmienkami, stratégiou, ničím,“ povedal jeden z medzinárodných veriteľov pre Reuters.

Venezuelská vláda však stretnutie v Caracase prezentovala ako veľký úspech. A vinu za situáciu zvalila na Spojené štáty a ich „politických spojencov vo Venezuele“, ktorí chcú krajinu poškodiť.

Kríza sa nekončí

Venezuela už štyri roky bojuje s ekonomickými problémami, ktoré spôsobilo neprofesionálne riadenie štátu a klesajúce ceny ropy vo svete. Latinskoamerická krajina je od tejto suroviny závislá – od roku 2007 ropa tvorí viac ako 90 percent jej celkového exportu.

Momentálne je však ťažba ropy na najnižšej úrovni za posledných 28 rokov. V októbri padla pod 2 milióny barelov denne, čo analytici označujú za mimoriadny pokles. Odborník na latinskoamerický ropný priemysel Francisco Monaldi tvrdí, že produkcia ropy, ktorá sa vo Venezuele znižuje už siedmy rok za sebou, by mohla budúci rok klesnúť o ďalších 10 percent.

„A to všetko v čase, keď sa Venezuela snaží reštrukturalizovať svoj zahraničný dlh a čelí sankciám zo strany USA,“ povedal Monaldi pre Reuters.

Na problémy s vyplatením úrokov z dlhopisov zareagovala ratingová agentúra Standard & Poor’s, ktorá informovala o tom, že Venezuela sa dostala do čiastočnej platobnej neschopnosti a znížila jej rating.

Agentúra zároveň varovala, že k nesplateným takmer 300 miliónom sa v najbližších troch mesiacoch môžu pridať ďalšie stovky miliónov.

Pomôcť Venezuele by mohli Čína či Rusko, ktoré držia veľkú časť jej dlhu. Rusko, ktoré ako jeden z nemnohých štátov neodsudzuje Madurov režim, už v stredu oznámilo, že sa s Venezuelou dohodlo na reštrukturalizácii dlhu. Venezuela síce musí Rusom splatiť 3,15 miliardy dolárov, no štáty si dohodli splátkový kalendár na desať rokov. Prvých šesť budú splátky minimálne.

Hrozí bankrot

V kombinácii so sankciami, ktoré na Venezuelu uvalili USA a aj EÚ, by to mohlo viesť k bankrotu štátu. Venezuela celkovo podľa CNN veriteľom dlží až 196 miliárd dolárov. Centrálna banka má rezervy vo výške 9,6 miliardy dolárov.

Ak by sa problémy krajiny zhoršili, veritelia by mohli žiadať, aby boli zabavené dodávky venezuelskej ropy do zahraničia.

Prezident Maduro si svoju popularitu snaží zväčšiť napríklad aj stretnutiami s Diegom Maradonom. Foto – TASR/AP

Venezuela by sa tak mohla dostať ešte do hlbšej krízy. Z krajiny už viac ako rok prichádzajú informácie o tom, že jej obyvatelia nemajú dostatok jedla, liekov a ďalších základných potrieb. Minimálna mesačná mzda im nestačí ani na to, aby si zabezpečili stravu. Maduro ju síce pravidelne zvyšuje, no Venezuelu sužuje aj hyperinflácia (tento rok podľa Medzinárodného menového fondu dosiahne 650%, v roku 2018 až 2,300%) a jeden dolár má momentálne na čiernom trhu hodnotu 55 200 bolívarov.

Krajinu trápia aj rastúca kriminalita a pouličné protesty proti prezidentovi Nicolásovi Madurovi. Pri nich už zomrelo najmenej 120 ľudí.

Venezuelčania už strácajú nádej

V takej atmosfére by sa budúci rok mali vo Venezuele uskutočniť prezidentské voľby. Málokto však očakáva, že tie, ak sa vôbec uskutočnia, prebehnú transparentne.

Maduro už tento rok začal upevňovať svoju moc, keď vytvoril nový legislatívny orgán, pretože v Národnom zhromaždení mala väčšinu opozícia. Tá žiada, aby venezuelský prezident rezignoval. Novovytvorené Ústavodarné zhromaždenie je Madurovi naklonené.

Kríza sa však začala už v roku 2015, keď opozícia vyhrala parlamentné voľby. Vládni socialisti po prehratých voľbách narýchlo vymenovali nových členov ústavného súdu. Tí od minulého roka blokujú prácu parlamentu.

Viacerí jeho oponenti sú navyše vo väzení a organizácia Human Rights Watch vo svojej správe konštatovala, že kumulácia moci v rukách prezidenta Madura vedie k zastrašovaniu, väzneniu a prenasledovaniu kritikov vlády. Európsky parlament sa aj preto rozhodol venovať tohtoročnú Sacharovovu cenu venezuelskej opozícii a politickým väzňom.

Najznámejší politický väzeň je Leopoldo López, ktorého v roku 2014 za podnecovanie násilia počas protestov odsúdili na 14 rokov. Vo väzení bol viac ako tri roky, od júla je v domácom väzení.

Pre Madura je to zrejme jediný spôsob, ako sa udržať pri moci. Na rozdiel od svojho predchodcu Huga Cháveza, ktorý krajine vládol v období, keď Venezuela profitovala z vysokých cien ropy, je nepopulárny.

Ukazuje to aj pravidelný každoročný prieskum Latinobarómetro, v ktorom až 87 percent opýtaných Venezuelčanov povedalo, že aktuálnu politickú situáciu vníma negatívne.

Kríza vo Venezuele

Teraz najčítanejšie