Erik Baláž: Z pankáča je najvplyvnejší slovenský ochranár s filmami aj v National Geographic

Ochranár a filmár Erik Baláž bojuje proti systému, ktorý nemá logiku. Logické pravidlá podľa neho fungujú aj v divokej prírode. Bielu vranu 2017 dostal za svoju dlhodobú prácu na ochrane prírody.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ocenenie Biela vrana za rok 2017 dostal Erik Baláž a okrem neho aj Štefan Straka za prácu s Rómami a Zuzana Hlávková s Pavlom Szalaiom, ktorí sa postavili proti podozrivým praktikám na ministerstve zahraničných vecí.

Skáče po kameňoch v koryte divokej riečky Belá, ide po stopách vlčej svorky odtlačených v čerstvom snehu, nadšene rozpráva o medveďovi v korune stáročnej limby. Nad kostrou jeleňa pri potoku vysvetľuje, že tak to má byť, že je normálne, že dravec jeleniemu stádu takto pomáha.

Pozná a ukáže najkrajšie miesta tatranskej Tichej doliny zarastené machom, pod ktorým ležia aj stromy, čo popadali po veternej kalamite. Na mŕtvych kmeňoch znovu rastie život.

Časy, keď ochranár a filmár Erik Baláž viedol ostrý odpor proti drevorubačom a lesníkom a bránil im v ťažbe dreva, sú preč. Vtedy sa len učil, ako ľuďom vysvetľovať fungovanie divokej prírody. Teraz o nej rozpráva v dokumentárnych filmoch, ktoré prenikli do sveta, a ešte presvedčivejšie osobne priamo v divočine. Dokáže však aj strhnúť davy, čo práve v týchto dňoch dokazuje v kampani My sme les. Spustil ju len tento týždeň a je proti výrubu chránených lesov.

Video: Biela vrana 2017: Erik Baláž 

Anarchista, ktorého systém nezlomil

Karol Kaliský pozná Erika Baláža už 25 rokov, od pubertálnych čias na gymnáziu. Hovorí, že ho „vždy zaujímali len tie veci, ktoré mu dávali zmysel, a jeho výnimočná schopnosť abstraktného myslenia mu pomáhala rozoznať skutočné problémy a výzvy od nepodstatných hlúpostí“.

V roku 1992 prestúpil Erik zo športového gymnázia v Banskej Bystrici na gymnázium v Liptovskom Hrádku „Pozdravil sa: ‚Čaute, hovädá, kde máte triedneho?‘ a už na najbližšej hodine sedel so mnou v jednej lavici.“

„Erik okamžite obrátil celú školu hore nohami. Učitelia z neho šaleli, pretože silou svojej osobnosti nainfikoval aj ostatných žiakov a hrozil rozvrat zabehnutého systému a poriadku. V škole sa začali počúvať anarchistické pesničky a vyvádzali sa rôzne kúsky, všetci vedeli, že to má na svedomí ten pankáč v ružových elasťákoch a sivom svetri s rukávmi vyťahanými až po zem.“

Erik mal vraj podľa Kaliského najhorší priemer známok v histórii školy. Najmä pre jeho rebelskú povahu mu učitelia nerozumeli. Zlé známky mu dávali, aj keď na hodine geografie rozprával o Sibíri, o ktorej už vtedy mohol prednášať a mal ju naštudovanú. „Zlom prišiel, keď učiteľka biológie zaviedla namiesto ústnych odpovedí systém písomiek a testov. V zborovni sa okamžite rozniesla šokujúca správa, že Baláž sa začal učiť a zbierať plné počty bodov a samé jednotky.“

Erik sa však v skutočnosti viac učiť nezačal, to len učitelia ho začali hodnotiť objektívnejšie a on tak dosiahol ďalší rekord, tentoraz historicky najlepšie medziročné zlepšenie prospechu na škole. „Erika systém nezlomil a zostal slobodným človekom,“ hovorí Karol Kaliský. V posledných rokoch s Balážom strávil stovky hodín v horách a nakrútili spolu dokumenty o medveďoch, vlkoch, rysoch aj kamzíkoch.

Zachráňte Tichú a Kôprovú a les pred človekom

Ako anarchista mohol Erik pôsobiť ešte aj v roku 2007, keď spolu so združením Vlk viedol odpor proti ťažbe dreva v Tichej a Kôprovej doline po veternej kalamite.

Aj v týchto dvoch najviac chránených dolinách vietor vyvrátil tisíce stromov a štátni lesníci chceli popadané kmene odviezť, aby sa lykožrút z nich nešíril ďalej. Ochranári doliny zablokovali a vypočuli si, že sú ekoteroristi. Kontrolovali ich policajti, násilne ich odnášali, hádali sa s nimi lesníci aj politici.

Z Tichej a Kôprovej sa napokon drevorubači a ťažké stroje stiahli a dodnes zostala nedotknutá. Z práchnivejúceho dreva starých stromov tam už dávno vyrastá nový les.

To je jeden z dôkazov, že v prípade Baláža nejde o anarchiu, ale o premyslenú činnosť. Vysvetľuje a presviedča novinárov, úradníkov, turistov aj lesníkov, že sa nám oplatí nechať les napospas samému sebe. Že ide o natoľko premyslený systém, že mu ľudstvo ešte nie je schopné porozumieť – že „príroda si v evolúcii testuje milióny rokov stratégie prežitia“, že po ťažkom, ale prirodzenom výbere je síce viac porazených ako víťazov, ale príroda z toho vychádza silnejšia a sebestačná.

Trochu prekvapivého spojenca našiel Baláž v ekonómovi Jurajovi Karpišovi, s ktorým sa po putovaní tatranskými dolinami zhodli, že voľný trh dokáže prírodu chrániť lepšie ako štát, a porozprávali o tom pre web priestori.sk.

Erik Baláž sa pýta, voda odpovedá. Foto – Juraj Karpiš

Keď veterán vzdáva hold

Erika Baláža uznáva aj jeden z najdlhšie pôsobiacich slovenských ochranárov, Mikuláš Huba, ktorý sa ochrane prírody venuje už od roku 1969.

„Kým iní hlučne protestujú proti ničeniu prírody (vďaka im za to!), on sa rozhodol chrániť prírodu tak, že nám ukazuje jej krásu, silu a dômyselnosť. Presviedča nás o tom, že prírode i sebe najviac pomôžeme tak, že ju necháme na pokoji,“ hovorí Huba o Balážovi.

Mladší ochranári sa od tých prednovembrových líšia podľa Hubu napríklad tým, že pokiaľ oni „ochranárčili“ vo svojom voľnom čase za vlastné peniaze, boli univerzalisti a venovali sa tomu, čo považovali v danej chvíli za najdôležitejšie, tí dnešní to robia na plný úväzok a zväčša s podporou rôznych grantov, čo ich núti venovať sa určitej úzkej oblasti.

Aj toto dokázal Erik Baláž obísť a buduje model, ktorý sa sám financuje a navyše rozširuje myšlienky ochrany prírody masovo. Svoje dokumentárne filmy z divočiny dostal do svetových distribučných sietí, prenikol s nimi aj do National Geographic a zohnal tak aj peniaze na ďalšie nakrúcanie. Všetkých päť filmov spoločnosti Arolla Film má v Československej filmovej databáze (csfd.cz) hodnotenie divákov okolo 90 percent, čo nemajú ani veľkí režiséri.

Foto – Sokratov inštitút

Toto nie je radikál, ľudia patria do hôr

Teraz Baláž opäť dokazuje, že dokáže strhnúť pozornosť na prírodu. K jeho kampani My sme les sa za pár dní pripojili tisíce ľudí. K výzve proti výrubu najprísnejšie chránených slovenských lesov prilákal so svojím tímom umelcov či športovcov a klip kampane sa šíri.

„Nestretla som človeka s takou úctou k životu. Pre nás je život hlavne to naše, od narodenia po smrť a spráchnivenie v zemi, pre neho každá bunka v prírode. Všade vidí život, na kameni v rieke, na steble trávy, na mŕtvom dreve,“ hovorí manažérka Dobrého anjela Ľudmila Kolesárová, ktorá s Balážom robí na kampani My sme les. „Pre mňa hnusný chrobák, pre neho kamarát s menom, z ktorého sa o pár dní stane mikroevolúciou iný tvor.“

Nie je to žiadny radikál, čo je bežná skratka pre tých, čo nesúhlasia s ochranármi. Kolesárová sa toho trošku bála a nechcela mu povedať, že robí skialpinizmus a chodí s lyžami do hôr. „Myslela som, že takí ľudia ako on chcú hory pred ľuďmi úplne zavrieť. Najdôležitejšie zistenie pre mňa bolo, že to tak nie je. Ľudí podľa neho musíme pustiť do hôr, lebo len tak si ich dokážu zamilovať a chrániť ich.“

Erik Baláž v lese. Fotka vznikla počas workshopu Sokratovho inštitútu, ktorý Erik Baláž lektoruje. Foto – Sokratov inštitút

Biela vrana

Slovenské lesy

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |