Denník N

Schoval popol popravených komunistami, ukrývala kňaza či bojoval v odboji. Cenu Pamäti národa dostanú väzni svedomia

Mária Matejčíková, Otto Šimko, František Suchý a František Lízna. Foto – Post Bellum
Mária Matejčíková, Otto Šimko, František Suchý a František Lízna. Foto – Post Bellum

Dvaja Slováci a dvaja Česi si v piatok večer v priamom prenose o 20.00 h na Dvojke prevezmú Ceny Pamäti národa.

František Suchý so svojím otcom, riaditeľom krematória, ukrýval popol popravených obetí nacizmu a komunizmu, Mária Matejčíková pomohla katolíckemu kňazovi, ktorý utiekol z väzenskej nemocnice, František Lízna roztrhal sovietsku vlajku a partizán a väzeň pracovného tábora Otto Šimko.

Štyri silné osobnosti, ktoré sa postavili totalitnej komunistickej moci a nezlomili ich vo väzniciach vyšetrovatelia, ktorí ich perzekvovali počas celého ich produktívneho veku.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum môžete podporiť aj na darcovskom portáli.

V piatok na výročie 17. novembra prevezmú v Prahe Ceny Pamäti národa. Odovzdáva ich jej spoločnosť Post Bellum pôsobiaca v Českej a Slovenskej republike.

Slávnostné odovzdávanie bude v Národnom divadle v Prahe od 20.00 h, naživo si ho môžete pozrieť vo vysielaní RTVS, Českej televízie a Českého rozhlasu Plus.

„Odovzdávanie cien je každoročne vrcholom našej práce. Celý rok počúvame a dokumentujeme príbehy ľudí, ktorí si aj napriek obrovským životným skúškam nezvolili ľahšiu cestu a nielen v našich očiach sú skutočnými hrdinami,“ hovorí Sandra Polovková, riaditeľka slovenského Post Bella.

Ocenení

Keď mala Slovenka Mária Matejčíková, rodená Luptáková (1931), 19 rokov, pomohla katolíckemu kňazovi, ktorý utiekol z väzenskej nemocnice a ktorému v minulosti pomohla aj Máriina matka. Útek do Rakúska cez rieku Moravu sa však nepodaril, skupina bola prezradená a „útekári“ dostali 10 rokov.

Mesiac potom, čo mužovi pomohla, ju zadržala ŠtB. Máriu Matejčíkovú odsúdili za vlastizradu na päť rokov väzenia. Po prepustení pracovala ako robotníčka v továrni na tabak a neskôr vo fabrike na spracovanie čadiča.

Rodina Otta Šimka sa vyhla transportu do koncentračného tábora, perzekúcii však nie. V roku 1942 museli nastúpiť do pracovného tábora v obci Vyhne. Počas SNP sa pridal k 9. liptovskému partizánskemu oddielu. Keď sa v 50. rokoch začali politické procesy, ktoré boli motivované aj antisemitsky, vyhodili ho z práce. Živil sa ako sústružník a neskôr ako robotnícky korešpondent denníka Práca.

V roku 1954 nastúpil do denníka Smena a vďaka znalostiam cudzích jazykov čoskoro postúpil do oddelenia pre zahraničie. Počas normalizačných čistiek ho opäť prepustili. Dnes vedie konverzáciu angličtiny pre seniorov.

Františka Líznu (1941) po prvý raz zavreli, pretože roztrhal sovietsku vlajku. Mal len 19 rokov. Väznili ho potom ešte štyrikrát – za opustenie republiky, šírenie samizdatu a tlač letákov o politických väzňoch. Živil sa ako robotník v lupkových baniach, na Velehrade sa staral o chorých. Práve tam objavil svoju túžbu slúžiť blížnym a Bohu a v roku 1968 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Komunisti mu však zobrali povolenie na kňazskú službu hneď po primičnej omši. Pracoval teda ďalej ako sociálny pracovník a slobodu nachádzal okrem iného v pešom pútnictve. Neskôr sa vyznamenal ako väzenský kňaz.

František Suchý (1927) spolu so svojím otcom, ktorý bol riaditeľom krematória, ukrýval popol popravených obetí nacizmu a komunizmu. Mená tých, ktorí mali byť anonymne pochovaní do hromadného hrobu, tajne zapisovali a urny s popolom ukrývali na odľahlom mieste cintorína, aby obete mohli byť raz pochované dôstojne. O ich úmrtí informovali príbuzných.

V roku 1949 jeho rodičov zatkli za pomoc inej rodine pri úteku za hranice. Ich aj Františkova situácia sa ešte zhoršila potom, ako polícia zatkla agenta americkej spravodajskej služby Koudelku. Ten nevydržal kruté výsluchy a prezradil, že ho František Suchý ukrýval v garáži. Odsúdili ho na 25 rokov. Vystriedal väznice Pankrác, Mírov, Opava, Bory, Leopoldov, časť trestu pôsobil ako technický konštruktér. V roku 1964 ho prepustili v polovici trestu, pracoval ako zámočník, neskôr ako konštruktér.

Post Bellum SK je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia.

Pomôžte aj vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet
SK12 0200 0000 0029 3529 9756.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Aj s vašou pomocou môžeme kontaktovať pamätníkov!

Príbehy 20. storočia sú projekt neziskovej organizácie Post Bellum SK.

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa.

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Príbehy 20. storočia

Slovensko

Teraz najčítanejšie