Naše kopce začínajú pripomínať hlavy skinhedov (udalosti týždňa)

Ján Štrasser, spisovateľ

Prešľap týždňa

Čí?! Kiskov a Dankov, lebo nekonzultovali svoje zahraničné vystúpenia s Lajčákom? Alebo Lajčákov, lebo Kisku, ktorý vystúpil v Európskom parlamente, kam (hádam ešte stále) patríme, hodil do jedného vreca s Dankom, ktorý širokorozchodne lezie Rusom do… Štátnej dumy?

Podcenená udalosť

Je podpredseda Smeru Marek Maďarič „disident v štruktúrach“? Alebo je to len dymová clona, že Smer nie je Ficova monokracia a pripúšťajú sa aj iné názory? Ono sa to vykryštalizuje – ak bude Maďaričova demokratická „úchylka“ trvať pridlho bez následkov (preňho), je to len hra. Ale ak nie je… Kam strana uprace svojho ministra? Že by „keby tak Brusel…“ – ako pred deviatimi rokmi orodovala za svojho potenciálneho zaťa Bernátka u Fica jeho ministerka Tomanová?

Citát týždňa

Naposledy o župných voľbách – Robert Fico prehovoril: „Úmyselne som si vybral prestávku, aby som pozoroval atmosféru, ktorá sa rozpútala po voľbách.“ Nespresnil, odkiaľ pozoroval, mám pocit, že nie z Lomnického štítu, ale z Napoleonovho vŕška v Bratislave, z observatória BB (Bonaparte – Bašternák). Áno, odtiaľ sa bitka pri Waterloo mohla javiť ako bitka pri Slavkove. Potvrdil to aj graf, ktorým demonštroval víťazstvo Smeru. To si zaslúži ešte jeden citát – Janko „Kelňa“ Ľupták: „Z vašich grafov sa nenajeme!“

 

Eugen Korda, novinár, .týždeň

Udalosť týždňa

Danko v predklone ďakuje poslancom ruskej Štátnej dumy a vychutnáva si potlesk, ktorý sa nesie zasadačkou – tak to je obraz, ktorý by si mali do pamäti zapísať nielen slovenskí demokrati, ale všetci občania Slovenska. Prejav predsedu Národnej rady bol nechutnou zmeskou idiotských myšlienok okorenených poddanskou rétorikou druhého najvýznamnejšieho muža v štáte. Ak je aj po tomto Robert Fico stále ochotný s ním zdieľať spoločnú cestu do jeho vysnívaného „jadra Európskej únie“, tak treba povedať, že to s tou cestou nemôže myslieť vážne.

Podcenená udalosť

Kampaň za záchranu našich lesov je niečo, čo tu už dlho potrebujeme, a mali by sme si ju poriadne všimnúť a nemávnuť nad ňou rukou. Naše kopce začínajú pripomínať hlavy skinhedov a je len otázkou času, kedy si pri tomto tempe drancovania lesov zničíme celú krajinu. Ale nepotrebujeme len kampaň. To nestačí. Štát by mal urobiť prietrž tejto „veľkej žranici“. Lenže ako, keď sa na nej podieľajú hlavne ľudia, ktorí ho riadia a ovládajú.

Prešľap týždňa

Minister zahraničných vecí, pán Lajčák, sa „obul“ do prezidenta Kisku preto, že ho vraj neinformuje o tom, čo bude v zahraničí hovoriť. Odhliadnuc od toho, že Kisku sprevádzal na jeho vystúpenie pred poslancami Európskeho parlamentu pán Korčok, ktorý ho v čase ministrovej „dlhodobej“ neprítomnosti zastupuje, mal by sa skôr zaujímať o to, či Andrej Danko v Moskve nepredáva túto krajinu. Ale vzhľadom na ministrovu minulosť sa nedá vylúčiť, že mu je to jedno.

 

Braňo Bezák, hudobník, copywriter

Udalosť týždňa

Tento týždeň sa ukázalo, že podpredsedovia strany Smer majú čo ponúknuť. Napríklad svoju abdikáciu. Symptomatické je, že tak učinili práve dvaja najužitočnejší ministri súčasnej vlády. Taký Kaliňák sa pochválil, že on to už „dva roky ustáva“, takže dobre mienené rady kolegu Maďariča ho nezaujímajú. Čím dlhšie to bude Kali „ustávať“, tým viac to bude u nás upadať.

Prešľap týždňa

Oplzlí muži si zaslúžia opovrhnutie. Správanie Eugena Kordu k ženám sa podľa posledných informácií občas pohybuje niekde medzi neslušnosťou a nechutnosťou. Je aj spoločensky nebezpečné? Reakcie dotknutých žien ukazujú, že skôr nie. Kordovo ťarbavé ospravedlnenie/neospravedlnenie mu rovnako nepomáha. Kampaň #MeToo je potrebná a prospešná, v jej atmosfére je však jednoduché podľahnúť intelektuálnej lenivosti a nedať si námahu s rozlišovaním. Ak je Korda slovenský Weinstein, tak potom sú zemiaky banánmi severu.

Citát týždňa

„Razrešite mne pradalžať v slavackom jzyku,“ napísali Dankovi poradcovia fonetickou ruštinou do jeho prejavu pred ruskou dumou.

 

Karolína Stach, politická radkyňa v Európskom parlamente

Prešľap týždňa

S prehľadom ho naservíroval Andrej Danko v moskovskej dume, kam prišiel rečniť. Problém nastal, že slovníkom minulého, ak nie predminulého storočia začal rozprávať veci, ktoré sú v rozpore so strategickými záujmami Slovenska. To nie sú nejaké abstraktné záležitosti, znamená to, že správanie jedného z našich najvyšších reprezentantov bude zneužiteľné napríklad na proruskú propagandu. Dobré správy: miera hanby bola stále nižšia ako u českého prezidenta a bolo pekné počuť, že sa ohradila aj opozícia.

Udalosť týždňa

Ak by ste chceli vidieť moderného politika v akcii, stačí si pozrieť vystúpenie prezidenta Kisku v Štrasburgu. Sympatie alebo antipatie k nemu sú na vás, ale miera, akou sa náš predstaviteľ zastal slovenských záujmov a nadhodil aj vlastné témy, je nebývalá. Proč je důležité mít… prezidenta Kisku, vysvetlil aj český europoslanec Niedermayer: „Byl to hezký proslov moudrého a odpovědného politika. Navíc ze země, která patří k těm, jež svými občas ne úplně domyšlenými kroky nepatří v Unii mezi ‚nejvíce populární‘. Lidé jako pan Kiska pomáhají dojem ‚upravit‘. Což je i pro nás důležité.“

Citát týždňa

„Tam, kde konzervatívci vidia úpadok civilizácie smerujúci ku kataklizme a desia sa morálnej otupenosti spoluobčanov, liberáli sa len s úprimným prekvapením opakovane pýtajú: ‚… a kde je akože problém?‘“ zhŕňa Terézia Rončáková svoje poznatky zo skúmania postojov politicky rôznorodých slovenských novinárov.

 

Sergej Michalič, politický konzultant

Udalosť týždňa (okolo 17. novembra)

Máme v tomto týždni štátny sviatok a výročie, keď sme získali slobodu a vládneme si sami. Okrem niektorých partikulárnych cieľov novembra 89 myslím, že najmä o to išlo: nech si to vládnutie vykonávame demokraticky, rozumne, zodpovedne, kvalifikovane a vzápätí aj národne. Tohtoročný Model 2017 sa v tomto týždni prejavil nasledovne:

Predstavte si napríklad, že by v CDU alebo PiS, alebo trebárs ÖVP (významné vládne strany) všetci podpredsedovia ponúkli svoje stranícke funkcie. Že čo by sa asi dialo. Vybuchla by politická bomba. Zatriasla by sa národná politika. Politický mainstream by analyzoval historické kontexty. Alternatíva by konšpirovala. A čo sa dialo u nás? Nič. Oni síce oznámili, že všetci podpredsedovia Smeru ponúkli funkciu, ale my ani nevieme, či to naozaj urobili, ktorí a prečo. Lebo úplne isté to nie je. Akurát šípime, že tentoraz sa v Smere asi niečo deje. Už naozaj. Hoci ani to nie je úplne isté. Takéto, až neprirodzené tajnostkárstvo a čudné gestá nepripomínajú normálnu, zdravú politickú stranu (dokonca ani nejakú priemerne chorú v našich pomeroch). A malá rezignovaná pozornosť verejnosti nepripomína ani zdravú spoločensko-politickú klímu.

Mohol to byť napríklad aj týždeň, keď by zasvietilo, že slovenský prezident prvýkrát prehovoril v Európskom parlamente. Zaznamenali by sme fakt, gesto, signál, obsah aj počet potleskov. Bodka. V týždni okolo štátneho sviatku 17. novembra príkladne symbolické. Namiesto toho sme 15. november ustanovili Svetovým dňom slovenskej národnej zahraničnej politiky a pri príležitosti jeho nultého ročníka okrem prezidenta Kisku v EP paralelne zarečnil predseda parlamentu Danko v ruskej Štátnej dume s obsahom zodpovedajúcim rečniacemu Andrejovi Dankovi v ruskej Štátnej dume. Na dôvažok všetko zastrešil predsedajúci Valného zhromaždenia OSN, na teritóriu Slovenskej republiky prevažne minister zahraničných vecí (inde ako príde, hoci ani to nie je isté, že podľa čoho, kedy, ako, podrobnosti nie sú všeobecne známe), teda osobne Miroslav Lajčák, ktorý politicky negramotným spôsobom zotrel akékoľvek rozdiely vo verejnom zahraničnopolitickom pôsobení oboch najvyšších ústavných činiteľov.

Do tretice spomeňme, že tento týždeň vláda posvätila začiatok masívnej modernizácie našej armády, o nej však vie viac stomatológ z Prahy.

Všetko najlepšie k štátnemu sviatku. Vážme si, že to môžeme robiť takto, a ešte sa nám aj celkom dobre darí.