Denník N

Eugen Korda: Ak som nejakú ženu urazil alebo sa jej dotkol, mrzí ma to, budem sa snažiť správať inak

Novinár Eugen Korda vystúpil v nedeľu na proteste v Humennom. Foto N - Tomáš Benedikovič
Novinár Eugen Korda vystúpil v nedeľu na proteste v Humennom. Foto N – Tomáš Benedikovič

To, čo bolo normálne a prijateľné, keď som bol mladý, už dnes prijateľné nie je, hovorí novinár Eugen Korda po obvineniach z nevhodného správania voči ženám.

Spomínate si na stretnutie s mladou ženou, ktorej ste okomentovali krátku sukňu, o ktorom vo svojom statuse písal Rado Ondřejíček?

Áno. Ja som sa k nemu priznal.

Mali ste vtedy pocit, že to niekoho pobúrilo?

Nie, ani mi to nenapadlo. Ak by som mal ten pocit, tak sa k tomu nepriznám.

Prekvapilo vás, že pod statusom, kde Ondřejíček písal o známom novinárovi, čo sa k ženám správa nevhodne, okamžite takmer všetci vedeli, že ide o vás?

To ma milo prekvapilo.

Milo?

Pretože tam písal, že významný novinár, tak to ma potešilo.

A tá druhá časť? Že ste známy aj svojím prístupom k ženám?

Ten status napísal tak, že každému príčetnému človeku muselo byť jasné, že som to ja. Takže ma to neprekvapilo.

Ako ste sa cítili, keď pod jeho status začali ženy písať, že sa vo vašej prítomnosti veľakrát cítili zle?

Toto je vážna otázka. Rád by som reagoval nielen na ten status, ale aj na všetko, čo sa potom odohralo. Je to pre mňa totiž dôležitá vec, lebo mi to svojím spôsobom nastavilo zrkadlo. Keď sa v zrkadle chcete vidieť pekný, tak ste pekný, ale keď vám ho nastaví niekto iný, tak sa tak nemusíte vidieť. Videl som veci, ktoré som si predtým neuvedomoval. A tie ženy majú vo veľa veciach pravdu. Ja sa im tu nemienim pre všetko ospravedlňovať a sypať si popol na hlavu. Ale, samozrejme, ak som nejakú urazil a dotkol som sa jej, tak ma to mrzí. Vyvodím z toho pre seba zodpovednosť, budem sa správať inak. Teda budem sa snažiť správať inak.

A teraz k tomu statusu. Prvá tam zareagovala žena, ktorá hovorila, že bola u nás v redakcii a my sme nevhodne vtipkovali. Rešpektujem, že sa mohla cítiť zle, no mala sa tam ozvať. A uznávam, že to sú také blbé reči, že prečo sa tá baba neozvala. Chápem, že nie je jednoduché sa ozvať. Ja som tej žene ešte pred lavínou zhrozenia z Eugena Kordu napísal a ospravedlnil som sa jej. Naozaj si nepamätám, ako to bolo. Nemám však dôvod jej neveriť, že to bolo tak, ako hovorí.

K tomu ospravedlneniu ste jej ale napísali aj to, že vás mrzí, že nechápe vtip.

Áno, ale ospravedlnil som sa jej. Napísala tam aj to, že všetci chlapi sa na tom vtipe smiali. Tak ja neviem. Ale pre mňa je teraz dôležité to, že už to neurobím. Predtým som si naozaj neuvedomoval, že to niektorým ženám môže prekážať. Aj keď musím povedať, že mám množstvo reakcií, ktoré sú iné. A to nehovorím na svoju obhajobu. Ja som v princípe aj trocha rád, že sa to stalo. Lebo som sa o sebe dozvedel niečo, čo som nevedel.

Kedy ste si povedali, že tam môže byť nejaký problém? Pri čítaní diskusií alebo textov?

Bolo to jedno s druhým. Z tých textov som čítal všetko, okrem článku Rada Ondřejíčka. Na to som nemal žalúdok. Tým človekom si nebudem kaziť deň. Mám rád jeho humor, no myslím si, že on hranice prekračuje často oveľa brutálnejšie ako ja.

Máte pocit, že vnímanie nevhodných poznámok je aj medzigeneračný problém?

Samozrejme, že je. Zažili ste pred desiatimi rokmi, že by sa hovorilo o takom brutálnom násilí na ženách? V princípe sa nehovorilo. Takže ten pohľad spoločnosti sa mení. To, čo bolo normálne a prijateľné, keď som bol mladý, už dnes prijateľné nie je. Všímam si to aj na diskusiách, hoci ich zvyčajne nečítam. Je zaujímavé, že veľa žien z minulosti to vnímalo inak, ako mladé ženy. Ale to je prirodzené. Je dobré, že sa o tom hovorí, ale ak mám byť tvárou tej zlej časti mužov, ktorá ubližuje ženám, tak mi je to ľúto a tak to naozaj nie je.

Poznáte vo svojom okolí mužov, ktorí sa k ženám správajú horšie a verejne sa to o nich nevie?

Nepoznám.

V mediálnom svete?

Vezmite si, ako sa k svojej manželke správa náš premiér. Veď on svoju ženu verejne ponižuje. Na udeľovanie vyznamenaní si vezme štátnu radkyňu namiesto manželky. Všetci vieme, že spolu majú blízky vzťah. Ja mu to neberiem, v poriadku, je to jeho osobná vec. Ale nespráva sa pán premiér k svojej manželke zle, ak ju takto verejne ponižuje? Ja si myslím, že áno.

O tejto udalosti ste napísali aj krátky text, kde ste Máriu Troškovú kritizovali za to, že esemeskovala počas prejavu českého prezidenta.

Samozrejme.

Na konci toho krátkeho textu ste pridali aj poznámku, že to decentné oblečenie jej veľmi pristane.

Ale veď ona je pekná žena. Čo je na tom? Aj vy ste pekná žena. Ja na tom nič zlé nevidím. Áno, chápem, že to niekomu môže prekážať. Toto je to, na čo si budem dávať pozor. Už teraz ma napríklad trklo, že som vám nemal povedať, že ste pekná žena.

Neprekáža mi to.

Samozrejme, veď poznámka o peknej žene by žiadnu ženu neurazila. Ale aj ona je pekná, prečo by som to o nej nenapísal?

Vždy, keď stretnete ženu, tak je pre vás dôležité, ako vyzerá? Máte nejaké nutkanie na to upozorniť?

Ak by to bolo chorobné nutkanie, tak by som musel celé dni chodiť po meste a hovoriť každé tri minúty, že tá a tá je pekná žena.

Poviem vám príhodu, ktorá ilustruje, ako to vnímame my muži a ženy. Pred dvomi rokmi som šiel do mesta autom a z diaľky som videl, že je červená, tak som na ňu pomaličky prichádzal. Bola jar, pomerne teplo, to už je kritické obdobie, a na prechode stála nádherná žena. Zadíval som sa na ňu a ťukol som do auta predo mnou. Nič sa síce nestalo, ale šofér z neho vybehol a chcel mi nadávať. Povedal som mu, že nehnevajte sa, ale zadíval som sa na túto krásnu ženu. A on hovorí, že máte pravdu a mávol rukou. Ona od nás stála asi dva metre, začala sa hrozne smiať a povedala: keď chcete, ešte jednu červenú vám postojím. Mohla pokojne povedať, že sme starí somári. Ale nemôžeme žiť v sterilnom svete, tváriť sa, že nie ste pekné. To sa mi zdá choré. Ale áno, sprosté vtípky na ženy, ktoré nepoznám, si môžem odpustiť.

Spomenuli ste sterilný svet – čoho by ste sa teda nechceli vzdať?

Mám obavy, aby naháňanie zlých sexuálnych predátorov, ktorí nimi nie sú, neviedlo k tomu, že sa vy ženy o niečo ochudobníte. Nehovorím o mojich blbých vtípkoch, ale napríklad o dvorení. Žiadny normálny muž nemôže mať potešenie z toho, keď niekto týra ženu, alebo keď ju sám týra. Ale má potešenie napríklad z toho, keď s ňou môže mať nejaký príjemný kontakt. Keď však muži vidia, čo sa deje, nechcú, aby sa im stalo to, čo sa stalo Kordovi. Bojím sa, aby to neprerástlo do niečoho, čo sa ani vám ženám nebude páčiť. Už som zažil politikov, ktorí mi povedali, že pri tejto novinárke si musím dávať pozor, lebo je háklivá na všetko. Vidím tam opatrnosť, ktorá v mnohých prípadoch môže byť dobrá a schvaľujem ju. Ide o to, aby ste to nakoniec neoľutovali.

Spomínate si na situáciu, keď ste prekročili hranicu?

Na to neodpoviem. Nepamätám si to. Tú hranicu som mohol prekročiť aj tým, že som vám povedal, že ste pekná. Úplne pokojne ste mi mohli povedať, že som presne taký, ako o mne ženy hovoria. A čo je na tom zlé toto povedať ženám? Niekedy som asi prekročil tú hranicu, že sa žena cítila zle. A to ma fakt mrzí, ale to nebolo mojím cieľom. V živote som sa nedotkol ženy, ktorá nechcela, aby som sa jej dotkol. Ja som býval ako chalan hanblivý. Keď som mával rande a dievča cuklo, nevedel som, čo mám robiť.

V komentároch jedna žena písala, že ste ju vychytili k tancu a jej to bolo nepríjemné.

To je choré. Prečítal som si to a neviem, kto je tá žena. Píše, že tam bola s mužom a že som ju chytal hnusnými slizkými rukami. Veď ak by to povedala svojmu mužovi, tak ten by ma tam prizabil. Podľa mňa je to vymyslené od A po Z. Veľakrát som dievčatá schmatol do tanca, ale neviem, či mám slizké ruky. Ja keď som to čítal, dostal som záchvat smiechu. Myslím si, že to dievča si to komplet celé vymyslelo. Navyše z toho zaznieva nejaký divný hysterický tón. No, neviem.

Považujete sa za konzervatívca, podporili ste pochod za život, dokonca som sa dočítala, že sa každý deň modlíte. Nie je toto opak konzervatívneho správania?

To, že je niekto veriaci a že sa modlí, ešte nemusí znamenať, že sa vždy správa tak, ako si to predstavuje jedna časť verejnosti. Ale veriaci človek si dokáže uvedomiť, že by niečo nemal robiť, keď si to vnútri uvedomí.

Viaceré ženy hovorili, že ste v rovnakých poznámkach pokračovali aj po upozornení. Prečo?

Myslíte si, že by som im chcel vážne zle? Nikdy som to nerobil s úmyslom im ublížiť.

Kde máte hranicu, ktorú by ste v správaní k žene neprekročili?

Násilie je pre mňa úplne neakceptovateľné. Je to niečo hnusné a odporné. V týchto diskusiách vidím, že okrem pravdy je tam aj časť vecí, ktoré nie sú pravda. Potom z toho niektorí muži majú problém, ktorý nie je zaslúžený a poškodí im to. Mne sa síce nič nestalo a dcéry, keď mi volajú, tak sa so smiechom pýtajú, či je tam sexuálny predátor. Ale musím povedať, že to nie je nič príjemné.

Myslíte si, že po tom, čo o vás napísali ženy a médiá, pre vás bude ťažšie stretnúť sa so ženami, ktoré si to o vás prečítali?

Už som ich odvtedy stretol veľa a reagovali v pohode. Nebudem opisovať ako. Väčšina z nich ma pozná. To, že to ony berú v pohode, ma teší, ale to nie je dôvod na to, aby som sa neospravedlnil, ak som sa nejakej ženy verbálne dotkol. Nemám s tým problém. Ale že by som sa hanbil chodiť po ulici, to nie.

Takže si teraz pri stretnutí s neznámou ženou zahryznete do jazyka?

No budem musieť, pretože si myslím, že si občas treba zahryznúť do jazyka. Poviem vám jednu historku. Prestal som fajčiť a nefajčím už piaty rok. Teraz keď idem po ulici a zbadám nejakú peknú ženu alebo ženy, čo fajčia, pokojne aj neznáme, prídem k nim a poviem: Nefajčite, lebo ak budete fajčiť, budete taká hnusná a škaredá ako ja. 99 percent žien sa smeje, jedno percento vyzerá, že to nepochopili, ale nie sú urazené, lebo nemajú byť na čo. Ale toto už asi teraz nebudem môcť robiť. Pretože sa mi to zdá zbytočné riskovanie. A pritom to nie je sexuálne obťažovanie, je to akoby ste sa niekoho na zastávke spýtali, koľko je hodín.

Každý asi nemá záujem od neznámeho človeka počúvať morálne súdy o tom, čo by mal a čo by nemal robiť.

Ale to nie sú morálne súdy. Išiel som raz po meste a oproti mne šli dve krásne ženy, zjavne matka s dcérou. Fajčili, tak som prišiel k nim a hovorím im: Nefajčite, lebo budete také škaredé ako ja. Ale boli to Talianky a nič mi nerozumeli. Vypleštili na mňa oči a nevedeli, ako majú reagovať. Moja angličtina nie je dobrá, ale povedal som im aspoň to, že nech nefajčia, lebo to nie je dobré. Tak zahasili tie cigarety a v Taliansku isto rozprávali, že po Bratislave chodí nejaký šialenec, čo v Bratislave zakazuje fajčiť na ulici. Takže to už asi nebudem robiť.

Na Facebooku ste písali, že ste prežili Mečiara aj Lexu a prežijete aj toto. Vnímate to ako nejaký útok na seba?

Vedel som, čo to vyvolá. A ja Ondřejíčka nechcem komentovať. Urobil to, čo uznal za vhodné. Urobil to spôsobom jemu vlastným. A ja z toho pre seba vyvodím dôsledky. On mal možnosť sa tam tej dámy zastať a neurobil to. Keď už som taký hnusný a odporný sviniar, prečo sa jej nezastal? Ale nechcem to komentovať. Urobil to, čo chcel urobiť, v poriadku, nebudem ho za to žalovať, to by mi ani nenapadlo.

Dokážete pochopiť, že aj keď sa ženy občas na vašich poznámkach smejú, tak im môžu byť nepríjemné?

(Ticho.) Ja by som vám povedal, čo si myslím, ale nepoviem.

Prečo?

Nemôžem. Pretože vy vlastne zhadzujete seba samu ako ženu. Prečo sa smejete, ak je vám niečo nepríjemné?

Napríklad aj preto, že sa smejú aj všetci naokolo. Nie vždy je to ľahké.

Neviem, toto asi nechápem.

Teraz najčítanejšie