Denník N

Vedci pozorovali vznik hviezdy. Naživo počas 18 rokov

Takto vyzerá priebeh zrodu masívnej hviezdy. Protohviezda začala vytryskovať materiál zo svojich pólov v priebehu 18 rokov. Foto: Bill Saxton / NRAO / AUI / NSF
Takto vyzerá priebeh zrodu masívnej hviezdy. Protohviezda začala vytryskovať materiál zo svojich pólov v priebehu 18 rokov. Foto: Bill Saxton / NRAO / AUI / NSF

Astronómovia boli svedkami vzniku masívnej protohviezdy v regióne s názvom W75N(B) nachádzajúcom sa 4250 svetelných rokov od našej galaxie.

Hviezdy podobné nášmu Slnku sú relatívne dobre preskúmané. O vzniku masívnych hviezd, ktoré sa v našom okolí vyskytujú vzácne, však toho zatiaľ vieme pomerne málo. Akoby to nestačilo, tvoriace sa masívne hviezdy sú obkolesené hustým oblakom prachu, čo sťažuje ich pozorovanie.

Zmeny vo vytryskovaní materiálu

Tím astrofyzikov pod vedením Carlosa Carrasca-Gonzalesa z Univerzity v Mexiku skúmal mladú protohviezdu W75N(B)-VLA2 počas 18 rokov.

Výskum začali v roku 1996, druhú štúdiu ukončili v roku 2014.

Výsledky publikovali na Veľký piatok v prestížnom žurnále Science. Na začiatku výskumu mala táto mladá hviezda okolo seba kruhový prstenec materiálu s priemerom až 185 astronomických jednotiek, teda vyše 27 miliárd kilometrov. Ionizovaný materiál vytryskoval do všetkých strán, podobne, ako je to so solárnym vetrom pri našom Slnku.

V roku 2014 zistili, že jej tvar sa za 18 rokov výrazne zmenil. Materiál sa zoskupil okolo pólov mladej hviezdy a jej magnetické pole sa zladilo s poľom oblaku prachu, ktorý ju obkolesuje. Materiál ionizovaných častíc sa už nepohybuje rovnako, v rovníkovej oblasti sa už pohybuje pomalšie, zatiaľ čo materiál z pólov vytryskuje rýchlejšie. Výsledky teda predstavujú „predtým a potom“ štádiá v medzigalaktickej hviezdnej Zmenárni.

Zrod hviezdy v skutočnom čase

Takáto protohviezda sa časom premení na plnohodnotnú masívnu hviezdu poháňanú termonukleárnou fúziou vodíka a iných prvkov v jej jadre a jej životnosť bude aj niekoľko desiatok miliárd rokov.

Dve desaťročia, počas ktorých ju vedci pozorovali, je v porovnaní s týmto časom naozaj málo. Preto je zjavné, že vedci mali možnosť pozorovať skutočný vývoj mladej hviezdy v skutočnom čase.

Už teraz hviezda žiari až 300-krát intenzívnejšie než naše Slnko. Vedci predpokladajú, že bude mať až šesťkrát vyššiu hmotnosť.

„Otvára to nové vzrušujúce možnosti pre štúdium vzniku základných zložiek hviezdnej hmoty ako ionizovaný vietor a magnetické pole,“ dodáva Carrasco-Gonzáles, hlavný autor štúdie. „Ďalším krokom bude štúdium chovania sa magnetického poľa tejto hviezdy.“

 

Štúdia je dostupná z doi: 10.1126/science.aaa7216.

Autorka je doktorandkou chémie na Univerzite v Bazileji vo Švajčiarsku. Momentálne sa venuje výskumu umelých enzýmov.

Teraz najčítanejšie