Denník N

Biele vrany Hlávková a Szalai dávajú dokopy sieť ľudí, ktorí sa neboja nahlásiť korupciu

Erik Baláž, Štefan Straka, Pavol Szalai a Zuzana Hlávková. Foto N – Tomáš Benedikovič
Erik Baláž, Štefan Straka, Pavol Szalai a Zuzana Hlávková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované o stanovisko Zuzany Ťapákovej. Bývalí zamestnanci ministerstva zahraničných vecí dostali ocenenie Biela vrana za to, že upozornili na podozrivé zákazky k slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ.

Ocenenie Biela vrana za rok 2017 dostali Zuzana Hlávková s Pavlom Szalaiom, ktorí sa postavili podozrivým praktikám na ministerstve zahraničných vecí, a aj ochranár Erik Balដtefan Straka za prácu s Rómami.

„O korupcii sme počuli aj na ministerstve zahraničných vecí. V jedálni, na chodbách, na poradách. A potom sme sa s ňou stretli tvárou v tvár. Ona sa vždy tak netvári. Treba ju rozpoznať. Pochopiť. Pomenovať. Až vtedy ju môžeme odmietnuť.“ Toto sú úvodné slová blogu Zuzany Hlávkovej, Pavla Szalaia a Juraja Zelinku, ktorí prehovorili o pochybných zákazkách slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie na ministerstve zahraničných vecí.

Rozhodnutie zverejniť svoju skúsenosť, ako štát obstarával, neľutujú ani dnes a chcú, aby korupciu dokázalo odmietnuť čoraz viac úradníkov.

Video: Biele vrany 2017: Zuzana Hlávková a Pavol Szalai

Návrat domov

Zuzana Hlávková už na gymnáziu pracovala ako dobrovoľníčka v nadácii Krajina harmónie, kde pomáhala zapojiť ľudí s postihnutím do spoločnosti. Po gymnáziu odišla do Brna na Masarykovu univerzitu a magisterské štúdium absolvovala v Škótsku na University of St. Andrews. Počas vysokoškolského štúdia strávila semestre aj na Cypre, v Španielsku a Mexiku. Ovláda päť cudzích jazykov.

S takýmito skúsenosťami a školami mala viac než dobrú šancu presadiť sa v zahraničí. Ona sa vrátila domov. Organizácia Leaf jej sprostredkovala prácu na ministerstve zahraničných vecí. Jej hlavnou úlohou bolo pripravovať slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, zaradili ju ako štátnu radkyňu na odbore pre komunikáciu a prezentáciu.

Práca na úradoch a v štátnych inštitúciách sa javí mnohým ako stereotypná a nudná, Hlávkovú bavila. „Bola to aj kreatívna a dynamická robota a mali sme dôveru našich priamych nadriadených, takže sme sa mohli realizovať.“

Skúsenosti zo sveta priniesol na ministerstvo zahraničných vecí aj Pavol Szalai. Študoval v Bratislave, New Yorku a Paríži. Pracoval v Európskej komisii aj ako reportér denníka SME. Od začiatku štúdií však túžil pracovať v diplomacii.

Na ministerstvo zahraničných vecí nastúpil v roku 2014 a venoval sa komunikácii s médiami. Aj jeho práca zo začiatku napĺňala. „Predsedníctvo v Rade EÚ nikto predtým na Slovensku nerobil. Pre úradníkov to bola veľká výzva. Ministerstvo prijalo veľa mladých a tí priniesli nový vietor. Ja som mal veľa inteligentných, mladých, pracovitých kolegov. Práca bola zaujímavá.“

Dobrú atmosféru narušil príchod bývalej riaditeľky Markízy Zuzany Ťapákovej. „V tíme sa zmenila klíma a z dialógu s nadriadenými sme prešli na pasívnych vykonávačov príkazov, ktoré navyše boli v rozpore s etikou a zákonom,“ vraví Hlávková.

Verejné tajomstvo na ministerstve

Keď sa Ťapáková na jeseň 2015 stala mediálnou poradkyňou slovenského predsedníctva, radikálne sa podľa Hlávkovej a Szalaia zmenili plány aj projekty. Logo nášho predsedníctva sa už nemalo prezentovať na obyčajnej tlačovej konferencii, ale na veľkolepom galavečere. Verejné obstarávanie na ceremoniál vyhrala agentúra Evka, ktorá v minulosti organizovala aj mítingy Smeru.

Hlávková a Szalai poukázali aj na to, že víťaz verejného obstarávania bol vopred dohodnutý a celá súťaž prebehla len formálne. Umelci, čo vystúpili na galavečere k predsedníctvu, neboli platení z balíka peňazí určeného agentúre Evka, ale priamo ministerstvom.

To znamená, že celé predsedníctvo bolo drahšie, ako minister Lajčák na začiatku tvrdil. Podľa Hlávkovej a Szalaia predstavenie loga stálo ministerstvo 300-tisíc eur.

Szalai a Hlávková o týchto veciach vedeli a hneď od začiatku sa im nepozdávali. Neboli jediní. „Predražené predstavenie loga bolo na ministerstve verejným tajomstvom. Kolegovia sa o tom rozprávali na poradách, na chodbách. Viacerí vyjadrili nesúhlas,“ spomína Szalai. Podľa neho s tým nesúhlasila ani ich priama nadriadená, riaditeľka odboru, ale zaujala pasívny postoj.

„Naši nadriadení o našich výhradách vedeli, otvorene sme sa s nimi o tom rozprávali, rovnako aj v rámci tímu. Nikto z nich s postupom ministerstva nesúhlasil, no zároveň proti tomu ani nič neurobili. Postavili nás v podstate pred jasné rozhodnutie: buď sa prispôsobíme, alebo môžeme ísť,“ hovorí Hlávková.

Obaja si v tom momente uvedomili, že za takýchto podmienok nemôžu na ministerstve ďalej pracovať. Dali výpoveď. Hlávkovej aj Szalaiovi ponúkli miesto na inom odbore ministerstva. Odmietli, pretože nechceli dať nepriamy súhlas na praktiky, ktoré by sa mohli na ministerstve opakovať.

Urobili by to znova

Hlávková sa po výpovedi obrátila na Transparency International a informovala organizáciu o podozrivých zákazkách. Riaditeľ Transparency Gabriel Šípoš hovorí, že prípady, ktorým sa venujú, si vyberajú podľa dôležitosti inštitúcie, aktuálnosti, objemu peňazí aj schopnosti ľudí dôveryhodne vysvetliť podstatu korupcie.

Hlávkovej tvrdenia overovali cez verejne dostupné zdroje a opakovane žiadali od ministerstva dodatočné informácie. „Rýchlo sme zistili, že ministerstvo nemalo problém klamať a informácie nám nezákonne nesprístupnili, čo neskôr kritizovala aj ombudsmanka,“ opisuje situáciu Šípoš.

Po zverejnení Hlávkovej blogu, kde opisuje celú kauzu, sa strhla mediálna búrka. Ťapáková sa rozhodla brániť aj právne, podala trestné oznámenie za ohováranie.

„Hoci som tak už urobila veľakrát, aj v rozsiahlom rozhovore pre váš denník, ešte raz kategoricky odmietam akékoľvek tvrdenia slečny Hlávkovej o mojej možnosti či tlakoch akokoľvek ovplyvňovať verejné obstarávania na MZV, rovnako o spojení s výberom agentúry Evka a logicky o predražovaní tohto eventu, ako aj celého predsedníctva (na ktorom sa teda finančné prostriedky, mimochodom, ušetrili),“ napísala Ťapáková v sobotu v reakcii na text o Bielych vranách.

Zopakovala, že v úlohe externého poradcu nemala žiadne právomoci na exekutívu interných procesov ministerstva. „Ľudí, s ktorými som sa stretla počas pôsobenia v úlohe poradkyne v rámci ministerstva, považujem za špičkových profesionálov, vážim si ich prácu a bolo mi cťou s nimi spolupracovať na takom významnom podujatí, akým pre Slovensko bolo predsedníctvo v Rade EÚ. Vždy mi bude ľúto, že niekto má permanentnú potrebu práve toto pošpiniť. Pokiaľ mi je známe, mnohé z vyšetrovaní už boli ukončené s negatívnym výsledkom, dokonca aj publikované.“

Hlávková ani Szalai svoje rozhodnutie neľutujú. „Náš právnik hovoril Zuzane pätnásť minút všetky možné negatíva, ktoré ju ako whistleblowerku môžu postihnúť. Keď skončil, nastala chvíľa ticha a Zuzana na to povedala: Idem do toho,“ vraví Šípoš.

Hlávková priznáva, že sa bála, ale zároveň bola rozhodnutá strach prekonať. „Urobila by som to znova a spravili sme všetko najlepšie, ako sme vedeli.“

Práve za odvahu ísť do toho dostali Hlávková a Szalai ocenenie Biela vrana. Riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk hovorí, že je dôležité ukázať, že aj mladí ľudia sú odvážni a principiálni. „Tento prípad je dôležitý precedens, ktorý dokázal, že aj mladí, ktorí majú nad sebou presilu nadriadených, sa vedia ozvať za správnu vec. Takýto postoj je dôležitý najmä v dobe, keď sa zdôrazňuje kariérny rast,“ hovorí Wienk.

Hlávková a Szalai teraz chcú vytvoriť sieť potenciálnych whistleblowerov. Rozbehli projekt Štátna správa odolná voči korupcii, kde vzdelávajú úradníkov a pripravujú ich na podobné situácie.

Inštitúcie sú pozadu za spoločnosťou

Hlávkovej a Szalaiove svedectvá už scenár akcií k slovenskému predsedníctvu nezmenili a premiér Robert Fico sa Lajčáka zastal a hovoril o útoku na slovenské predsedníctvo a novinárov nazval špinavými protislovenskými prostitútkami. Ficovi vtedy išlo o veľa. Lajčák išiel do boja o post generálneho tajomníka OSN, napokon sa dostal na nižšiu, ale medzinárodne stále veľmi významnú funkciu – predsedu Valného zhromaždenia OSN. A Smer ho môže už čoskoro vytiahnuť ako svojho kandidáta na prezidenta.

„Minister Lajčák nakoniec priznal, že predsedníctvo bolo drahšie. Kontroluje to Najvyšší kontrolný úrad, do vyšetrovania je zapojená Národná kriminálna agentúra a niektoré zákazky rieši protimonopolný úrad. Inštitúcie sú pozadu za spoločnosťou. Dôkazom sú študentské protesty, ozývajú sa ďalší úradníci, sám Fico mení rétoriku. Takže istý posun určite nastal,“ myslí si Szalai.

Hlávková stále verí, že ľudia môžu niečo zmeniť, aj keď majú proti sebe silnú inštitúciu. „Na zmenu je potrebný aj silný individuálny etický postoj. No jeho zmyslom nie je záruka, že povedie k spravodlivému koncu.“ Keď sa podľa Hlávkovej vytvorí bezpečnejšie prostredie pre whistleblowerov, budú aj úradníci viac motivovaní nahlásiť korupciu.

Biela vrana

Teraz najčítanejšie