Kým budú ľudia chodiť do prírody, bude žiť aj trampská pieseň, hovoril mi Wabi Daněk

Prvý raz sme spolu hovorili niekedy okolo roku 1984. Rozhovor pre denník Smena mal titulok Zo sanitky na pódiá. Wabi, dovtedy vodič sanitky v Zlíne (v tých rokoch v Gottwaldove), sa dal na profesionálnu hudobnú kariéru. Mal za sebou neuveriteľne úspešný debutový album Rosa na kolejích a pripravoval ďalší – Vítr.

Neskôr sme sa stretávali pravidelne párkrát do roka. Niekedy na pár minút, niekedy sa to natiahlo aj na celú noc. Zvyčajne po koncertoch, keď sa Wabi po hodine či dvoch vrátil z pódia a potom zo zákulisia, kde sa dokázal dlho rozprávať s fanúšikmi, rozdávať podpisy a fotiť sa s ich deťmi. Aj moje s ním majú fotky.

Na Slovensko chodil často, nikdy nezabudol do koncertných šnúr pridať malé mestá, kluby aj malé festivaly. Fungoval po kamarátskej linke, často ho zlákal na vystúpenie len tak pri ohni či na kulturákový žúr niekto, koho stretol len tak pri pive po koncerte. A keď sa Wabi sľúbil, tak určite prišiel, čím sa z malej akcie stala, samozrejme, veľká. Lebo príde Wabi.

Pravidelne sme sa stretávali na Stupavskom širáku, Country Mlyne, piešťanskej Lodenici či po koncertoch v Bratislave.

Naposledy sme sa stretli asi pred vyše rokom. Sedeli sme spolu v Prahe u Daněkovcov v kuchyni a rozprávali sme sa o 50. výročí festivalu Porta, o budúcnosti trampskej piesne. Presviedčal ma, že pokým budú ľudia chodiť do prírody a pokým bude horieť táborák, dovtedy bude žiť aj trampská pieseň. „Trampská pieseň je pieseň, ktorú hrajú trampi. Ak budú hrať pri ohni internacionálu, tak to bude trampská pesnička,“ opakoval vtedy slová Samsona Lenka, s ktorými bol absolútne stotožnený.

Video: Wabi Daněk: Outsider waltz

V januári oslávil sedemdesiatku. Dohodli sme sa na profilovom rozhovore. Mali sme sa stretnúť koncom augusta na festivale v Piešťanoch. Wabi bol chorý dlhšie, v júni sa mu však stav zhoršil natoľko, že zrušil všetky vystúpenia. Už sme to nestihli.

Správa o jeho smrti ma zastihla vo vlaku na ceste do Prahy. Dnes, sedemnásteho novembra, horia v Prahe sviečky na viacerých miestach. Tento rok pribudlo ešte jedno. Neďaleko Letnej pri Wabiho byte.

Stanislav Wabi Daněk

(30. 1. 1947 – 16. 11. 2017)

Meno Wabi mu dali kamaráti, pretože často hrával piesne českej trampskej legendy Wabiho Ryvolu. Až neskôr si ho od neho požičal. Za fľašu rumu.

Vždy sa hlásil k odkazu pôvodnej českej trampskej piesne. Trochu tematicky ortodoxné hranice tejto, pre Čechy veľmi charakteristickej hudby polovice 20. storočia posunul výberom aj spracovaním tém bližšie k folku.

Väčšina ľudí si Wabiho Daňka vybaví ako pesničkára s gitarou, prípadne v dvojici s dlhoročným spoluhráčom Milošom Dvořáčkom.

Často sa zabúda na fakt, že Wabi medzi prvými hral trampskú hudbu s využitím elektrických nástrojov a v sprievode bicích. Obohacoval ju o prvky modernej americkej country hudby. Najmä na jeho albumoch cítiť, aký výrazný vplyv na neho mal jeho ďalší veľký vzor, americký pesničkár Kris Kristofferson.