Denník N

Robert Fico po voľbách zažil, ako sa cítia bezmocní

Foto – TASR
Foto – TASR

Premiér sa v novej situácii necíti dobre, hoci si myslí, že tieto voľby ešte vyhral. Sebavedomie zodpovedných víťazov volieb však vyzerá inak.

Autor je teológ

Keď sa premiér Fico po voľbách do VÚC na pár dní stratil, aby spočítal, ako v nich jeho strana vyhrala, verejnosť počúvala v podaní jemu blízkych ľudí z jeho strany iné verzie príbehu. Hovorilo sa o výmene starých kádrov, o potrebe prehodnotiť a analyzovať, kde sa stala chyba. Hovorilo sa o zdrvujúcej porážke. Až kým sa nevynoril z mlčania premiér Fico a nepovedal niečo úplne iné. Pochopil. Vyhrali. Strana sa ešte užšie zomkne okolo „svojich“ ľudí. Má ich zoznam.

Takto sa cítia neúspešní

Nuž práve tých pár dní, ktoré v hlbokom prepočítavaní svojho víťazstva strávil premiér Robert Fico, bolo malou príležitosťou na ponor do pocitov, v ktorých sa topia občania tejto krajiny. A výsledkom týchto pocitov je veľmi často frustrácia a blbá nálada. Toto na chvíľku zažil aj Robert Fico. Možno.

Nemocnice, ktoré nám naháňajú strach, sudcovia, ktorým neveríme, štátne inštitúcie, ktoré sú otvorene alebo sofistikovane korupčné. Protestní voliči sa tu rodia ako protest práve voči tomu, ako to tu s malou prestávkou spravuje už tretie volebné obdobie premiérova strana. On a jeho kamaráti. A ich ľudia. To práve za jeho takzvanej sociálno-demokratickej vlády sa nám tu v regiónoch aj v parlamente etablovali fašisti. A teraz ten nevďačný ľud. Defenestroval Smer spolu s ĽSNS. Nečakané a o to frustrujúcejšie. Preto ten čas na hľadanie slov, ktoré by až tak neboleli. A tlačovka v nezvyčajnom čase. No novinári aj tak prišli. Fico sa jednoducho ťažko ignoruje aj ako nevíťaz.

Takto sa cítia papaláši

Asi tak sa cítia občania tejto krajiny. Je to blbá nálada, ktorej bol pár dní vystavený aj Robert Fico sám. Asi aj tak nepochopil, že on je na tom relatívne lepšie. On si môže dovoliť vysoký nájom aj lepšieho advokáta a preto si je istý, že jeho spravodlivosť bude vyslúžená lepšie ako tá bežná, ľudová. Jeho má radšej každý rád a každý mu verí a preto je úplne jedno, čo sa hovorí a či je hlas na nahrávke podobný jeho hlasu.

Takáto nálada z prehry, ktorú frustrovaný občan prežíva opakovane, keď zažije, ako tento štát a jeho inštitúcie obsluhujú len niektorých ľudí, je zdrojom bezmocnosti a frustrácie mnohých. Premiér zažil len na chvíľku ten pocit poníženia. Možno. No stále má na svojej a vo svojej strane svojich ľudí a tých je veľa. Veľa. Veľmi veľa. Oni majú svojich ľudí všade. Úplne všade.

Egoisti predstierajúci súcit

Voľby do VÚC ukázali, že ak sa ukáže dobrá možnosť voliť a občania si ju osvoja, môže sa udiať veľa. A premiér sa ponorí do mlčania a reflektuje trošku aj on. Paradoxne však nie preto, aby sa vynoril iný. Pokornejší, empatickejší, bližší nám obyčajným ľuďom s malým „o“. To sa nestalo.

Tento sociálny demokrat stále býva v Bonapartovke, stále má na ruke tie isté hodinky. Aj v kresle ministra vnútra sedí stále ten istý človek, ktorý nevidí korupciu vo vysokej politike ani vtedy, keď sú pred súdom dvaja ministri tej vlády, v ktorej sedel on sám.

Fašisti v Banskej Bystrici boli pribrzdení. Máme ich už len v parlamente. Ukazuje sa, že vládna zostava by mohla pochopiť, čo sa tu deje. Ale akosi nechce. Keby sa ministri a premiér chceli a vedeli vcítiť do pocitu bezmocnosti bežného občana, konali by celkom inak. Možno sa do toho vcítiť nevedia.

Sebavedomie zodpovedných

V roku 1989 bola nádej na zmenu spoločenských pomerov oveľa menej pravdepodobná ako dnes. A predsa to dopadlo nad očakávanie dobre. Dnes sa občania tejto krajiny rozhodne necítia bezmocne. Aj o tom hovoria výsledky župných volieb, v ktorých Smer získal 89 zo 416 možných poslancov. To však predznamenávajú nielen čísla. Práve povolebné správanie funkcionárov strany Smer je prejavom progresívnej arogancie a cynizmu.

Práve preto si táto krajina zaslúži v tomto momente viac sebadôvery, viery v to, že má budúcnosť. Viery v to, že efektívna vláda bude raz chrániť pred sociálnou či inou nespravodlivosťou širší okruh obyvateľov tejto krajiny a nielen „svojich“ ľudí.

Túžba jej občanov po zodpovednej správe vecí verejných je viac ako zrejmá. Mentálne nastavenie premiéra naznačuje, že v novej situácii sa necíti dobre. Hoci si myslí, že tieto voľby ešte vyhral. Sebavedomie zodpovedných víťazov volieb však vyzerá inak.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie