Boty a trollovia stále viac ohrozujú demokracie, vidieť za všetkým Rusko je však chyba
„Vieme, čo robíte, a neuspejete,“ odkazuje britská premiérka Kremľu. Fenomén manipulovania volieb cez sociálne siete našla Freedom House najmenej v 18 krajinách a zďaleka nešlo len o ruské aktivity.
Silný pocit déjà vu vyvolali zistenia o tom, ako internetoví trollovia pred rokom zasiahli britskú kampaň pred referendom o vystúpení z EÚ. Okolo 150-tisíc ruských twitterových účtov, z ktorých 13 493 riadili boty, šírilo príspevky volajúce po brexite.
Pri viac ako 400 z nich je podozrenie z priameho prepojenia na Kremeľ a ním podporovanú trollovaciu farmu. Statusy z účtov vedených z Ruska často spájali rasistické a xenofóbne motívy. Typické sú protimoslimské príspevky, útoky na moslimského starostu Londýna Sadiqa Khana či na utečencov.
Zakážte islam
Ako funguje manipulácia verejnou mienkou, ukazuje príklad tohtoročného príspevku s fotografiou z teroristického útoku na Westminsterskom moste v Londýne. Na snímke sa prechádza žena s moslimskou šatkou s mobilom v ruke. „Moslimská žena sa nestará o teroristický útok, ležérne kráča okolo umierajúceho muža a kontroluje si telefón,“ písalo sa v príspevku s hashtagmi #modlitesazaLondýn #Westminster #ZakážteIslam.
Autorom príspevku bol účet @SouthLoneStar, ktorého autor sa opísal ako hrdý Texasan a americký patriot. Ukázalo sa však, že išlo o jeden z mnohých ruských účtov na Twitteri.
V júni 2016 mal podľa magazínu Wired 16 826 odberateľov. „Dúfam, že Veľká Británia po #BrexitVote začne čistiť svoju krajinu od moslimskej invázie,“ znel jeden z jeho statusov. Falošný Texasan bol taký úspešný, že britský bulvár Daily Mail začal hľadať ženu na fotografii. Tá v skutočnosti, ako sama opísala, bola šokovaná teroristickým útokom a snažila sa zistiť, či niekto zo zranených nepotrebuje pomôcť. Na sociálnych sieťach potom bola zdesená druhýkrát, keď zistila, ako interpretujú jej správanie podľa fotografie vytrhnutej z kontextu.
Dnes už účet @SouthLoneStar a iné podobné stránky neexistujú, Twitter ich vymazal. Podobnou skúsenosťou si prešiel aj Facebook, ktorý odhalil, že Rusmi platené príspevky, ktoré mali rozdeľovať spoločnosť, zasiahli 126 miliónov užívateľov siete.
Jednoduchý odkaz pre Rusko
„Mám veľmi jednoduchý odkaz pre Rusko. Vieme, čo robíte, a neuspejete, pretože podceňujete odolnosť našich demokracií, neustálu príťažlivosť slobodných a otvorených spoločenstiev a oddanosť západných národov k spojenectvám, ktoré nás zväzujú,“ povedala v ostrom prejave britská premiérka Theresa Mayová.
Prvý raz tak otvorene obvinila vládu Vladimira Putina zo šírenia falošných správ, zasahovania do volieb a snahy poškodiť slobodné spoločnosti.
„Rusko opakovane porušovalo národné vzdušné priestory viacerých európskych krajín a rozbehlo vytrvalú kampaň kyberšpionáže a narúšania,“ povedala Mayová.
Rusko podľa jej slov zasahovalo do volieb, hacklo dánske ministerstvo obrany či Bundestag a mnohé ďalšie ciele. Britský šéf Národného kyberbezpečnostného centra neskôr vyhlásil, že ruskí hackeri tiež útočili na britské energetické a telekomunikačné siete a médiá.
Znamená to však, že Moskva spôsobila vlani prekvapivo kladný výsledok v britskom referende?
Na to neexistuje žiadny dôkaz. Veľmi vplyvné pri šírení nezmyslov počas predvolebnej kampane boli aj samotné britské médiá a populistickí domáci politici. Vplyv falošných správ a šírenia príspevkov botmi sa navyše ťažko meria, keďže aj počet zasiahnutých ľudí, „lajkov“ a počet zdieľaní je relatívny vzhľadom na množstvo falošných účtov na sociálnych sieťach.
Príspevky s prepojením na Rusko podľa britských médií sledovalo 268 643 ľudí, čo je relatívne malé číslo. Hoci nárast protieurópskych príspevkov pred hlasovaním o brexite bol zjavný.
Boty sú problém, ktorý treba riešiť
Výskumníci z univerzity v Swansea si všimli, že ruské účty, ktoré sa dovtedy pomerne málo venovali brexitu a predtým šírili proruskú alebo protiukrajinskú propagandu, začali byť veľmi aktívne doslova v poslednej minúte.
„Okolo tisíc príspevkov denne dva týždne pred hlasovaním, 45-tisíc v posledných 48 hodinách a 39-tisíc v deň, keď sa zverejnil výsledok,“ napísali New York Times.
Zo vzorky 28,6 milióna príspevkov v súvislosti s #brexitom v období od mája do augusta 2016 bolo asi 20 percent výsledkom činnosti botov. Tesne pred brexitom vzniklo 13 493 účtov, ktoré krátko po hlasovaní zanikli.
„To vyvoláva otázku, či názory ľudských používateľov o brexite boli zmanipulované botmi,“ píšu experti z waleskej univerzity. Ukázalo sa tiež, že boty väčšinou presvedčili tých, čo boli presvedčení. „Používatelia sociálnych sietí sú náchylní viac veriť falošným správam, ak sú v súlade s ich názorom. Zároveň sa však pod ich vplyvom stále viac vzďaľujú od relevantných informácií, ktoré protirečia ich presvedčeniu. Ako výsledok sa potom zvyšuje polarizácia v spoločnosti a sťažuje sa hľadanie konsenzu v dôležitých politických otázkach,“ píšu univerzitní odborníci.
Hlavní hráči v politike aj sociálnych sieťach by podľa odporúčaní univerzity mali prísť na mechanizmy, ako zmenšiť rolu botov pri manipulovaní verejnej mienky.
Ruský komentátor Leonid Beršidskij navrhuje Twitteru, aby sprístupnil overovací servis pre každého a prakticky tak rozdelil publikum sociálnej siete na overenú a neoverenú časť. Vyhne sa tak kontraproduktívnym reštrikciám a zrušeniu anonymity, ktorá mnohým na internete vyhovuje a je jeho nevyhnutnou súčasťou. Tí overení by dokonca mohli byť odmeňovaní z časti ziskov podľa ich čítanosti.
Nie je to len o Rusku
Tak ako sa nedá jasne povedať, ako veľmi ovplyvnili falošné správy či ruskí hackeri americké voľby, rovnako platí, že trollovanie a iné dezinformačné taktiky nie sú čisto fenoménom, ktorého sa ujal iba Kremeľ.
Využívanie botov v šírení propagandy či nenávistných príspevkov je celosvetový fenomén. Napríklad v Bahrajne je neprehliadnuteľná kampaň s hashtagmi #Bahrain vedená jednoznačne proti šíitskej väčšine, ktorej vládne sunitská dynastia.
Freedom House vo svojej novej správe o stave slobody na internete a o manipulácii na sociálnych sieťach s cieľom rozložiť demokraciu píše o najmenej 18 krajinách, kde online manipulácia a dezinformačné techniky zohrali významnú rolu minulý rok. Spojené štáty sú jednou z nich.
„Hoci sa niektoré vlády snažili získať podporu pre svoje záujmy a rozšíriť si vplyv za hranicami (ako ruské dezinformačné kampane v Spojených štátoch a Európe), vo väčšine prípadov sa tieto metódy používali vnútri hraníc, aby sa domáce vlády udržali pri moci,“ píše sa v správe americkej organizácie.
Ako príklad dáva tri krajiny: Venezuela, Filipíny a Turecko, ktoré vypichli spomedzi 30 krajín, kde vlády zamestnali armády „hýbateľov verejnej mienky“, aby šírili provládny pohľad na svet.
Filipínsky prezident Roberto Duterte si napríklad najímal „klávesnicovú armádu“, ktorej členovia zarábali desať dolárov denne cez falošné facebookové účty.
Týka sa to aj Slovenska
„Správa identifikovala 18 krajín, ale počet štátov, kde sa neférovo využíva internet a sociálne médiá na získavanie hlasov, je oveľa vyšší. A týka sa to, samozrejme, aj Slovenska a Českej republiky, kde sa nielen pred voľbami po internete šírilo obrovské množstvo klamstiev o menšinách, Rómoch, utečencoch a iných citlivých témach,“ povedala Denníku N Ivana Smoleňová, expertka Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií.
„Na Slovensku sa tento fenomén často spája s ĽSNS alebo častým konšpirátorom Borisom Kollárom. V Česku to ide na ešte vyššie miesta – zástancom dezinformácií a konšpiračných teórií je napríklad aj prezident Miloš Zeman,“ dodáva Smoleňová.
To má podľa nej vážny dôsledok na spoločnosť a obyčajných ľudí, ktorí majú stále väčší problém orientovať sa v návale informácií a dezinformácií z rôznych smerov. „Strata dôvery v politikov a politiku samotnú je jedným z najzávažnejších dôsledkov tohto trendu,“ hovorí.
Botmi sa to nekončí
Fenomén slobody na internete a zasahovania do demokratických procesov sa zďaleka netýka len Ruska a manipulácie na sociálnych sieťach.
„Rusko síce je v tejto sfére najsofistikovanejšie a ročne do propagandy a dezinformačných kampaní investuje obrovské finančné prostriedky, no ovplyvňovanie politického procesu a volieb nie je jeho výsada. V Amerike je príkladom samotný prezident Donald Trump, ktorý nemá problém s klamaním na verejnosti. S nárastom významu internetu a pozície sociálnych médií ako hlavného zdroja informácií, a pri slabej regulácii v online svete, si môže ktokoľvek vyvinúť podobné schopnosti,“ hovorí Smoleňová.
Krajina ako Čína, ktorá je už tretí rok za sebou podľa Freedom House najväčším utláčateľom slobody na internete, okrem výraznej cenzúry obmedzuje samotné pripojenie sa na mobilné siete v oblastiach s menšinami ako napríklad Tibet.
V Turecku je bežné obmedzovanie prístupu k aplikácii WhatsApp, keď sa odohrávajú citlivé politické procesy.
Tí, čo sa snažia obchádzať vládnu cenzúru na internete cez VPN, to budú mať ťažšie v týchto šiestich krajinách – Bielorusko, Rusko, Čína, Egypt, Turecko a Spojené arabské emiráty, kde zvýšili úsilie na blokovanie stránok, ktoré ponúkajú možnosť skryť sa za virtuálnu privátnu sieť a obísť štátnu cenzúru.
V Bielorusku sa objavili snahy o obmedzenie pripojenia, aby sa zabránilo šíreniu naživo vysielaných videí, v Arménsku útočili cielene na tých, čo sa snažili vysielať zábery z demonštrácií. Okrem fyzických útokov sú stále častejšie hackerské útoky DDoS na médiá, blogerov a politických aktivistov.
Správa, ktorú zverejnil Freedom House, podľa Smoleňovej ukazuje, že mnohí si už závažnosť a komplexnosť problému uvedomili. „Niekoľko rokov sa táto téma ignorovala. Časom, a hlavne po nedávnych voľbách v USA a Francúzsku, však západná komunita zmenila svoj postoj. Potrvá však dlhé roky, ak nie desaťročia, kým sa s tým vyrovná,“ myslí si slovenská analytička.
[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
