7 dobrých správ: Pápež František dostal Lamborghini, daruje ho na charitu

1. Bruselskí záchranári sa ľahšie spoja

Šesťtisíc belgických záchranárov, hasičov, policajtov, ale aj politikov dostane špeciálne SIM karty, ktorými sa budú môcť prihlásiť do všetkých mobilných sietí s absolútnou prioritou. Ide o reakciu na vlaňajšie zlyhania počas útokov na letisku a v metre, keď preťažené siete blokovali komunikáciu záchranárov. Ich vysielačky fungujú na komunikačnom systéme Astrid, ktorý je nezávislý od mobilných sietí. Počas bruselských útokov však so sieťou boli veľké problémy.

„V momente, keď útok nastal, bol problém, že systém začalo používať priveľa ľudí a vysielače boli preťažené, preto sme museli čakať,“ povedal pre RTVS záchranár Bert Poelmans.

Belgická vláda sa po rokovaniach dohodla s troma belgickými operátormi a telekomunikačným úradom, že záchranárom, dispečerom či politikom poskytne špeciálne SIM karty.

V Európe je takýto systém výnimočný, keďže s jedinou SIM kartou budú môcť používať všetky tri belgické mobilné siete. Keď zas budú siete preťažené, budú mať do nich prioritný prístup.

2. Pápež dostal Lamborghini, daruje ho na charitu

Pápež František dostal od talianskej automobilky biely model Lamborghini Huracán. Ďalej však bude jazdiť vo svojom tradičnom papamobile.

Športové auto tak čaká dražba v aukčnej spoločnosti Sotheby’s, ktorej výťažok poputuje na financovanie štyroch charitatívnych projektov. Jedným z nich bude organizácia, ktorá pomáha kresťanom v Iráne, opravuje ich domy, náboženské priestory aj verejné budovy v oblasti Ninive. Ďalej chce Vatikán podporiť talianske združenie, ktoré pomáha obetiam prostitučných gangov, a dve talianske organizácie pôsobiace v Afrike.

Cena Lamborghini Huracán sa pohybuje okolo 200-tisíc eur, očakáva sa však, že dražba pápežovho auta vynesie oveľa viac. Pápež navyše nový model posvätil a na kapotu pridal svoj podpis.

3. Európsky parlament si zvolil nových podpredsedov, jedným z nich je Rómka

Európsky parlament si počas svojho plenárneho zasadnutia v Štrasburgu zvolil dvoch nových podpredsedov. Jedným z nich je Lívia Járókaová z maďarskej vládnej strany Fidesz. Je prvou osobou rómskeho pôvodu, ktorá v Európskom parlamente získala túto funkciu.

Járókaová je členkou ľudovej parlamentnej frakcie (EPP) a europoslankyňou je od roku 2004. Počas celej svojej politickej kariéry aktívne bojuje za práva Rómov.

„Dokazuje, že systematickou prácou sa skutočne dajú dosiahnuť výborné výsledky, a to bez ohľadu na pôvod,“ cituje ČTK českého europoslanca Tomáša Zdechovského (KDL-ČSL).

Druhým novým podpredsedom je Talian Fabio Massimo Castaldo z protiúniovej frakcie Európa slobody a priamej demokracie (EFDD).

Noví podpredsedovia nahradili doterajších, ktorí sa svojho mandátu vzdali pre iné funkcie. Európsky parlament má 14 podpredsedov. Ich úlohou je predovšetkým zastupovať predsedu EP, napríklad v čase plenárnych zasadnutí.

Congratulations Livia Jaroka! First #Romani Vicepresident of European Parliament. Institutions must lead the way to #Equality for Roma people and fight #antigypsyism in Europe https://t.co/0TNodhe0Ku pic.twitter.com/kCXe7KPZG8

— FSG International (@gitanos_org_INT) November 15, 2017

4. Mašínovcom po 77 rokoch vrátili statok

Rodine Mašínovcov po 77 rokoch vrátili statok v Lošanoch po generálovi Josefovi Mašínovi. Statok ešte v roku 1940 prepísal Mašín na svoje deti, tie sa ho však nedočkali, pretože im ho zabavili komunisti. Po nežnej revolúcii začala o statok bojovať Mašínova dcéra Zdenka, ktorá viackrát na českom súde neuspela. Zastal sa jej až ústavný súd.

Zdenka Mašínová chce teraz statok premeniť na múzeum, ktoré má pripomínať život jej otca. Josef Mašín bojoval proti nacistom a pomáhal odboju. Za jeho činnosť ho v roku 1942 popravili. V roku 2005 ho povýšili do hodnosti generálmajora in memoriam.

Jeho synovia Ctirad a Josef sa so zbraňami prebojovali z Československa cez východné Nemecko na Západ. Obaja žili v USA, odkiaľ sa odmietli vrátiť do Českej republiky.

5. Študenti vyvinuli sedadlo pre hendikepovaných

Študenti Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) vyvinuli špeciálne sedadlo, ktoré uľahčuje sedenie v aute zdravotne postihnutým či zraneným.

Jeho výhodou je, že je vhodné aj do malých mestských áut. Do auta ho navyše netreba montovať.

„Sedadlo je bez potreby montovania. Dá sa plne integrovať do vozidla, prepojiť s elektronikou a nastaviť pre akéhokoľvek vodiča,“ povedal Michael Paštéka, autor prototypu sedadla.

Prečítajte si

Študenti vyvinuli sedadlo vhodné do malého auta, ktoré uľahčuje sedenie seniorom a zdravotne postihnutým

Sedadlo sa z vozidla ľahko vysúva a tlmí tiež vibrácie, ktoré vznikajú pri cestovaní.

„Zdrojom vibrácií sú najmä nerovnosti vozovky, ale aj chvenie častí automobilu. V osobnom aute vibrácie tlmí predovšetkým materiál sedadla, preto sa vodiči pri dlhšej jazde cítia unavení. Poznajú to napríklad vodiči taxíkov, ktorých môžu trápiť bolesti chrbta,“ uviedol ďalší člen tímu, Richard Hasa z STU.

Testoval osem typov penových materiálov a zistil, že najlepšie vlastnosti vykazovali materiály, ktoré mali strednú tuhosť.

6. Zoznam kultúrneho dedičstva sa rozrástol

Do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pribudlo päť nových prvkov: drotárstvo, fujara trombita, modranská majolika, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní a chov plemena koní lipican v Topoľčiankach.

Drotárstvo vzniklo v najchudobnejších kopaničiarskych oblastiach severného Slovenska a postupne sa dostalo do celého sveta.

„Vedeli ste napríklad, že prvé oplotenie okolo newyorského Central Parku vyšlo z dielne slovenských drotárov, ktorí v Amerike založili fabriku?“ povedala pre RTVS Dana Kľučárová z ÚĽUV-u, ktoré drotárstvo na zoznam navrhlo.

„Je to unikát, je to špecifikum, ktoré si zaslúži, aby bolo chránené aj takýmto spôsobom, že bude zapísané do tohto národného zoznamu. A my naozaj urobíme všetko pre to, aby sa dostalo aj do svetového zoznamu UNESCO.“

Do slovenského zoznamu pribudli aj drevené vyrezávané kríže, ktoré stavali ľudia z Podpoľania nielen na cintorínoch, ale aj na krížnych cestách či miestach nešťastí. Niekedy boli aj symbolom vďaky.

Slovensko má na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva 18 prvkov.

7. Izraelská režisérka ukázala spolunažívanie arabských a židovských žien

Izraelčanka Iris Zakiová chcela natočiť dokument o Arabkách vo svojej rodnej Haife. Nakoniec z neho vznikol príbeh o priateľskom spolunažívaní. Za dokument Šampónový samit (The Shampoo Summit) získala ocenenie za inováciu na londýnskom udeľovaní cien v oblasti umenia a humanitných vied.

Židovská dokumentaristka strávila mesiac v kaderníckom salóne v Haife, ktorý vlastní kresťanská Arabka, aby sa dozvedala viac o arabskej komunite, s ktorou v meste žila.

„Rozhodnutie nakrútiť film v Haife bolo pre mňa prirodzenou voľbou, pretože je to moje rodné mesto, odkiaľ pochádza moja identita s otcom, ktorý prišiel z Egypta, a matkou, ktorej rodičia prežili holokaust a prišli z Poľska,“ povedala. „Pohybovala som sa medzi túžbou osobne stretnúť Arabov a vášňou preskúmať svoju identitu prostredníctvom týchto stretnutí a medzi mojím inštinktívnym strachom, keď počujeme arabčinu, čo je výsledok dospievania v Izraeli, a vinou, ktorú cítim voči tejto komunite, o ktorej si myslím, že sa s ňou stále neprimerane zaobchádza.“

Film, ktorý natočila malou kamerou inštalovanou nad umývadlom v kaderníckom salóne, je veľmi prekvapujúcim pohľadom do dnešného Izraela.

„Išla som do Haify, aby som nakrútila film o Arabkách, a očakávala som, že si vypočujem ich sťažnosti na Izrael,“ uviedla Zakiová, ktorá za svoje dokumentárne filmy získala viacero cien. „Nakoniec som natočila iný film – v rámci zložitej reality som našla príbeh priateľstva, prijatia a rešpektu medzi arabskými a židovskými ženami. Malý ostrov zdravého rozumu.“

Bonus: Ponúka Vianoce pre ponižovaných

Český hotelier Alexandr Bílek pred dvoma rokmi ponúkol voľné miesta v horskom hoteli Hromovka v Špindlerovom Mlýne osamelým či sociálne odkázaným ľuďom zadarmo.

Ľudia jeho výzvu začali pred Vianocami 2015 zdieľať a jemu prišlo vyše šesťtisíc návrhov na tých, ktorí by si pobyt v hoteli zaslúžili.

Vďaka výzve na Facebooku sa do hotela na Vianoce dostali chorí ľudia, matky samoživiteľky s deťmi, ale aj chlapec-autista.

„Aj keď som v hlbokom mínuse, toto pre nás neznamená veľkú záťaž. Máme v hoteli personál, máme postele, perfektných kuchárov, bude uvarené, teplo. Ide už len o to, či budeme robiť pre niekoho zadarmo, a to nie je problém,“ povedal.

Svoju výzvu tento rok zopakoval. Prinútila ho k tomu kampaň proti škole, kam chodia rómske, vietnamské a arabské deti, a vlna otvorenej nenávisti a rasizmu v českej spoločnosti.

„Ak poznáte niekoho v okolí, kto vykazuje známky samoty, odstrkovania a ponižovania, a usúdite, že by si zaslúžil dar, na ktorý nezabudne, preberte to s ním a dajte mi vedieť,“ napísal na sociálnej sieti Facebook. „Ak sa táto správa dostane až k tým neuveriteľne krásnym deťom, ktoré boli zastrašované tým najhorším možným spôsobom, majú oni a ich rodiny prednosť.“