Denník N

Ekológ: Lesy sme zmenili na plantáže na drevo a polia sú monokultúrne púšte vystriekané pesticídmi

Vrch Stolica – Kyprov vrch v Chránenom vtáčom území Stolické vrchy (habitát hlucháňa). Foto – Ján Kristofory/Arolla Film 
Vrch Stolica – Kyprov vrch v Chránenom vtáčom území Stolické vrchy (habitát hlucháňa). Foto – Ján Kristofory/Arolla Film 

Ekológ Tomáš Derka vraví, že svetu hrozí preľudnenie a mať veľa detí nie je cnosť, ale naopak prejav egoistického správania. „Z dlhodobejšieho hľadiska je pokles populácie jednoznačne pozitívom,“ povedal vedec.

Dvaja slovenskí odborníci a odborníčka odpovedajú, prečo sa pridali k ďalším zhruba 16-tisíc vedcom z celého sveta, ktorí podpísali varovanie, že ľudstvo ohrozuje svoju budúcnosť na Zemi. Pýtali sme sa ich, ktorý environmentálny problém považujú za najvážnejší na Slovensku a z globálneho hľadiska a čo by sme mali spraviť, aby sme sa vyhli environmentálnej katastrofe. 

Tomáš Derka:

Ekológ Tomáš Derka z UK. (kliknutím sa obrázok zväčší). Foto – Daniel Gruľa

zoológ a ekológ, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Prečo ste sa rozhodli varovanie podpísať?

Chcel som pridať svoj hlas. Hlások jednotlivca je sám osebe bezvýznamný, ale keď sa pod článok podpíše masa vedcov, tak sa informácia o ňom dostane aj k bežným čitateľom.

Ktorý environmentálny problém považujete z globálneho hľadiska za najväčší?

Jednoznačne nárast ľudskej populácie. S tým súvisí všetko ostatné. Čím viac je ľudí, tým viac zdrojov spotrebúvame. Dobrovoľná skromnosť je pekný koncept, ale v praxi veľmi nefunguje.

Ktorý environmentálny problém považujete za najväčší na Slovensku?

Ťažká otázka. Úplne inak na ňu bude odpovedať niekto, kto má dom nad skládkou vo Vrakuni a inak niekto, komu prejde denne niekoľko tisíc kamiónov popod okná. Ale vo všeobecnosti „odprírodnenie“ krajiny: je to strata divočiny, ktorú vyháňame aj z rezervácií a národných parkov. No Slovensko je hlavne kultúrna krajina, nie sme Kanada. V kultúrnej krajine je to strata rozmanitosti, tej pestrej mozaiky, ktorá robí krajinu odolnou a zároveň útulnou. Lesy sme zmenili na plantáže na drevo, polia sú monokultúrne púšte vystriekané pesticídmi, rieky sme premenili na napriamené kanály, ktorých hlavnou úlohou je rýchlo odviesť vodu a pri tom ešte vyrobiť elektrickú energiu. Okrem iných negatív je to strašne škaredé.

Zatiaľ nevidím ani náznak snahy o zlepšenie. Osobne ma veľmi hnevá krajina zaprataná veľkoplošnou reklamou a množstvo škaredosti, ktorú stretávam, keď prechádzam našimi mestami a dedinami. Ale to je pocitové, na stav ekosystémov to nemá zásadný vplyv. Aby som nezabudol, negatívny vplyv nárastu populácie sa týka aj Slovenska. V médiách sa stále straší, že nám začne klesať počet obyvateľov. Ako keby neustály rast obyvateľstva bol sám osebe niečím pozitívnym. Ja sa tomu naopak teším. Na starnutie a pokles populácie sa treba pripraviť, lebo počas istého obdobia spôsobí množstvo problémov. Z dlhodobejšieho hľadiska je pokles populácie jednoznačne pozitívom.

Ilustračné foto – Fotolia

Aké kroky by mali ľudia podniknúť, aby sme sa vyhli environmentálnej katastrofe, na ktorú varovanie upozorňuje?

Musí sa nejako skĺbiť zmena reprodukčného správania ľudstva a technologická zmena. V dobrovoľnú skromnosť neverím: môže to byť záležitosť uvedomelej menšiny, ale globálne to fungovať nebude. Nikdy nebudeme mať dosť. Vždy sa budeme porovnávať so susedom a nebudeme sa pozerať na to, či nám stačí to, čo máme. Technologická zmena musí priniesť cirkulárnu ekonomiku, teda že budeme – podobne ako v prírode – hmotu recyklovať pomocou energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré však (a to je dôležité) budú mať čo najmenší vplyv na prostredie. Nie produkovať kvantum odpadov, ktoré nám otrávia planétu. Tiež platí, že nie každý obnoviteľný energetický zdroj je aj „zelený“.

Veľmi dôležitá bude zmena v poľnohospodárstve. Tu sa nezhodnem s rôznymi anti-GMO (GMO, geneticky modifikované organizmy, pozn. red.) aktivistami. Verím, že molekulárna biológia prinesie prevratné zmeny v produkcii potravín. A že takáto molekulárna revolúcia v poľnohospodárstve je dokonca našou obrovskou šancou.

Mať veľa detí by už nemalo byť cnosťou, ale naopak, malo by byť považované za prejav egoistického správania. Viem, že týmto veľa ľudí veľmi nahnevám, lebo to ide proti ľudskej prirodzenosti aj proti zásadám u nás dominantného náboženstva. Ale vo svete, kde ľudí masovo nekosia hladomory, infekčné choroby a vojny – lebo v takom svete by sme chceli žiť – nie je možné mať ako spoločenský ideál mnohopočetnú rodinu. Paradoxne, pokles počtu potomkov ide vždy ruka v ruke s rastúcim vzdelaním a blahobytom, hoci intuitívne by sme čakali opak. Takže aby som kruh uzavrel, musíme byť bohatší, aby sme mali menej detí a teda globálne mali menšiu spotrebu.

Aký je podľa vás trend do budúcnosti? Hrozí, že sa situácia, čo sa týka klimatickej zmeny, „mŕtvych zón“ v oceánoch a riekach, odlesňovania či vymierania živočíšnych druhov bude ešte zhoršovať alebo sa naopak zlepší?

Netuším. Pokiaľ viem, tak na globálnej úrovni nejaký pozitívny obrat nebadať, maximom je spomalenie negatívnych trendov. Buď sa trendy otočia, alebo budeme vo veľkých problémoch. V nich sme už dnes, ale človek je veľmi prispôsobivý. V lepšom prípade pôjde o kvalitu života, v horšom o prežitie.

 

Matej Žiak: 

Matej Žiak. Foto – archív M. Ž.

kurátor – entomológ, Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine

Prečo ste sa rozhodli varovanie podpísať?

Varovanie som podpísal, lebo vplyv človeka na fungovanie našej Zeme je taký závažný, že ma to silno a dlhodobo znepokojuje. Fakty jasne ukazujú na závratné negatívne zmeny. Ak ich chceme aspoň čiastočne spomaliť, musíme ťahať za jeden povraz a spoločne dôjsť k riešeniam a ich uplatňovaniu. Verejne som chcel ukázať, že s tým chcem niečo robiť, nie som k týmto závažným problémom ľahostajný a chcem sa podieľať na ich riešení.

Ktorý environmentálny problém považujete z globálneho hľadiska za najväčší?

Neviem vybrať jeden konkrétny globálny problém, ktorý by mohol byť najzávažnejší. Je to komplex problémov, ktoré spolu – vo väčšine prípadov – súvisia. Z môjho pohľadu sú to všetky činnosti, pri ktorých sa uvoľňuje viazaný uhlík z biosféry a následne sa v procese chemických reakcií mení na skleníkové plyny. Sú to najmä činnosti, ako degradácia koralových útesov, nadmerné odlesňovanie dažďových pralesov, ťažba fosílnych palív a ich spaľovanie. Všetky tieto aktivity súvisia so zmenou klímy a tá je asi v tejto problematike najzásadnejšia.

Horské lesy Národného parku Nízke Tatry po vykonaní „ozdravných“ opatrení lesohospodárskymi organizáciami. Foto – Jozef Fiala/Arolla Film

Ktorý environmentálny problém považujete za najväčší na Slovensku?

Na Slovensku je to jednoznačne nadmerná ťažba dreva a veľkoplošný výrub lesov, predovšetkým starých pôvodných lesov. Ďalej je to zle nastavená vodná politika a s tým súvisiaca nadmerná výstavba bariér na riekach, v súčasnosti predovšetkým malých vodných elektrární. Z týchto činností vznikajú problémy, ako degradácia pôdy, záplavy, kontaminácia a zníženie hladiny podzemných vôd, zníženie biodiverzity, otepľovanie klímy, erózia a mnoho ďalších.

Aké kroky by mali ľudia podniknúť, aby sme sa vyhli environmentálnej katastrofe, na ktorú varovanie upozorňuje?

Predovšetkým treba začať od seba. Nemôžeme byť k týmto veciam ľahostajní, lebo máme dojem, že nás sa to zatiaľ netýka. Treba sa o tieto veci zaujímať, skúmať ich, hľadať riešenia, byť činný a zapájať sa do reálnych riešení. Myslím si, že najväčším liekom na tieto problémy je pokora. Uznať si, že Zem tu nie je pre nás, nie sme jej pánmi a nie je ani našou „dojnou kravou“. Sme jej súčasťou ako ďalšie milióny iných organizmov. To si však vyžaduje pokoru.

Malá vodná elektráreň. Ilustračné foto – TASR

Aký je podľa vás trend do budúcnosti? Hrozí, že sa situácia, čo sa týka klimatickej zmeny, „mŕtvych zón“ v oceánoch a riekach, odlesňovania či vymierania živočíšnych druhov bude ešte zhoršovať alebo sa naopak zlepší?

Obávam sa, že tá mašinéria, ktorá sa naštartovala, sa nedá len tak ľahko zastaviť. Čo sa týka nejakých očividných zlepšení v najbližších desaťročiach, som skôr skeptický. To však neznamená, že by sme mali byť pasívni. Práve naopak. Čo zasejeme dnes, budú raz žať naši potomkovia. Na druhej strane viem, že Zem sa vysporiada so všetkým, len jej treba nechať čas. Môžeme sa o tom poučiť z histórie Zeme. Otázkou je, či človek bude súčasťou týchto zmien k lepšiemu.

 

Dagmar Štefunková:

Ústav krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied

Prečo ste sa rozhodli varovanie podpísať?

Pracujem v oblasti zmien využitia krajiny a vidím, že ľudia chcú zlepšovať predovšetkým svoj bezprostredný komfort (byt, dom, úrad či výrobná hala), zatiaľ čo nadväzujúca zóna komfort stráca (cesty, diaľnice, preplnené ulice, výrobná monofunkčná krajina, monofunkčná mestská krajina). Dochádzková vzdialenosť do relaxačných a rekreačných zón (zdravá mestská krajina s množstvom zelene a zvládnutou dopravou, multifunkčná rekreačná lesná krajina, multifunkčná vidiecka krajina s mozaikovitou poľnohospodárskou krajinou s vysokým podielom lesíkov, alejí, poľných ciest lemovaných krovinami a alejami) je už len málokedy pešia, alebo na bicykli, takže ešte viac zahusťujeme preťaženú dopravnú infraštruktúru aj na ceste za dovolenkou, a tak prispievame k degradácii okolitých krajín, ktorými prechádzame.

Ktorý environmentálny problém považujete z globálneho hľadiska za najväčší?

Z globálneho hľadiska vidím problém v narastajúcich klimatických extrémoch, ktoré už spôsobujú a v budúcnosti pravdepodobne spôsobia pokračujúcu vlnu migrácií a konfliktov v dôsledku hľadania zdrojov. Veľký problém vidím taktiež v znečisťovaní oceánov, celosvetovom rozširovaní miest a iných nepriepustných plôch pre vodu (skleníky či veľké solárne elektrárne) a v ich negatívnych dôsledkoch pre mezoklímu a mikroklímu.

Ktorý environmentálny problém považujete za najväčší na Slovensku?

Na Slovensku od roku 1990 veľmi klesol záujem o problematiku ochrany životného prostredia a fungovania ekosystémov. Väčšinová spoločnosť ignoruje environmentálne problémy, ako sú odlesňovanie najmä v horských oblastiach, živelná urbanizácia a narastajúce problémy v dopravnej dostupnosti väčších miest, nárast škodlivín, najmä polietavého prachu v dôsledku nárastu automobilovej dopravy, pretrvávajúce a neriešené problémy starých environmentálnych záťaží či úbytok kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na výrobu potravín.

Aké kroky by mali ľudia podniknúť, aby sme sa vyhli environmentálnej katastrofe, na ktorú varovanie upozorňuje? Aký je podľa vás trend do budúcnosti? Hrozí, že sa situácia, čo sa týka klimatickej zmeny, „mŕtvych zón“ v oceánoch a riekach, odlesňovania či vymierania živočíšnych druhov, bude ešte zhoršovať alebo sa, naopak, zlepší?

Trend sa bude zhoršovať, ak sa nezmení celková spoločenská klíma, ktorá uprednostňuje ekonomický zisk, konzum, drahé technické a technologické riešenia environmentálnych problémov na úkor lacnejšieho prediktívneho plánovania, individualizmus a koncentráciu na profesijnú špecializáciu na úkor zodpovednosti za veci verejné a na úkor povedomia o základných podmienkach ochrany prírodných zdrojov.

Zákony na zlepšenie stavu životného prostredia máme prevažne dobré (stavebný zákon, zákon o pozemkových úpravách, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o ochrane ovzdušia, zákon o ochrane pôdy). Problémom je však veľmi slabá až nefungujúca vymožiteľnosť práva.

Pre zlepšenie je veľmi dôležité strategické a polyfunkčné plánovanie využívania krajiny. Z hľadiska vertikálneho, topického prístupu: krajinu na konkrétnom mieste netvorí len mesto, alebo monokultúrna orná pôda, pretože ide aj o miesto, pod ktorým prúdi podzemná voda, je tam vzduch a ľudia, ktorí ho dýchajú a pijú vodu z lokálnych zdrojov pitnej vody. Krajina na jednom mieste nie je len les, ktorý má rubný vek a treba ho vyťažiť a drevo predať, ale je to miesto na prechádzky, je to svah, ktorý sa po odlesnení vysúša, nemá dostatočnú schopnosť zadržiavať vodu a pôdu a ktorý môže byť po odlesnení príčinou náhlej povodne alebo erózie.

Z hľadiska horizontálneho, chorického prístupu: krajina na jednom mieste je komfortným bydliskom pre zamestnancov z okolitých miest, zároveň však spôsobuje dopravný kolaps a znečistenie vzduchu z dopravy pre iné miesta. Les na jednom mieste nie je len les vhodný na výrub, ale v dôsledku kumulácie výrubov hospodárskych s kalamitnými na ďalších plochách môže predstavovať povodňové riziko pre široké okolie. Taktiež je tu riziko poklesu atraktívnosti pre turizmus a pokles ziskov pre cestovný ruch v širšom okolí či pokles schopnosti filtrovať vzduch a ovplyvňovať klímu pre širšie okolie.

Aktualizované o vyjadrenie Dagmar Štefunkovej 21. 11. 2017. 

Teraz najčítanejšie