Denník N

Newsfilter: Danko nás zachraňuje pred termonukleárnym infernom

Andrej Danko a Kotlebova poslankyňa Natália Grausová (vpravo). Foto – Facebook SNS
Andrej Danko a Kotlebova poslankyňa Natália Grausová (vpravo). Foto – Facebook SNS

1. Po niekoľkých dňoch je tu nová roztržka SNS a Mosta. 2. Politici 17. novembra oslávili svoju agendu. 3. Ľuboš Blaha chce novú revolúciu. Plus krátke správy, zaujímavé články, citát a status víkendu a nový Shooty.

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Udalosti víkendu vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Most musí brániť programové vyhlásenie (a seba)

Prejav predsedu NR SR a SNS Andreja Danka v ruskej Štátnej dume, našťastie, nezapadol prachom. V sobotu ho skritizoval predseda zahraničného výboru František Šebej (Most-Híd), ktorého zase kritizoval predseda branno-bezpečnostného výboru Anton Hrnko (SNS).

Mimo zahraničnopolitickej línie. Podľa Šebeja bol Dankov prejav mimo línie našej zahraničnej politiky a chybou bola už samotná návšteva Ruska. „Myslím si, že tam vôbec nemal hovoriť, ani taká návšteva sa nemala uskutočniť. Neviem o žiadnej inej delegácii z EÚ, ktorá by navštívila dumu po anexii Krymu.

Všetko, čo tam zaznelo, boli hrubé nezmysly. Aká slovanská vzájomnosť? Tá, ktorá umožňuje Rusom zabíjať na Ukrajine?“ pýtal sa Šebej, ktorý pripomenul, že Dankov hostiteľ, predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin, sa po anexii Krymu ocitol na sankčných zoznamoch. „Nechápem, ako sa môžu slovenskí ústavní činitelia nechať hostiť človekom, na ktorého sú uvalené sankcie.“

Proti termonukleárnemu infernu. Podľa Hrnka to, akým dôležitým krokom bolo Dankovo vystúpenie, ukáže história. Ľudia ako Šebej podľa Hrnka: „… ako keby zabudli, že Slovenská republika je suverénny štát a má svoje vlastné zahraničnopolitické záujmy. Medzi ne určite nepatrí štvavá protiruská kampaň, v ktorej sa Rusko a jeho čelní predstavitelia vydávajú div nie za príčinu všetkého zla, ktoré obťažuje Európu i celý svet.“ Danko podľa Hrnka pri vystúpení v ruskej dume vychádzal z toho, že „nikto nemá záujem zhorieť v termonukleárnom inferne“.

Druhá verbálna roztržka. Ide už o druhý konflikt predstaviteľov Mosta-Híd a SNS v priebehu niekoľkých dní. V prípade chystaného nákupu obrnených transportérov sa do seba pustili šéf služobného úradu na ministerstve obrany Ján Hoľko a štátny tajomník Róbert Ondrejcsák. Kým Hoľko tvrdí, že Ondrejcsák nehovorí pravdu, že nákup šiel mimo neho, štátny tajomník vyhlásil, že mu bolo povedané, že táto vec nepatrí do jeho agendy.

Je pravdepodobné, že ani jeden z konfliktov neprerastie mimo verbálnej roviny. Koniec-koncov, transportéry na chvíľu zaspia a Šebej nakoniec hovoril, že hoci bol Dankov prejav chybou, nie je to dôvod na jeho rezignáciu.

Čoraz väčší dištanc. Lenže začína byť jasné, že Most sa bude musieť od svojho koaličného partnera dištancovať čoraz viac. Dankovu SNS totiž v posledných mesiacoch už zjavne prestalo baviť tváriť sa ako postslotovská strana a v školstve, na obrane i v prístupe k zahraničnej politike sa vracia do starých koľají.

Ak Most nepovažuje svoju účasť v tretej Ficovej vláde za svoju konečnú stanicu a chce si udržať aspoň tých voličov, ktorí mu odpustili aj Kaliňáka vo vláde, nemôže nechávať tieto ani ďalšie esenesácke prešľapy bez povšimnutia a musí brániť tak programové vyhlásenie, ako aj seba.

Globálne i lokálne. Navyše začína strana mať problém s pravicou, ktorú voliči oživili v župných voľbách. Reakcia Bélu Bugára na snahu lídra OĽaNO Igora Matoviča pritiahnuť SMK ukazuje, že Most bude musieť tvrdo bojovať aj na tomto fronte.

Do riadneho termínu volieb síce zostáva ešte takmer dva a pol roka, ale strana musí už dnes ukazovať, že jej účasť vo Ficovom spolku nebola márna. Časť voličov musí presvedčiť, že bráni západnú orientáciu Slovenska nielen pred euroskeptickým Sulíkom, ale aj pred rusofilnými sklonmi vlastného koaličného partnera. Časť musí presvedčiť, že v menšinovej agende sa jej za posledný rok a pol Ficovej vlády „podarilo toľko, čo dvadsať rokov predtým nie“.

2. Pozdravy k Novembru

Oslavy 17. novembra v Bratislave prebehli podľa očakávania.

Opozícia vonku. Na Námestí SNP sa zišlo zopár stovák ľudí pod tribúnou, na ktorej defilovalo šéfstvo SaS, OĽaNO, KDH a SMK spolu s novými županmi. Ich snahou bolo ukázať, že na Slovensku existuje alternatíva k súčasnej vláde.

Otázka je, či ich eufória zo župných volieb vydrží a či sa hlavné postavy dokážu preniesť cez problémy vyplývajúce z ich vlastností. Pokiaľ je známe, predsedovia KDH a SaS sa nerozprávajú, pretože Hlina obvinil Sulíka, že má slovník neonacistu. Šéf OĽaNO lanári SMK, ale jeho dávnejšie výroky a hlasovania hovoria o tom, že mu slovenský nacionalizmus nie je cudzí. Tiež je zaujímavé, že na tvorbe župných koalícií sa nepodieľal on, ale skôr Veronika Remišová.

Opozícia vnútri. Priamo v Umeleckej besede, kde pred 28 rokmi vznikla Verejnosť proti násiliu, sa stretli siedmi nezaradení poslanci NR SR, ktorí spolu s ďalšími ľuďmi zakladajú stranu Spolu. Podľa Miroslava Beblavého súčasná politika ľudí skôr deprimuje a nedáva im nádej. „Treba založiť novú stranu, lebo iná možnosť tu nie je.“

Ponuka sa tak jasne rozširuje o ďalšiu alternatívu. Otázkou zostáva, ako na to zareagujú predstavitelia Progresívneho Slovenska, ktorí sa v „Umelke“ ako hostia objavili tiež.

Koalícia vonku. O najbizarnejší pozdrav k sedemnástemu novembru sa podľa očakávania postaral Andrej Danko. Ten kládol veniec obetiam komunizmu na cintoríne vo Vrakuni. To by si zaslúžilo ocenenie, keby to nerobil spolu s vyštudovaným politrukom RSDr. Jánom Hoľkom, ktorého SNS dosadila za šéfa služobného úradu na ministerstve obrany, a s obdivovateľkou Jozefa Tisa a vojnovej Slovenskej republiky a poslankyňou za Kotlebovu ĽSNS Natáliou Grausovou.

To, že je Danko popletený v zahraničnej politike, je jasné rovnako ako to, že zjavne nerozumie ani slovnému spojeniu Deň boja za slobodu a demokraciu.

Koalícia vnútri. A napokon predseda vlády a Smeru Robert Fico. Ten sa ako zvyčajne verejným priestorom v tento deň vyhýba a radšej sa stretáva s vybranými študentmi. Vlaky zadarmo zabezpečil už dávnejšie, a tak tentoraz hovoril o ústavnej garancii sociálnych práv i o boji proti korupcii.

Je fajn, že ten sedemnásty november máme, pretože každý stranícky politik si na jeho výročie môže prezentovať svoju agendu a ešte sa pritom môže tváriť, že nadväzuje na jeho odkaz.

3. Blahova revolúcia

„Rád by som zagratuloval všetkým Slovákom, ktorým 17. november 89 priniesol slobodu a demokraciu. Ja osobne takých príliš veľa nepoznám, ale som si istý, že niekoľko stoviek ľudí na Slovensku vďaka novembru parádne prosperuje – sú to tí, ktorí privatizovali, tí, ktorí vlastnia médiá, tí, čo sú napojení na americkú ambasádu, tí, čo ovládajú finančné skupiny, či tí, čo poprevracali kabáty ako Kiska a podobní oportunisti. Áno, títo majú aj slobodu, aj demokraciu. Zvyšné milióny si budú musieť počkať na ďalšiu revolúciu. Ak chcú skutočnú slobodu od materiálneho nedostatku a skutočnú demokraciu v zmysle spolurozhodovania, potom to musí byť ľavicová revolúcia,“ napísal z rodiska Karla Marxa poslanec Smeru Ľuboš Blaha.

Na pozadí týchto viet neznie informácia z výskumu Inštitútu pre verejné otázky, že Nežnú revolúciu hodnotí kladne len tesná väčšina Slovákov, až tak zle.

November 1989 najčastejšie kladne hodnotia ľudia vo veku 25 – 54 rokov; ľudia s vysokoškolským vzdelaním; ľudia vykonávajúci kvalifikovanú prácu; obyvatelia Trnavského a Bratislavského kraja; prívrženci strán SaS a OĽaNO; prívrženci členstva Slovenska v EÚ; ľudia, ktorí si ctia tradície 1. ČSR; ľudia, ktorí sa hlásia k pravicovej politickej orientácii; ľudia, ktorým je blízke liberálne zmýšľanie.

Naopak, November 1989 najčastejšie záporne hodnotia ľudia vo veku nad 65 rokov; ľudia so základným vzdelaním; nekvalifikovaní manuálni pracovníci; nezamestnaní a dôchodcovia; obyvatelia Košického a Banskobystrického kraja; prívrženci strany ĽSNS a Smeru SD; kritici členstva SR v EÚ; ľudia, ktorí hodnotia negatívne vznik 1. ČSR v roku 1918; ľudia hlásiaci sa k ľavicovej orientácii; ľudia, ktorým sú blízke konzervatívne hodnoty.

Jednou vetou:

4. Andrej Kiska budúci týždeň ako prvý prezident v histórii Slovenska navštívi Mexiko, sprevádzať ho bude podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar a skupina slovenských podnikateľov a akademikov.

5. Pri príležitosti 17. novembra si prevzali Cenu Pamäti národa František Suchý s otcom, riaditeľom krematória, ktorí ukrývali popol popravených obetí nacizmu a komunizmu; Mária Matejčíková, ktorá pomohla katolíckemu kňazovi; František Lízna, ktorý roztrhal sovietsku vlajku; a partizán Otto Šimko, ktorého prenasledovali za židovský pôvod.

6. Ocenenie Biela vrana za rok 2017 dostali Zuzana Hlávková s Pavlom Szalaiom, ktorí sa postavili proti podozrivým praktikám u Lajčáka; Štefan Straka za prácu s Rómami; a ochranár Erik Baláž.

7. Igor Matovič tvrdí, že nastal čas pomôcť SMK a jej prostredníctvom aj samotným obyvateľom južného Slovenska, no uznáva, že nie každému voličovi OĽaNO musí vyhovovať táto snaha spájať sa.

8. KDH vyzýva ministerku školstva, aby nepresadzovala povinnú škôlku od 5 rokov, čo rezort odôvodňuje tým, že ide o pomoc chudobným a rómskym deťom v snahe začleniť sa do spoločnosti.

9. Ministri László Sólymos a Gabriela Matečná sa nezhodujú v tom, akú časť Karpatských bukových pralesov treba chrániť; minister životného prostredia hovorí o 5700 hektároch bezzásahových zón, ministerka pôdohospodárstva o 3600 hektároch.

10. Andrej Danko odmieta podozrenia, že na obrane idú nakupovať za miliardu eur netransparentne a možno aj cez schránkové firmy.

Zaujímavé články:

• Lucia Čarná o galantnosti. (zenyvmeste.sk)

• Jaroslav Daniška o výnimočnosti slovenskej revolúcie. (postoj.sk)

• Peter Schutz o konšpiráciách o Novembri. (sme.sk)

• Ján Kovalčík o diaľnici pre korčuliarov. (dennikn.sk)

Status víkendu:

Citát víkendu:

Prečo by sme popri americkej a nemeckej hudbe nemali mať aj trochu ruskej?

Andrej Danko, predseda NR SR v televíznej diskusii reagoval na kritiku za svoje vystúpenie v ruskej Štátnej dume.

Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku:

Dňa 11. novembra oslavovalo Poľsko deň nezávislosti a málokto by si to všimol, keby Varšavou neprešlo 60-tisíc nacionalistov, ktorí vykrikovali heslá ako „Poľsko Poliakom“ a „Chceme Boha!“, keby v dave neboli početné skupiny otvorených rasistov a antisemitov. A možno ani to by nebolo ešte také zlé (pretože radikáli sú v každej krajine), keby sa k nim v Poľsku nehlásila vláda, ktorá ich pochválila za „veľký pochod vlastencov“.

Čo sa to s Poľskom stalo, pýta sa v komentári Joanna Hosová, pôvodom Poľka, ktorá pred desiatimi rokmi odišla do Veľkej Británie. „Možno sme odišli priskoro,“ píše autorka, „a tí, ktorých sme nechali doma, teraz hovoria, že všetky predošlé vlády robili všetko zle, že Európa je nepriateľ, že Poľsko patrí Poliakom a Nemci im dlhujú obrovské peniaze“ (za to, čo napáchali v druhej svetovej vojne).

Poľský úspech po roku 1989 je pritom monumentálny: z chudobnej periférie sa stalo prosperujúcou a bezpečnou krajinou.

Ale možno sa Poľsko transformovalo príliš rýchlo, možno priveľa Poliakov nebolo na také zmeny pripravených. „Alebo ľudia ako my v skutočnosti nikdy Poľsku nerozumeli,“ píše autorka. Liberálne elity si mysleli, že Poliakov môžu priviesť do novej éry, ale necítili pulz konzervatívnej väčšiny.

Ak je dnes Poľsko rasictické a xenofóbne, nestačí to len odsúdiť, pridať nejakú finančnú pomoc z EÚ a dúfať v zmenu k lepšiemu. Lekcia z posledných dvoch dekád nám hovorí, že musíme lepšie porozumieť spoločenskej nálade.

Pred vojnou bolo Poľsko nábožensky aj etnicky veľmi rôznorodé, lenže po vojne sa to zmenilo – stalo sa homogénnou spoločnosťou takmer čisto katolíckou a čisto poľskou. Počas komunizmu bolo izolované od sveta a ovládané svojím najväčším nepriateľom.

„Náboženstvo a rodinné hodnoty sú kľúčom k poľskej identite a dokonca základom poľskej nezávislosti. Transformovať sa dá hospodárstvo, ale hodnoty sa transformovať nedajú,“ píše autorka.

Myšlienka, že susedia môžu byť priateľskí, je pre Poliakov úplne nová a ide proti ich historickým inštinktom. Je čoraz jasnejšie, že to, čo Európa vidí ako poľský úspech, mnohých Poliakov, naopak, veľmi zneisťuje.

Na budúci rok budú Poliaci sláviť sté výročie nezávislosti. Mohla by to byť pekná oslava, ale ak sa Poľsko dovtedy nezmení, obrazy z novembrového pochodu v roku 2018 môžu byť ešte oveľa horšie ako tie tohtoročné.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Komentáre

Teraz najčítanejšie