Denník N

Som gej chorý na AIDS a to nie je súkromná vec, ale politika

Antoine Reinartz vo fillme 120 tepov za minútu. Foto – Be2Can
Antoine Reinartz vo fillme 120 tepov za minútu. Foto – Be2Can

V kinách je francúzsky kandidát na Oscara, film 120 tepov za minútu.

Vedeli, že onedlho zomrú, napriek tomu chceli meniť svet. Epidémii AIDS čelili nezvyčajnou kampaňou. Na prelome 80. a 90. rokov aktivisti parížskej pobočky hnutia ACT UP tancovali na ulici, šírili provokatívne plagáty, občas vtrhli do škôl robiť tam osvetu alebo postriekať kancelárie farmafiriem umelou krvou. Zápasili s nečinnými politikmi, ľahostajnou verejnosťou aj so spomalenou medicínou.

Podľa ich príbehu nakrútil francúzsky režisér Robin Campillo film 120 tepov za minútu. V Cannes zaň získal Grand Prix, Francúzsko ho vysiela na oscary a nedávno získal aj nomináciu na cenu LUX Európskeho parlamentu. O snímke hovoria herec ANTIONE REINARTZ a spoluautor scenára PHILIPPE MANGEOT.

Kedysi sa o AIDS hovorilo všade, dnes je to skôr okrajová téma. Čo sa zmenilo? Už smrteľné ochorenie nemá rozmer epidémie?

PM: AIDS je stále hrozba. Vojna s ním sa neskončila, aj keď rieši iné výzvy ako predtým.

AR: Faktom je, že aj dnes na AIDS ročne zomiera 1,6 milióna ľudí a bude ich stále viac, lebo chýba osveta. Nakazených pribúda vo Francúzsku aj v Spojených štátoch, hlavný zápas však prebieha v Afrike. Keď preto dnes hovoríme o AIDS, musíme hovoriť o svetovej epidémii, čo nepozná hranice.

120 tepov za minútu je napriek tomu historický príbeh, ktorý sa mohol odohrať len začiatkom 90. rokov v Paríži. Čo to vtedy znamenalo patriť k hnutiu proti AIDS?

AR: Väčšina vtedajších aktivistov bola sama nakazená vírusom. Veľmi dobre vedeli, že im zostáva len zopár rokov života. Chýbala im budúcnosť, nevraviac o nedostatku informácií o liečbe, napriek tomu vykonali obrovský kus práce, čo ma na nich fascinuje.

Možno práve v tom je odkaz ich príbehu pre dnešok a pre nás: hovorí o demokracii, ako sa v nej správať, ako si ísť za cieľom a ten sa snažiť napĺňať. To je odkaz dôležitý aj pre moju generáciu, ktorá voči demokracii pociťuje skepsu.

Ako sa to prejavuje?

AR: Mladí ľudia neveria, že môžu veci meniť zdola. Veľa mladých aktivistov preto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie