Denník N

Plavecký tréner: Neplávajte s hlavou nad vodou, pri kraule dýchajte na každý tretí záber a nebojte sa jazera

Michal Varga. Foto N – Peter Kováč
Michal Varga. Foto N – Peter Kováč

Michal Varga tvrdí, že dvesto metrov dokáže v bazéne odplávať každý, kto si to zmyslí. Ak chcete odplávať kilometer, už musíte byť trénovaný, hovorí.

Jeho brat Richard je zrejme najlepším plavcom spomedzi svetovej triatlonovej (plávanie, bicykel, beh) špičky. Michal Varga je manažérom jeho tímu a zároveň trénerom v triatlonovom klube Triaxx.

V rozhovore sa dozviete aj:

  • ako často trénovať, aby ste sa dostali do formy
  • aké si kúpiť plavky či okuliare
  • v akom veku by mali začať s tréningom deti
  • ako a či vôbec využívať technologické pomôcky
  • aké sú pozitívne a negatívne vplyvy plávania na ľudské telo
  • a ďalšie zaujímavosti.

Učia sa u vás plávať aj dospelí ľudia?

Na celom Slovensku je nielen bežecký, ale aj plavecký a celkovo športový boom. Je obdobie Husákových detí, ktorých bolo viac. Ľudia nemajú tak skoro deti a dobiehajú, čo ich rodičia zanedbali, keď boli tínedžeri. Máme triatlanový klub, medzi „hobíkmi“ je najmladší 24-ročný a najstarší má 55 rokov. Najviac ľudí však máme vo veku 30 až 35 rokov.

Chodia k vám aj takí, ktorí vôbec nevedeli plávať?

Teraz pred chvíľou sa mi skončil tréning s chalanom, ktorý má ženu, dve deti a na krku štyridsiatku. Potrebuje ísť od piky. Keby skočil do bazéna a má doplávať tri-štyri metre k okraju, tak to dá. Na otvorenom mori by sa však utopil.

Čo ste ho učili ako prvé?

Metodika u detí a u dospelých je iná. S dieťaťom sa môžete hrať. Je to nepopísaná kniha, všetko ho môžete systematicky učiť. S dospelým máme prvých pár minút, keď si ho položíme do vody a pozrieme sa, čo reálne vie. Začíname odstraňovať jednu vec za druhou. Najzákladnejšie je dýchanie. Keď vie človek dobre dýchať, uvoľní sa aj mentálne a začne veriť prostrediu. Až potom začína lepšie vnímať cvičenia, ktoré s ním chcete robiť.

To znamená, že sa rukami chytí okraja bazéna, telo položí na vodu a potápa hlavu?

Áno, to je štandard. Samozrejme, u každého je to inak. Napríklad chalan, o ktorom sme sa už bavili, vedel dýchať, no nevedel to previazať s rukami. Na jeden nádych išiel desať záberov a hlavu mal pod vodou.

Čo nasleduje, keď sa človek naučí dýchať?

Poloha tela, ľahnúť si na brucho, deťom je prirodzené ležať na chrbte. Ako prvý štýl učíme prsia, to je základ. Každý bežný človek sa ho vie naučiť.

Potom sa prechádza na kraula?

Keď vie človek splývať pri prsiach, máme prvý predpoklad, že sa môžeme posunúť. Začneme učiť kraulové nohy a pridávame jednu ruku, druhú ruku a kombináciu.

Neboja sa ľudia kraula?

Boja, pretože pri prsiach vedia mať hlavu stále nad vodou, je to komfortné. Je pre nich nové, keď je tvár pod vodou a ešte, nedajbože, okolo nej obteká. Ľudia však za mnou chodia s tým, aby som ich naučil kraula.

Aký vplyv na telo má voda samotná?

Plávanie ako pohyb a voda ako taká má neuveriteľné účinky, lebo keď sa ponoríte, tak je na telo vytvorený nejaký tlak. Telo reaguje zväčšením krvného riečiska a prichádza k väčšej cirkulácii krvi. Už len to je jeden z pozitívnych vplyvov. Preto sa niekedy hovorí, že stačí stáť vo vode a človek si oddýchne.

Michal Varga

Narodil sa 25. februára 1982 v Bratislave. Starší brat triatlonistu Richarda Vargu, slovenského reprezentanta. Manažuje bratov tím a v ŠCP Bratislava má na starosti styk s médiami. S triatlonom začal v šestnástich rokoch. Zúčastnil sa na šiestich ironmanoch (3,8 km plávania, 180 km bicyklovania a na záver maratónsky beh 42,2 km), z nich štyri dokončil. Najrýchlejší pretekári zvládnu ironmana za osem hodín, Michal Varga mal najlepší čas 11 hodín 58 minút.

Michal Varga. Foto N – Peter Kováč

Nie hneď seriózny tréning

Keď ste mali dvanásť rokov, dostali ste chronický zápal stredného ucha, dva roky ste potom nemohli plávať.

Robil som namiesto toho basketbal. Mal som zníženú imunitu, chcel som veľa trénovať a ukázalo sa to.

Ako trojročný ste vraj preplávali päťdesiat metrov.

Naša mama bola plavkyňa, boli sme k plávaniu vedení odmala.

Odkedy možno trénovať?

Chodia sem výcviky, aj zo škôlky. Ani batoľaťu vôbec neuškodí, že je vedené k plávaniu. Voda je nám čiastočne prirodzeným prostredím, boli sme v nej v maminom bruchu. Dieťa by malo od raného veku chodiť do vody. K serióznemu tréningu, menej hravému, by malo prísť až vo veku 9 rokov. Dovtedy odporúčam všetko hravou formou.

Určite však už aj prváci chodia na výkonnostné tréningy.

Bohužiaľ, je taká doba, že máme aj štvorročných hokejistov. Pomaly ešte ani nevedia chodiť a už im obúvajú korčule.

Váš brat to dotiahol s plávaním ďaleko. Kedy začal výkonnostne trénovať?

Na prvých pretekoch bol asi ako deväťročný, to už chodil trikrát do týždňa plávať. Vysoko systematické to začalo byť, keď mal jedenásť. V dvanástich rokoch už chodil aj na ranné tréningy.

A čo robil, keď mal šesť rokov?

Možno bol trikrát do týždňa vo vode, ale po polhodine a hravo. Mali sme výhodu, že naša mama bola trénerka. Nemali sme to ako deti, ktoré prišli na 45 minút. Mama tam bola tri hodiny. Na dvadsať minút sme vliezli do vody, potom sme dve hodiny vyvádzali v telocvični hlúposti a potom sme zase išli na tridsať minút do vody. Takto to však nemôžu mať všetky deti.

Syn sa naučil rýchlejšie ako otec

Naučia sa plávať rýchlejšie deti či dospelí?

Stalo sa mi, že som naraz učil otca aj syna. Syn mal dvanásť, otec po štyridsiatke. Syn sa naučil skôr. Záleží však na človeku. Ak je niekto zablokovaný, ťažko sa s ním pracuje – či je dieťa, alebo dospelý.

V čom boli rozdielni?

Syn rýchlejšie strácal zábrany a svoje méty vedel rýchlejšie posúvať. Dieťa však bolo treba úplne inak motivovať, nevedelo sa koncentrovať ako otec.

Čím ste ho motivovali?

Samotné cvičenia musia byť hravé. Ak ho chcem naučiť dýchať, losujem s ním pod vodou. Robíme delfínie skoky, podplávanie dosky. S dospelým človekom to preskočím, on má motiváciu.

Koho je ľahšie učiť? Dieťa alebo dospelého, ktorý už má zlozvyky?

Dospelý nepopísaný papier neexistuje. Každý si prešiel nejakým kontaktom s vodou a vytvoril si návyk. Keď som pred pätnástimi rokmi začal trénovať, robil som plavčíka. Učil som skupinu ľudí z Konga, ktorí vôbec nevedeli plávať. Mali však panický strach a štvrť roka sme len chodili vo vode po prsia a oni sa ma držali kŕčovito tak, že som mal z toho podliatiny. Nemali síce žiadny návyk, no panický strach. Keď to prekonali, do štvrť roka sme ich naučili plávať.

O plávaní sa hovorí, že je veľmi dobré na kĺby aj svaly. Spôsobuje však aj nejaké problémy?

Plávanie je regeneračný pohyb a hlavne dievčatám často spôsobuje problémy s hypermobilitou, kĺby sa uvoľnia až príliš. Potom môžu vyskakovať ramená, koleno môže byť náchylné na podvrtnutie. Pri prsiarskom kope robíte excentrický pohyb v kolennej časti, šľachy a úpony sa držia oveľa voľnejšie ako pri iných športoch. Keď plavec príde na basketbal a začne robiť náhle zmeny pohybu, kĺbové lôžko nie je natoľko spevnené a oveľa rýchlejšie môže prísť k podvrtnutiu.

Ja mám problémy s kolenami, no pri kraule ich veľmi necítim, pretože koleno sa ani veľmi nehýbe.

Kraul aj znak sú dobré na chrbticu, pretože máte vystretý chrbát. A áno, ani kĺby sa nedostávajú do neprirodzených polôh. Tieto dva štýly by mali byť tie najzdravšie.

Plavci na petržalskej plavárni. Foto N – Peter Kováč

V bazéne je oveľa teplejšia voda ako v jazere

Ako rýchlo sa môže tridsiatnik naučiť odplávať kilometer kraulom?

Závisí od kondície. Veľa tridsiatnikov, ktorí ku mne prídu, má odbehnutý maratón alebo polmaratón. Ja ich len naučím plávať a veľmi rýchlo zvládnu veľmi veľa. Keď však má človek zlú kondíciu, musí ju rozvíjať paralelne. Niekoho s kondíciou to dokážeme naučiť za pol roka; ak ju nemáte, trvá to aj dvojnásobne.

Keď sa chce človek dostať do plaveckej formy, koľkokrát do týždňa by mal byť na plavárni?

Dvakrát je základ. Ak pôjdete raz, ide skôr o regeneráciu – narovnáte si chrbticu a môžete si povedať, že ste niečo pre seba spravili. Keď idete dvakrát, už niečo rozvíjate. A po čase budete potrebovať trikrát, aby ste už mohli robiť aj niečo športové. Štyrikrát je hranica, keď človek začína seriózne trénovať. Sedem- a viackrát už rozprávame o výkonnostnom plavcovi. Ide o ľudí, ktorí sa systematicky pripravujú na svoj plavecký cieľ.

Môže byť problémom, keď sa pri kraule človek nadychuje len do jednej strany?

Ak niekto dýcha do jednej strany, vytvorí sa mu tendencia ležať na jednom boku. Nadychovacia ruka je dominantná, jej využiteľnosť je deväťdesiat percent a tá, na ktorej sa leží, ju má menšiu. Preto deti učíme dýchať na každý tretí záber.

To je však náročné na kondičku.

Súhlasím. Ale pokiaľ ide o rovnomernosť využívania svalov, je lepšie dýchať na každý tretí záber.

Keby som však dýchal na každý tretí záber, tak v bazéne nemám šancu vydržať celú hodinu.

Ale ani človek, ktorý sa pripravuje na olympiádu, nerobí jednu činnosť hodinu v kuse. Každý tréning by mal obsahovať rozplávanie, potom základné cvičenia (s jednou rukou alebo iba nohami) a potom prichádzame na rozvojovú časť.

Koľko trvá jeden tréning?

Väčšinou okolo hodiny. Pri výkonnostných športovcoch od hodiny až do dve a pol hodiny.

Od čoho pri kraule závisí rýchlosť?

Nohy učíme ako veľmi dôležité a pomáhajú k vyrovnanej polohe, aby sme ich nešúchali po kachličkách. Aby sme nestrácali veľa energie, aby sme sa vôbec udržali na hladine. Ak sa dobre naučíme kopať nohami a poloha tela je dobrá, najviac nás dopredu posúvajú ruky. Uvedomme si, že keď rozpažíme ruky, je to dĺžka nášho tela. Rukou sa potom viete potiahnuť dopredu o dĺžku tela.

Aká je ideálna teplota vody?

Na tréning okolo 26 či 27 stupňov. Teplota olympijského bazéna je 25,8 stupňa.

Ľudia sa boja ísť do bazéna, vraj je v ňom studená voda.

Neuvedomujú si, že v konečnom dôsledku je oveľa teplejšia ako v jazere, lenže v bazéne na nich nepôsobí slnko. Ak má voda v mori 26 stupňov, ľudovo povedané ide o šťanku. Pre človeka v bazéne v zime môže byť studená.

Nebýva pre triatlonistov problém, keď z bazéna prejdú do prírodnej vody, ktorá je chladnejšia?

Sú teploty, v ktorých máte povolený neoprén. Nedávno slovenská plavkyňa preplávala La Manche a voda mala od trinásť do pätnásť stupňov a neoprén na sebe nemala.

Upokojte sa a plávajte s pokorou

Sedíme pri plaveckom bazéne a hneď vidíme niekoľko ľudí, ktorí pri plávaní nepotápajú hlavu. Je to v poriadku?

Lekári hovoria, že plávanie je najlepší šport na chrbticu, ale v dobrej polohe – a táto to nie je. S hlavou nad hladinou sa vám môžu presiliť trapézy, hlava je v neobvyklej polohe, krčné vzpriamovače, ramenné úpony a svaly sa môžu presiliť a stuhnete. Človek si nepomôže, ale získa svalovicu, ktorú treba rozmasírovať.

Sú ľudia, ktorí sa vyslovene boja potopiť hlavu? Ako sa proti tomu dá bojovať?

Každý človek má nárok, aby vedel plávať. Niekto má negatívnu skúsenosť z detstva, inému sa nevenovali rodičia. Je to iba o tom, že ľudia nevedia plávať, pretože preskakujú veci a sú nedočkaví a nikto im to dostatočne nevysvetlil. Kurzy na školách nie sú zlé, ale ktoré dieťa dokáže vnímať učiteľa a nerozprávať sa so spolužiakmi? Je tam jeden tréner na dvadsať detí. Štyria to pochopia a šestnásť sa zabáva a vytvárajú si zlé návyky.

Aké sú ďalšie typické chyby rekreačných plavcov?

Prvá je tá, že plavec prekonáva vzdialenosť z bodu A do bodu B. Prepaľuje to, veľmi rýchlo sa zadýcha. Človeka treba upokojiť, aby plával s pokorou a rozkladal si sily.

Plavci na petržalskej plavárni. Foto N – Peter Kováč

Mám pocit, že pri plávaní prichádzajú kŕče oveľa viac a skôr ako pri iných športoch.

V žiadnom športe nie ste natoľko vystavený priamej vonkajšej teplote. Pri iných športoch máte vždy nejaké oblečenie, ktoré vytvára teplotu okolo svalu. Voda má 26 stupňov, látková výmena alebo tepelná strata je oveľa väčšia. Telo navyše zaťažujete v pozíciách, ktoré sú preň neprirodzené. Robíte to väčšinou z prepnutého svalu, a keď je vyčerpaný, ide priamo do kŕča.

Mne sa to stáva hlavne, keď som dlhšie neplával.

Tam už ide o zlú regeneráciu. Treba väčší príjem tekutín a vitamínov, minerály treba doplniť cez iontové alebo minerálne nápoje, aj samotné magnézium.

Čo mám robiť, keď idem plávať na hodinu a dajme tomu, že už po polhodine dostanem kŕč?

Treba uvoľniť sval, natiahnuť; ak to nezaberá, treba ísť pod teplú sprchu, teplo uvoľňuje. Potom sa dá tréning dokončiť.

Treba počas plávania piť?

Áno, ľudia dostávajú kŕče často aj preto, že sú dehydrovaní. Telo sa potí aj vo vode.

Koľko treba vypiť za hodinu?

Hovorí sa, že človek pri aeróbnej športovej činnosti – čo je tempo, keď sa dokáže rozprávať s kamarátom – dokáže vypotiť od dvoch do piatich decilitrov za hodinu.

Čiže stačí doniesť si k bazénu pollitrovku vody?

Presne tak. No ku kŕču dochádza vtedy, keď už ste dehydrovaný. Ak sa napijete vtedy, už vám to nepomôže. Piť treba už vtedy, keď viete, že idete športovať – počas činnosti už je neskoro.

Ako je to ráno?

Na rannej toalete vymočíte tri až sedem deci. Treba si preto dať aspoň dve-tri deci.

Má pre mňa zmysel plávať s pomôckami, napríklad s doskou, ak si len pozriem návod niekde na internete?

Sú takí ľudia, poznám ich, v konečnom dôsledku aj tak končia u trénera a prichádzajú so zlými návykmi. Niekto si povie, že chce ísť od začiatku s trénerom, pretože chce všetko robiť, ako sa má. Niekto zas má pasiu, nájde si v športe ideológiu a buduje si svoje teórie.

Správne postupy veľmi ťažko nájdete kdesi na internete. Veci, ktoré tam vidíte, sú komerčná časť športu. Zväčša niekto chce spropagovať svoje pomôcky alebo metódy. Neznamená to, že našiel recept, čo treba robiť. Málokto na verejnosti – a už vôbec nie na internete – prezradí svoje know-how.

Začína sa päťminútovým tréningom

Ako sa rozcvičovať pred plávaním?

Štandardne sa začína rozcvička už na suchu. Základné prekrvenie partií, ktoré budete používať. Ide o krúživé pohyby rukami, nohami, krkom. Treba zväčšiť mobilitu svalov. Potom skočíte do vody a dáte si aspoň sto metrov pomalým tempom. Potom sa môžete trochu napiť a začať s ozajstným tréningom.

Čo sa môže stať, ak niekto začne dávať bomby od začiatku tréningu?

Vyčerpá si všetok kyslík, vypotí všetku tekutinu.

Čo po tréningu?

Treba ho ukončiť strečingom, minimálne sa treba vyplávať. Zverencom hovorím, aby vychádzali z vody s pokojným pulzom, nie aby sa pod sprchou ešte vydýchavali. Posledných desať percent tréningu sa treba upokojiť. Keď ste v sprche a tečie na vás teplá voda, je dobré uvoľniť si svaly.

Netreba pätnásť minút robiť strečing, ako to odporúčajú niektorí odborníci?

Všetko, čo je napísané v učebniciach, je správne. Ak sa tréning začína o šiestej ráno, mal by som tam byť 5:50 a 5:55 začať aktivovať svaly. O 6:00 skočíte do vody, ale seriózny tréning sa začína 6:15, dokedy sa nejako rozplávame. Nasleduje polhodina budovacej fázy a potom upokojenie.

Hodinový tréning teda neznamená, že hodinu makám?

Nie. Závisí to od trénovanosti človeka. Začíname od piatich-desiatich minút a postupne zvyšujeme.

Keď zvládnem kilometer za 30 minút, v akej som forme?

Záleží na technike. No dá sa povedať, že ste veľký začiatočník. Výkonnostné plávanie sa aj u „hobíkov“ začína, keď odplávajú stovku za dve minúty, čiže kilometer za dvadsať minút.

Keby som sa chcel zlepšiť na túto úroveň, koľkokrát do týždňa musím trénovať?

Minimálne trikrát, záleží však na stavbe tréningu. Ak chcete plávať na čas, nemôžete až tak pozerať na techniku, ale aj na trénovanosť. Treba plávať merané úseky. Dvakrát do týždňa rozvoj techniky a vytrvalostných schopností. Potom ešte jeden konkrétny tréning.

Ako je možné, že pri plávaní sa – aspoň podľa môjho pocitu – prekonávajú rekordy oveľa častejšie ako napríklad v atletike?

Bolo by smutné, keby nepadali rekordy, keď v súčasnosti má tréner toľko potvrdených téz, ako fungujú veci. Tréner sa oveľa lepšie vie rozhodnúť, čo je dôležité v tréningu.

Povedzme, že máme jednovaječné dvojčatá. Obe odplávajú denne tri kilometre. Jedno podľa dobrej, druhé podľa horšej metódy. Aké medzi nimi môžu byť výkonnostné rozdiely?

Do desať percent. Nikdy v živote som však nemal možnosť to pozorovať, ale rozdiel v tréningu vie byť až takýto.

Tvrdíte, že černosi majú oproti belochom jednu veľkú genetickú výhodu.

Je to tak. Majú úplne inú štruktúru pokožky, aj sa menej potia. Ak dáte na oholenú nohu belocha a černocha kvapku vody, u černocha oveľa rýchlejšie odtečie, u belocha sa viac vstrebáva.

Napriek tomu černosi nie sú lepší plavci.

Pretože majú inak stavané chodidlo. U nich je 90-percentná pravdepodobnosť plochej nohy. Nevedia prepnúť špičku a vo vode sú pomalší. Ako je pre belocha ťažšie učiť sa basketbalové či atletické veci, tak je náročnejšie černochovi učiť sa plávať.

Majú zas vďaka stavbe chodidla uľahčené behanie?

Pre černocha je prirodzenejšie behať po špičkách, pretože má oveľa silnejšiu Achillovu pätu ako beloch.

Vy ste niekoľkokrát zvládli ironmana (3,6 km plávanie, 180 km bicykel a 42,2 km beh). Ako ste museli trénovať?

Človek, ktorý vie hodinu v kuse plávať a zvládne od dvoch po tri kilometre, musí plávať tri-štyrikrát do týždňa, aby zvládol ironmana. To je minimum. Päťkrát do týždňa som plával, päť- až šesťkrát na bicykli a tri- až päťkrát som bol behať. Dvakrát do týždňa som mal posilku.

Stále je viac alergikov

Do akej miery riešite na tréningu s deťmi hygienu?

Je to o návykoch, ktoré si prinesú z domu. Vedieme ich, aby chodili v šľapkách a nosili si svoj uterák a šampón. Musíme však akceptovať návyky, ktoré si deti prinesú z domu. Ak je však niekto „špinďúr“, poučíme ho. No nerozprávame sa, či nosiť aj telové mlieko – to je už záležitosť rodičov.

O plávaní je utkvelá predstava, že sa počas neho dá ľahko chytiť nejaká choroba.

Robil som výcvik pre školy a tam som to zažíval dennodenne. Rodičia tvrdili, že plávanie je nehygienické. Človek však nemôže žiť v sterilných podmienkach. A to, že je niečomu dennodenne vystavovaný v rozumnej miere, nie je dôvod, aby sme povedali, že plávanie v bazéne je špinavé. Dokonca som počul aj to, že nehygienické je aj plávanie v prírodnej vode, lebo sú tam riasy a ryby.

Sú ľudia, ktorí majú problém so samotným chlórom?

Čím ďalej, tým je viac alergikov. S chlórom sú spájané ekzémy a podobné veci. Za posledných desať rokov však registrujem veľký počet ľudí alergických na chlad. Vojdú do vody, chytia záchvat.

Má chlór nejaké účinky na dlhoročných plavcov?

Spolužiačky a spolužiaci na základnej škole mi nadávali, že po ňom smrdím. Ak ste v ňom štyri hodiny denne, ťažko to bude inak. Ľudia majú v hlave, že vo vojnách sa chlór používal ako biologická zbraň. No vieme s ním zaobchádzať. Môjmu trénerovi už ťahá na deväťdesiatku a doteraz nemal respiračné problémy. A to zažil časy, keď sa do bazéna hádzali kocky chlóru. Teraz sú buď chlórované, alebo ionizované. Metódy vôbec nie sú agresívne.

Máte skúsenosti s plesňami?

Ľudia sa mi s takýmito vecami nezdôverujú. Keď sme však chodili na otvorenú vodu na jedno nemenované jazero pri bratislavskom Poluse, dievčatá mali veľmi rýchlo problémy. Prestali sme tam trénovať a zostali sme na Draždiaku. Máme zverencov, ktorí plávajú v bazéne, idú do otvorenej čistučkej vody a vyhádžu sa. Platí však to, že na plavárni chytíte to, čo môžete chytiť aj v normálnom živote.

Čo je to kachličkový syndróm? Bazénový plavec Richard Nagy hovorí, že v mori sa po pár metroch musí otočiť, pretože sa bojí.

Všetko je o zvyku. Mnohí ľudia, ktorí u nás plávajú výborne v bazéne, sú na otvorenej vode o triedu horší. Najväčšie problémy s tým majú ženy. Boja sa rias či veľkej ryby. Áno, tá ryba čakala desať rokov práve na ňu. (smiech)

Máme sa podobných vecí báť na slovenských jazerách?

Môžeme sa báť nejakých siníc, ale žeby prišiel sumec a vybral si konkrétne vás, to je šanca jedna k miliarde.

Mal by každý človek vedieť plávať?

Hlavne v našich podmienkach by každý mal vedieť bez problémov odplávať dvesto metrov. Ak začnete bez trénera pravidelne chodiť do vody raz týždenne, tak do roka tých dvesto metrov odpláva hocikto. Ak máte odplávať kilometer, už by ste mali byť trénovaný.

Čo to dá človeku okrem toho, že sa neutopí?

Plávanie je jeden z mála športov, pri ktorom komplexne využívate celé telo.

Často sa používa ako kompenzačný šport alebo pri rehabilitácii.

Napríklad futbalisti ho majú ako regeneráciu. Telo prenáša 30 či 40 percent svojej váhy vo vode, je nadľahčované. Je veľmi náročné presiliť si nejaký sval. Ak máte 160 kíl, nepotrebujete toľko aj vytiahnuť rukou.

Napľujte si na okuliare

Aké plavky si treba kúpiť? Treba na ne minúť tridsať eur?

Je to o presvedčení. Šport sa stáva módou a ľudia sa radi odmeňujú; netreba im klásť medze, za koľko si kúpia plavky či okuliare.

Je veľký rozdiel v plavkách za tridsať či sto eur?

Všetko ide dopredu, stále sú nové materiály. Mám doma funkčné plavky, ktoré som si kúpil pred dvadsiatimi rokmi, stáli 150 korún. Teraz by toľko nevydržali plavky za 150 eur. Materiály sú však inde. Keď sa ma ľudia pýtajú, čo je zlé na lacných plavkách, tak odpoviem: nič, len to, že v porovnaní s renomovanou značkou ide o päť rokov starý model. Ak vám to stačilo pred piatimi rokmi, je to vynikajúce.

Priznám sa, že plavky neperiem po každom plávaní. Robím chybu?

V zásade stačí, že pri sprchovaní si ich očistíme od chlórovej vody. Stačí prepláchnuť a malo by to byť v pohode.

Netreba teda vôbec prať?

Ja si ich neperiem, vo vode sú prané. Keď si ich však hodím do batoha, doma ich nevyberiem a po týždni začínajú pomaly samy chodiť, tak ich treba oprať.

Približne pred desiatimi rokmi vo veľkom padali plavecké rekordy. Vraj zásluhou plaviek, ktoré sú už teraz zakázané. O čo išlo?

Plavky vtedy obsahovali polyuretán, čiže neoprén, a ten ako taký má schopnosť nadnášať. Plavci vedeli lepšie splývať na hladine. V preklade: je rozdiel, či míňam energiu na to, aby som sa dostal nad hladinu, alebo ju využijem, aby som sa posúval dopredu.

Prečo ich zakázali?

Prestával to byť šport a začala to byť súťaž firiem a ich technológií.

Stávalo sa, že niekto neznámy len tak spravil svetový rekord?

Až také zlepšenie to neprinášalo, ale vedelo to pomôcť také dve percentá.

Aké okuliare si kúpiť?

Do bazéna odporúčam číre sklá, v interiéri je iné svetlo. Na otvorenú vodu zas odporúčam zrkadlovky, aby niečo chránilo oči. Ak budete mať zrkadlovky v bazéne, v ranných hodinách budete horšie vidieť.

Existujú okuliare, ktoré sa nezarosia?

Pri všetkých sa to zlomí, kým sa nezarosia prvýkrát, potom sú zarosené zakaždým. Niektorým to trvá pol roka, iným menej.

Počul som, že pred plávaním si ich treba natrieť šampónom. Pomáha to?

Potápači si dávajú zubnú pastu, plavci používajú sliny. Normálne si napľujte do okuliarov a roznesiete si to jazykom.

Pomôže, keď si ich pred plávaním namočím do vody?

Jedine si ich prepláchnete, ak ste náhodou mali v batohu rozsypanú horalku.

Technológie častejšie využívajú „hobíci“

Trénuje sa plávanie podľa tepovej frekvencie?

Merač tepov existuje, používame ho aj vo vode. No väčšinou si po doplávaní meriame tep tak, že ho desať alebo pätnásť sekúnd sledujeme ručne.

Sú tréningové zóny pri plávaní rovnaké ako napríklad pri behu?

Nie. Keď sme napríklad u Riša skúmali aeróbny a anaeróbny prah, zistili sme, že je iný. Vo vode je človek v inom prostredí a dosahuje nižšie pulzy. Keď napríklad pri behu dosiahnete maximálny pulz 200, vo vode to bude približne 180.

Nepoužívajú napríklad hrudné merače ani špičkoví plavci? Veď známe hodinky sú podľa výrobcu určené aj na to.

No, musia ich nejako predať. (smiech) Záleží na tom, s čím sa vám ako pracuje. V športe sa využívajú pulzy a laktát. Je len na filozofii trénera, čo si vyberie. Pri vytrvalostných športoch je laktát presnejšia hodnota. Pri rýchlostných je pulz dostačujúci. Bratia Brownleeovci (dominátori v triatlone – pozn. red.) nepoužívajú vôbec nič. Majú jedného trénera od dvanástich rokov, ktorý ich raz za rok pošle na testovanie. Nóri zas fungujú iba na laktáte. Čo je správne? Každý má svoju metódu, každý je v niečom lepší.

Niektorí cyklisti sa bez pulzmetra ani nepohnú.

Kto je pre vás cyklista? Ten, kto má bicykel, alebo Peťo Sagan? Videli ste, že by jazdil so šport-testerom? Všetky tieto veci sú veľmi dobrý pomocník, aby ste sa zorientovali. Viete si však predstaviť, že by Sagan či môj brat všade odmalička chodili so šport-testerom? Veď by to hneď rozbili. Všetky tieto veci pomáhajú aj vrcholovým športovcom, no tí ich používajú zriedkavo. Zato hobby športovec ich používa každý deň. Pretože to má prepojené s telefónom, hodí to na Instagram, bim-bam a už všetci vedia, že odplával 2,5 kilometra a odbicykloval 30 kilometrov. Toto je tá módna časť.

Richard Varga, Michalov brat, na olympiáde v Riu. Foto – AP

Radíme športovcom

Rozhovory

Teraz najčítanejšie