Denník N

Odišiel literát intelektuálnej elegancie

Vladimír Petrík (1. marec 1929 - 19. november 2017). Foto - Peter Procházka
Vladimír Petrík (1. marec 1929 – 19. november 2017). Foto – Peter Procházka

Vo veku 88 rokov zomrel významný slovenský literárny vedec, historik a kritik Vladimír Petrík. Posledná rozlúčka bude v 24. novembra o 14.00 h vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici v Bratislave.

„Odišiel jeden z posledných predstaviteľov klasickej, akademickej generácie slovenskej literárnej kritiky po druhej svetovej vojne. Bola to generácia literárnych historikov, ktorá sa zároveň výrazne prezentovala aj v literárnej publicistike,“ povedal Peter Zajac o svojom kolegovi Vladimírovi Petríkovi, ktorý zomrel 19. novembra v Bratislave vo veku 88 rokov.

„Nemám veľmi dobrý pocit zo súčasnej slovenskej literatúry, ja som bol naučený na to, že literatúra znamená niečo iné,“ vyjadril sa na jar tohto roku Petrík v rozhovore pre Knižnú revue. „Literatúra nás nielen zabávala, ale hovorila nám aj podstatné veci o realite, v ktorej sme žili. Súčasní autori akoby sa uspokojili s tým, že budú robiť miniatúry, akoby sa báli mať nejakú celostnú koncepciu ,reality a človeka‘. Akoby sa literatúra vzdala poznávacej funkcie, ktorú sme my považovali za jednu z jej podstatných funkcií.“

Citované vety sú v zhode s tým, čo o svojom kolegovi pred časom napísal Ján Števček: „Keby sme hľadali charakteristickú črtu jeho literárnokritickej a literárnovednej práce, mohli by sme povedať, že ju sprevádza múdra skepsa.“ Múdra, teda aj uvážlivá, uprednostňujúca intelektuálny vzťah k skúmanému literárnemu dielu, v čom Števček vidí jasný prameň vkusu, ktorý Petríkovým textom dodáva ,ráz intelektuálnej elegancie‘.

Tá bola, samozrejme, charakteristická pre celú osobnosť tohto doyena našej literárnej kritiky. Tak, ako ,nevstupoval do polemických súbojov, ale pritom sa nevyhýbal zaujať kritický postoj k názorom ohrozujúcim svojprávnosť všetkých duševných hodnôt‘ (Milan Hamada), pôsobil aj v osobnom kontakte, v postoji k životu.

Narodil sa 1. marca 1929 v Liptovskom Trnovci, gymnázium absolvoval v Liptovskom Mikuláši a v prvej polovici päťdesiatych rokov vyštudoval slovenčinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Podstatnú časť svojej literárnej kariéry strávil v Ústave slovenskej literatúry SAV, popritom sa však jeho meno pravidelne objavovalo na stránkach kultúrnych periodík.

Ako historik sa venoval najmä medzivojnovej slovenskej literatúre, jeho doménou bola tvorba Ladislava Nádaši-Jégého, už v polovici 50. rokov napísal monografiu Literárne dielo Dr. Ladislava Nádašiho-Jégého, editoval jeho spisy a svoje dlhoročné výskumy zhrnul o vyše dve desaťročia neskôr do ďalšej monografie Človek v Jégého diele.

Samozrejme, venoval sa aj ďalším autorom, ako boli Jozef Gregor Tajovský, Janko Jesenský, Gejza Vámoš, Dobroslav Chrobák či Margita Figuli, eseje a kritiky týkajúce sa ich diel tvoria obsah publikácií Hľadanie prítomného času a Hodnoty a podnety. Svoje teoretické práce uverejnil v knihe Proces a tvorba či v kolektívnej publikácii Funkcia umeleckej kritiky. V strede jeho záujmu však bola aj generácia autorov reprezentovaná Rudolfom Slobodom, Vincentom Šikulom, Jánom Johanidesom, Pavlom Vilikovským, Stanislavom Rakúsom či Dušanom Mitanom.

Hneď po revolúcii sa podieľal na dielach Biele miesta v slovenskej literatúre či Slovenská exilová literatúra po roku 1945, bol aj spoluautorom Dejín slovenskej literatúry vydanej aj v nemeckom jazyku. Editorsky pripravil knihu Evy Štolbovej Navrávačky s Dominikom Tatarkom a pred desiatimi rokmi sa vrátil k ,svojmu‘ Jégému dielom Cesta životom a iné prózy.

„Vladimír Petrík mal veľké životné šťastie, že pracoval až do konca svojho života,“ hovorí Peter Zajac. „A tá systematická tvorivá práca ho spätne držala pri obdivuhodnej životnej aktivite. Do posledných chvíľ ho interesovalo všetko nové, bol otvorený súčasným impulzom, a čo nie je u literárnych vedcov úplne bežné, zaujímal sa aj o výtvarné umenie a film,“ dodáva Peter Zajac.

Posledná rozlúčka s Vladimírom Petríkom bude 24. novembra o 14.00 h vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici v Bratislave.

 

Teraz najčítanejšie