Denník N

Na nákupe transportérov môže zarobiť fabrika, za ktorou je rodina Dankovho úradníka

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vysoký úradník ministerstva pôdohospodárstva Jaroslav Regec z SNS hovorí, že nevedel o tom, že jeho príbuzný ovládol firmu, ktorá hrá dôležitú rolu v najväčšom zbrojnom obchode slovenskej histórie.

Je to prvé konkrétne podozrenie, že na nákupe vojenských transportérov za 400 miliónov eur by mohli zarobiť ľudia z prostredia Slovenskej národnej strany (SNS).

Ústredným aktérom sú strojárne Way Industries v Krupine, kde sa vyrábajú stavebné nakladače i známe odmínovacie vozidlá Božena.

Nominanti SNS na ministerstve obrany navrhli, že by sa ako subdodávateľ mohli podieľať aj na dodávkach osemkolesových transportérov. Na prvý pohľad všetko vyzerá v poriadku: firma má skúsenosti s vojenskou výrobou a pôsobí v regióne s vysokou nezamestnanosťou.

Fabrika bola ešte donedávna spájaná s finančnou skupinou Slavia Capital, ktorá v nej držala majetkový podiel. V uplynulých mesiacoch sa však akcionári oficiálne zmenili a väčšinovým vlastníkom sa podľa údajov v štátnom registri stal Jozef Marinič zo Sniny.

Tento šesťdesiatsedemročný inžinier je zároveň príbuzným vplyvného funkcionára SNS a kandidáta do parlamentu Jaroslava Regeca.

Regecovo miesto

Regec sa vlani stal generálnym tajomníkom služobného úradu na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré po voľbách pripadlo SNS. Z titulu funkcie je hlavným personalistom, ktorý môže mať vo svojom rezorte veľký neformálny vplyv.

Predseda SNS Andrej Danko na tieto posty dosadzuje jemu blízkych ľudí. Napríklad na ministerstve obrany sa šéfom služobného úradu stal Dankov sused a bývalý biznis partner Ján Hoľko, ktorý má v súčasnosti na starosti aj nákup transportérov.

Regec, podobne ako nový akcionár krupinských strojární Marinič, pochádza z 21-tisícovej Sniny. Marinič je svokrom Regecovho brata, chirurga Mariána Regeca. Ich spoločná príbuzná nám povedala, že sa „príležitostne stretávajú na rodinných oslavách“.

Generálny tajomník služobného úradu a okresný predseda SNS v Snine Jaroslav Regec. Foto – Archív J. Regeca

Sám Jaroslav Regec tvrdí, že s Mariničom sa vída len sporadicky, pretože nie sú „priamymi príbuznými“. Hovorí, že ani nevedel, že sa Marinič stal väčšinovým vlastníkom fabriky, ktorú chcú jeho kolegovia zo SNS zahrnúť do strategického vojenského obchodu.

„Generálny tajomník Jaroslav Regec nikdy nepodnikal ani sa nepohyboval v oblasti strojárstva. So spoločnosťou Way Industries nedošiel nikdy do kontaktu. O spomínanej transakcii sa dozvedel až od vás,“ odpovedal hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík.

Marinič sa k príbuzenskému vzťahu s Regecom nevyjadril. Jeho asistentka Denníku N napísala, že do konca týždňa je na služobnej ceste mimo Slovenska.

Aká dôležitá je Krupina

Či strojárne v Krupine budú skutočne súčasťou nákupu transportérov, ešte nie je definitívne rozhodnuté. Podľa informácií Denníka N ich ako subdodávateľa navrhlo ministerstvo obrany v materiáli, ktorý pred dvoma týždňami predložilo na vládu.

Minister za SNS Peter Gajdoš ho však musel na nátlak koaličných partnerov stiahnuť a prepracovať. Až minulý týždeň vláda tento dokument schválila.

Ministerstvo obrany vďaka tomu získalo mandát, aby pokračovalo vo vývoji prvého prototypu vozidla. Jeho základom má byť fínsky transportér Patria.

Ak vozidlo prejde armádnymi testami, ministerstvo si následne môže objednať až 81 kusov, ktorých výrobu majú z veľkej časti zabezpečiť slovenské firmy.

V strojárňach Way Industries sa dnes vyrábajú hlavne nakladače Locust. Na báze nakladačov vyvinuli v 90. rokoch aj známe odmínovacie vozidlá Božena, ktorých tu doteraz vyrobili skoro 200. Foto – TASR

Ministerstvo obrany odmieta povedať, či ako jedného zo subdodávateľov naďalej presadzuje strojárne v Krupine.

Keď vo štvrtok v rozhlasovej relácii Braňo Závodský naživo dostal túto otázku úradník Hoľko, ktorý nákup pripravuje, reagoval vyhlásením, že si nepamätá, či firmu spomenuli vo vládnom materiáli.

O možnom zapojení strojární Way Industries však v októbri nepriamo hovoril podpredseda SNS a šéf parlamentného výboru pre obranu Anton Hrnko.

„Chceli by sme, aby nákup priniesol prácu zbrojárskym firmám, ktoré sú v oblastiach, ktorým sa hovorí hladové doliny,“ povedal novinárom Hrnko. Neskôr spresnil, že medzi „hladovými dolinami“ myslel aj Krupinu.

Mariničova kariéra

Nepriehľadné majetkové vzťahy v strojárňach Way Industries vyšli najavo  minulý týždeň. Ich vlastníkmi boli pôvodne významní podnikatelia, ktorí patrili k špičkám slovenského biznisu – či už šlo o Slaviu Capital, alebo pred ňou o exministra hospodárstva Ľudovíta Černáka zo skupiny Sitno Holding.

Keď na ministerstve obrany pripravovali nákup transportérov, vlastníkmi strojární sa stali málo známe tváre. Podľa údajov v Registri partnerov verejného sektora vlastní aktuálne tretinu akcií uznávaný pražský zubár René Foltán, o ktorom doteraz nebolo známe, že by mal niečo spoločné so zbrojárstvom.

A podobne málo známou tvárou je aj samotný Marinič, ktorý má vlastniť zostávajúcich 66 percent. Na prelome tisícročí síce krátko viedol kedysi významný podnik Vihorlat Snina, kde sa vyrábali žeriavy a oceľové konštrukcie, bolo to však v čase, keď tieto strojárne už smerovali k zániku.

V posledných rokoch Marinič podľa obchodného registra podnikal skôr v menších spoločnostiach – napríklad vo firme Vaholz z Humenného, ktorá vyrába interiérové dvere.

Transportéry pre slovenskú armádu majú byť postavené na báze osemkolesových vozidiel Patria, ktoré má vo výzbroji aj Poľsko v licenčnej verzii Rosomak. Foto – Wikipedia

Mlčanie Mariniča

Mariničovo  meno sa v spojitosti so strojárňami v Krupine prvýkrát verejne objavilo až v máji tohto roku, keď sa ako zástupca Way Industries stal členom dozornej rady v Združení bezpečnostného a obranného priemyslu.

V tom čase už na ministerstve obrany bežali prípravy na nákup transportérov. Denník N vtedy zachytil už aj prvé špekulácie zo zbrojárskych kruhov, že by sa na tomto obchode mohli podieľať Way Industries.

Denník N minulý týždeň poslal Mariničovi otázky, z akých peňazí financoval nákup tejto fabriky, ktorá má viac než 200 zamestnancov a aktíva v hodnote 16 miliónov eur. Odpoveď neposkytol ani po opakovaných žiadostiach.

Denníku N poslal iba stručné stanovisko, kde napísal, že v minulosti pôsobil aj vo firmách, ktoré sa venovali zbrojárskej výrobe. K strojárňam v Krupine má podľa svojich slov citový vzťah.

„Vysoko si vážim jej zahraničné renomé, kvalitné know-how, šikovných ľudí a technologické zázemie,“ napísal minulý týždeň.

Regecova kariéra

Jeho príbuzný Jaroslav Regec je v Snine známou postavou. Pred tým, než prišiel na ministerstvo pôdohospodárstva, sa venoval podnikaniu v drevospracujúcom odvetví.

Za Slovenskú národnú stranu kandidoval vlani do parlamentu na pomerne vysokom 16. mieste, hoci nebol žiadnym zaslúžilým členom strany. K SNS sa pridal až v čase, keď ju prevzal Andrej Danko.

Predtým bol dlhé roky významným členom SDKÚ, za ktorú sedel aj v župnom zastupiteľstve a v roku 2012 za ňu neúspešne kandidoval do parlamentu ako číslo 60.

V SDKÚ sa spolu s ním čiastočne angažoval aj Marinič. Ešte v jej začiatkoch v roku 2002 neúspešne kandidoval ako nominant pravicových strán na čele s SKDÚ na primátora Sniny.

SNS na obrane

Teraz najčítanejšie