Denník N

Nevyhadzujte staré knihy

Ilustračné. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné. Foto N – Tomáš Benedikovič

Za starými knihami lozím po povalách a pivniciach. Snažím sa ich vyhľadávať a získavať, nezriedka aj dobrodružným spôsobom.

Kníh nie je nikdy dosť. A žiadajú si priestor. A svojský druh lásky. Ktorý vám však nesmie príliš zasahovať do života. A ak, tak len trošku. No dobre – nesmiete sa skrátka venovať len im. Väčšinou.

Už mnohokrát som videl knihy končiť v kontajneri alebo na smetisku či dokonca v ohni. V živote každej z nich je totiž dôležitým predelom definitívny odchod jej majiteľa. Vtedy sa môže stať, že netrpezliví pozostalí, ktorí potrebujú uskladniť kočík alebo sánky, vymaľovať, predať byt alebo len získať dostatok miesta, spravia kritické rozhodnutie. Deje sa to až príliš často. Častejšie, než by človek čakal.

V dnešnej dobe, keď sa naozajstné papierové knihy stávajú dekoráciou v kaviarňach – a netvrdím, že sa mi to nepáči, alebo že to nie je správne – by sme sa mohli zamyslieť, načo nám vlastne ešte sú. Rád hovorím, že tu jestvujú najmä pre tých, ktorí so Saint-Exupérym tvrdia, že keby mali patentné pilulky na uspokojenie smädu, ušetrený čas by využili na pomalú cestu k studni.

Ja knihy zbieram, predovšetkým tie staré, veľmi staré. Poznáte to – lozím za nimi dokonca po povalách a pivniciach. Dýcham prach. Snažím sa ich vyhľadávať a získavať, nezriedka aj dobrodružným spôsobom (nie, nie tak ako istý americký bibliokleptoman, o ktorom som nedávno čítal kdesi v novinách).

Stará kniha je vlastne symbolom nesmrteľnosti. Najstaršia, ktorú vlastním, má vyše päťsto rokov a viem si ľahko vypočítať, že moja éra v jej existencii nestojí ani za žmurknutie. Často ma privádza k myšlienkam, kto všetko ju vlastnil predtým, než sa mi dostala do rúk. A, samozrejme, aj kto ju bude vlastniť po mne. Knihy tlačené na papier z takzvanej handroviny (materiálom je textilný odpad, áno), ktorá sa používala až približne do polovice devätnásteho storočia, totiž starnú pomaly. Ak ich chránite pred vlhkom, prílišným svetlom a priveľkým teplom (pred povodňou, dažďom, požiarom…), vydržia až nečakane dlho. Dnes na výrobu papiera používame drevo. A napríklad aj knihy, ktoré som napísal ja, zostarnú a rozpadnú sa rýchlejšie ako ich spomínaná päťstoročná prastará matka. Takže možno nejde ani tak o nesmrteľnosť, ako skôr o pominuteľnosť, ktorej závan pociťujete, keď stojíte pred ohromným prastarým stromom.

Netrvám na tom, aby všetci aspoň tušili, kto to bol Athanasius Kircher alebo Aldus Manutius či čo je to elzevírka. Nemusíte o starých knihách vedieť vôbec nič. Len ich, prosím, neničte a nevyhadzujte. Radšej ich niekomu podarujte.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie