Denník N

Firma ponúka filipínske gazdiné Slovákom: sú diskrétne, pokorné a vždy k dispozícii

Stránka, ktorá ponúka Filipínky do domácnosti. Foto – reprofoto UltraCare.sk
Stránka, ktorá ponúka Filipínky do domácnosti. Foto – reprofoto UltraCare.sk

Výhodou Filipínok je, že vašim rozhovorom nebudú rozumieť, tvrdí agentúra. Kritici hovoria, že ženy opisujú, akoby boli len výrobkom do domácnosti.

Nemáte čas na upratovanie, žehlenie, varenie, zalievanie kvetov alebo venčenie psa? „Zabezpečíme vám dlhodobú starostlivosť o vašu domácnosť a veľa ďalších iných činností, ktoré vykonáva jedna osoba – Filipínka,“ sľubuje inzerát na stránke UltraCare.sk.

Charakteristika Filipínok znie, že „sú veľmi pracovité, diskrétne, lojálne a pokorné“. Za výhodu je považované, že na Slovensku nemajú „žiadne sociálne väzby, sú v prípade potreby neustále k dispozícii“.

Desaťtisíce žien zo Slovenska od deväťdesiatych rokov pracovali a dodnes pracujú vo Veľkej Británii, v Nemecku či Rakúsku ako ženy v domácnosti, ktoré pomáhajú rodinám z lepšej strednej vrstvy pri udržiavaní poriadku, výchove menších detí či starostlivosti o starších.

Teraz sa vzorec obracia: dobre situované slovenské rodiny dostanú možnosť najať si lacnú pracovnú silu, tentokrát z Ázie.

Na inzerát o ženách z Filipín na sociálnej sieti upozornila stránka Sexistický kix, ktorá monitoruje neetické reklamy. Takúto reklamu aj službu považujú za „sexistickú, rasistickú a pravdepodobne – aspoň dúfame – za hranicou zákona“.

Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva upozorňuje, že jazyk, akým je služba v inzeráte popísaná, je problematický. „Vo mne osobne vyvoláva dojem, akoby ponúkali ‚tovar‘, a nie zamestnankyňu, s ktorou sa uzatvára riadny pracovný pomer a ktorá má svoju autonómiu a práva.“

Kresťanky zvyknuté pracovať

Za UltraCare.sk komunikuje Martina Medňanská. Tvrdí, že o tieto služby je na Slovensku veľký záujem. Firmu ešte len rozbiehajú, momentálne čakajú na prvé ženy, ktoré na Slovensku prejdú niekoľkodňovým školením.

„Filipínky patria k najžiadanejším na svete. Máme to potvrdené z Ruska, zo Škandinávie alebo z Kanady. Tí chcú vyslovene iba Filipínky,“ tvrdí Medňanská.

Prečo to tak podľa nej je? „Sú nám podobné, aj čo sa týka vierovyznania – sú to kresťanky. Už celé generácie sú zvyknuté na túto prácu. Tým, že boli dlho kolóniou, sú tieto dievčatá zlaté, pokorné, spoľahlivé. Naozaj majú najlepšie referencie.“

UltraCare.sk prevádzkuje spoločnosť United Management Group. Na Filipínach nadviazala kontakt s agentúrou, ktorá im v konkurze pomáha vybrať vhodné ženy. Tie by mali na Slovensku pracovať za minimálnu mzdu.

„Keďže na Slovensku nemajú žiadne sociálne väzby, sú v prípade potreby neustále k dispozícii. Sú ochotné pracovať nadčas a aj počas sviatkov,“ píše sa v inzeráte.

„Firma používa dehumanizujúci jazyk, ktorý vyznieva, akoby boli na predaj ľudské bytosti, nie služby,“ tvrdí organizátorka Sexistického kixu Diana Gregorová. „Vychádza z rasistického a sexistického predpokladu, keď sa domnieva, že konkrétna národnosť a rod sú vhodnejšie na vykonávanie určitých prác.“

Rada pre reklamu už na reklamu prijala jednu sťažnosť. „Sťažovateľ má názor, že tvrdenia v reklame vyznievajú, akoby na predaj boli samotné ženy,“ uviedla Eva Rajčáková z Rady pre reklamu. Rada sa reklamou teraz bude zaoberať, posudzovať bude najmä jej slušnosť a spoločenskú zodpovednosť.

Filipíny sú súostrovie, ktoré sa nachádza medzi Austráliou a Čínou. Majú asi 100 miliónov obyvateľov, štvrtina z nich žije pod hranicou chudoby.

Odhaduje sa, že desať miliónov Filipíncov pracuje a žije mimo krajiny – asi 4 milióny z nich žijú v USA, 2 milióny v arabských krajinách, pol milióna v Kanade, veľa z nich pracuje aj v Ázii. Pre miestnu ekonomiku sú ľudia v zahraničí veľkým prínosom – v roku 2015 domov poslali asi 25 miliárd dolárov (21 miliárd eur). Do zahraničia odchádzajú pracovať ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev, nielen tí najchudobnejší.

Viac ako tristo rokov boli Filipíny španielskou kolóniou, preto sú ich obyvatelia vo väčšine kresťania. Na konci 19. storočia sa stali americkou kolóniou, po druhej svetovej vojne v roku 1946 získali nezávislosť.

Za minimálnu mzdu u nás gazdinú nezoženiete

Agentúra, ktorá ponúka „Filipínky do domácnosti“, tvrdí, že sa snažili nájsť ľudí aj na Slovensku. Neúspešne.

Pred pár mesiacmi uverejnili niekoľko inzerátov. Ponúkali minimálnu mzdu, teda 435 eur, no vyžadovali pokročilú úroveň angličtiny a certifikát alebo referencie v oblasti starostlivosti o domácnosť.

„Znalosť austronézskych jazykov, ázijských kultúr a zvyklostí výhodou“, píše sa v inzeráte. Austronézske jazyky sú tie, ktorými sa hovorí v Malajzii, na Filipínach a v ich okolí.

Ozvalo sa päť záujemkýň. „Nevedeli povedať ani slovo po anglicky. U nás jednoducho nie je pracovná sila na túto pozíciu, a to vieme aj z hotelov, že majú veľký problém nájsť chyžné,“ komentuje to Medňanská.

Zdenka Švábeková, ktorá má upratovaciu firmu Aner Haus, hovorí, že zohnať pomocníčku do domácnosti v Bratislave na plný úväzok a za minimálnu mzdu je nemožné. „Vysmiala by vás,“ hovorí.

„Ak by ste chceli zamestnať paniu do domácnosti na pracovný pomer v zmysle Zákonníka práce, mali by ste veľký problém napriek tomu, že nemáte nároky na vzdelanie ani vek uchádzačky a ako poctivý zamestnávateľ ponúkate 600 eur v čistom plus gastrolístky, nárok na dovolenku a PN,“ hovorí Švábeková. Cena práce sa v takomto prípade podľa nej vyšplhá k tisícke.

Švábeková upozorňuje, že veľa upratovacích služieb sa na Slovensku vykonáva načierno. Hodina upratovania v takom prípade stojí 6 až 10 eur na hodinu. Rovnaké ceny podľa nej majú aj upratovacie firmy.

Stránka, ktorá ponúka Filipínky do domácnosti. Foto – reprofoto UltraCare.sk

Ak si klient objedná služby Filipínky na plný úväzok, podľa Medňanskej zaplatí asi desať eur za hodinu. To znamená, že ročne sa suma za pomocníčku v domácnosti pre klienta vyšplhá až na 20-tisíc eur. Cudzinka z toho dostane asi štvrtinu. O bývanie a náklady s ním spojené sa stará klient alebo agentúra.

Zamestnávanie pomocníčok do domácnosti s ubytovaním u nás nie je veľmi bežné. Slovensko je skôr krajinou, z ktorej ženy stále odchádzajú robiť upratovačky alebo opatrovateľky do zahraničia. Ojedinelé prípady však existujú.

„Robia to agentúry, ale len sprostredkujú a zoberú províziu, ďalej sa nestarajú. A ak aj zamestnávajú, vykazovanie tejto služby má svoje skryté formy. Iné sa vykazuje na papier a inak to v skutočnosti je. Pretože forma zamestnávania s ubytovaním u klienta neexistuje, nemá podporu v Zákonníku práce,“ opisuje Zdenka Švábeková, ako to s pomocníčkami v domácnosti funguje dnes.

Vo svojej upratovacej firme sa často stretáva s tým, že ich zamestnankyne odchádzajú robiť načierno ku klientom, ktorí si predtým objednali firmu. Niektoré ženy, ktoré k nim prichádzajú pracovať, sa zasa na čierne zamestnávanie sťažujú v súvislosti s neprijateľnými pracovnými podmienkami či s nevyplácaním mzdy.

Ich život často závisí od zamestnávateľa

Števulová hovorí, že domáce pracovníčky sú zamestnankyne ako každé iné a ich zamestnávateľ musí rešpektovať Zákonník práce – teda napríklad aj maximálny pracovný čas, nárok na odpočinok, primeranú mzdu či odmeny za nadčasy a prácu vo sviatok.

„Opis ponúkaných služieb, ako je citovaný vyššie, vyvoláva pochybnosti, či budú práva domácej zamestnankyne skutočne rešpektované, pretože žiaden zamestnanec nemôže byť ‚neustále k dispozícii‘, a to ani v prípade, ak niekde ‚nemá žiadne sociálne väzby‘,“ hovorí Števulová.

Cudzinky sú navyše veľmi zraniteľné, lebo po získaní pracovného povolenia sú prakticky závislé od zamestnávateľa – ak by ich prepustil, hrozila by im deportácia. Neovládajú slovenčinu a je pre ne ťažšie vyhľadať pomoc.

„Máme skúsenosti so zamestnankyňami z cudziny, ktoré strpeli zlé zaobchádzanie až vykorisťovanie, pretože sa báli, že ak prehovoria, tak stratia prácu, povolenie na pobyt na Slovensku a budú musieť ihneď vycestovať,“ vysvetľuje Števulová.

Ak by mal zamestnávateľ v rukách ich povolenie na pobyt, mzdu a úmyselne by im bránil vybudovať si sociálne väzby, aby neustále pracovali, dalo by sa podľa Števulovej hovoriť o nútenej práci alebo aj obchodovaní s ľuďmi. To je na Slovensku nezákonné a podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach má Slovensko povinnosť podozrivú službu preveriť.

Povolenie na príchod Filipínok zatiaľ nežiadali

Števulová hovorí, že v zahraničí už majú dlhoročné skúsenosti s vykorisťovaním domácich pracovníčok. „Týka sa najmä pracovníčok z Filipín, keďže Filipíny sú jednou z krajín, z ktorej celosvetovo pochádza najviac domácich pracovníčok – migrantiek.“

Na Slovensko tento fenomén zatiaľ v plnej sile nedorazil, no zopár problémov už ženy z Ázie na Slovensku mali. „Stretávali sme sa s podobnými skúsenosťami so zamestnankyňami masážnych salónov z Thajska alebo ženami z Vietnamu, ktoré doviezli do domácnosti ako domáce pomocníčky a neskôr ich vykorisťovali.“

Medňanská hovorí, že s ponúkaním Filipínok ako gazdiniek do domácnosti zatiaľ žiadne problémy nemali. „Všetko je právne podložené, všetko budú mať preložené, nevidím v tom problém. A hlavne musia prejsť náročným procesom na cudzineckej polícii, kde dostávajú množstvo otázok, ktoré musia zodpovedať. Treba za tým vidieť neskutočné množstvo papierovania a vybavovania dokumentov, ktoré trvá mesiace,“ hovorí Medňanská.

Stránka, ktorá ponúka Filipínky do domácnosti. Foto – reprofoto UltraCare.sk

Ministerstvo práce zatiaľ neeviduje žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie pre uvedené pozície. Inzeráty, v ktorých zháňajú pomocníčky do domácnosti, však zaregistrovalo.

Pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín musí zamestnávateľ doložiť dôkaz, že na Slovensku nezohnal podobne kvalifikovaného človeka za porovnateľnú mzdu. Nízky záujem o tieto inzeráty preto firma neskôr použije ako argument, prečo ženy z Filipín potrebuje.

Ministerstvo práce zdôrazňuje, že náš Zákonník práce neupravuje domácu prácu, ktorá zahŕňa pozície správcu domu, záhradníka, vodiča, opatrovateľky alebo kuchárky, ktorí pracujú priamo v domácnosti fyzickej osoby. Vzťahujú sa na nich preto bežné ustanovenia a majú rovnaké práva aj povinnosti ako iní zamestnanci.

Nemáš Filipínku, nie si in

Martina Medňanská sedem rokov pracovala v Spojených štátoch a tam je služba žien pracujúcich v domácnosti bežná. „Videla som, ako to funguje, a je to neskutočná pomoc. Aj na Slovensku je veľmi veľa rodín, ktoré sa nemajú na koho obrátiť, a toto je skutočne človek, ktorý vám dokáže vziať obrovské bremeno.“

V Česku ponúka cudzinky na domáce práce niekoľko firiem. „Tam je to už móda, vyslovene už je to tak, že keď nemáš Filipínku, nie si in. Tam už je to veľmi rozbehnuté,“ komentuje to Medňanská.

Ponuka Filípinok na podobnej českej stránke. Foto – reprofoto Grapecare

„Tie ženy idú cez veľmi prísne výberové konania. Chceme vybrať len tie top najlepšie. Ostatné nech idú do Česka,“ hovorí Medňanská. O Filipínky podľa nej na Slovensku majú záujem najmä diplomati a manažéri vo vysokých pozíciách. Služby na začiatku plánujú ponúkať len pre ľudí žijúcich v Bratislave.

Zdenka Švábeková tvrdí, že ako „gazdinky“ sú na Slovensku zatiaľ populárne najmä Ukrajinky, Poľky a Srbky.

Bez zmluvy a pracovnej doby

V Česku má s podobnými agentúrami skúsenosti aj riaditeľka Združenia pre integráciu a migráciu Magda Faltová. „Podobnými agentúrami sme sa zaoberali, dokonca sme fiktívnu agentúru zriadili a mediálne tak poukázali na nelegálne praktiky,“ hovorí Faltová.

Ich fiktívna kampaň Cizinky na úklid pohoršila množstvo ľudí, pretože ponúkali cudzinky, ktoré budú k dispozícii nonstop, „bez zbytočných papierovačiek“ – teda bez zmluvy, alebo ich opisovali ako tovar. Práve tak často vyzerá práca cudziniek v Česku. Z ich výskumu vyplynulo, že asi polovica žien nemá pracovnú zmluvu, tretina z nich sa sťažovala, že nemá stanovený pracovný čas a pracuje toľko, koľko treba. Pätine žien nepreplácali nadčasy.

Na stránke pracovnicevdomacnosti.cz opísali aj príbehy cudziniek, ktoré v Česku pracovali.

V domácnostiach v Česku najčastejšie pracujú cudzinky z Ukrajiny, po nich nasledujú Filipínky a Slovenky. Filipínky v Česku najčastejšie žijú aj pracujú priamo v rodinách. Takýto spôsob práce patrí k najrizikovejším, pretože sa veľmi ťažko kontroluje. Slovenská inšpekcia práce má na rozdiel od iných krajín právo zamestnanca kontrolovať všade, kde vykonáva prácu.

Združenie pre integráciu a migráciu spísalo desatoro férového zamestnávateľa. Mal by s cudzinkami napríklad uzatvárať zmluvy v jazyku, ktorému rozumejú, v zmluve by mala byť práca jasne opísaná, mala by obsahovať výšku mzdy aj nárok na dovolenku, zamestnávateľ by mal rešpektovať ich súkromie a správať sa k nim s úctou.

Teraz najčítanejšie