Juraj Čokyna
Súboj politických dynastií – aj tak budú vyzerať budúcoročné prezidentské voľby v Amerike.
Za najvážnejších kandidátov sa dnes považujú dobre známe mená ako Clinton alebo Bush. A to aj napriek tomu, že oficiálne kandidatúru neohlásila ani Hillary Clinton, bývalá senátorka, ministerka zahraničia a manželka demokratického exprezidenta Billa Clintona, ani Jeb Bush, syn a mladší brat bývalých republikánskych prezidentov.
Do hry sa však v utorok zapojilo aj ďalšie známe meno.
Je ním republikánsky senátor Rand Paul, syn dnes asi najznámejšieho libertariána Rona Paula. No hoci majú otec a syn viacero vecí spoločných, pri tej najdôležitejšej sa líšia. Rand Paul nemá na rozdiel od svojho otca povesť čudáka a už dnes je jedným z najvážnejších republikánskych kandidátov.
Podarí sa mu získať nomináciu od strany, ktorú on sám často krizituje?
Nie je Paul ako Paul
Ron Paul, otec dnešného senátora z Kentucky, je medzi pravicovými libertariánmi hviezdou. V republikánskych primárkach nemal šancu, no aj tak od svojich priaznivcov (a väčšinou cez internet) vyzbieral na kampaň až 39 miliónov dolárov.
Ide o politickú filozofiu, ktorá na prvé miesto dáva absolútnu slobodu človeka. V politike sa to prejavuje nedôverou voči centrálnej vláde, ktorá podľa libertariánov obmedzuje autonómiu občanov. Dnes sa používa najmä na označenie ľudí, ktorí odmietajú zásahy štátu či jeho regulácie v ekonomike a tiež v každodennom živote (potraty, manželstvá rovnakého pohlavia atď.). Táto vetva libertarianizmu sa často označuje ako anarchokapitalizmus. Libertariáni však existujú aj na ľavom politickom spektre.
Bývalý kongresmen z Texasu bol veľmi populárny najmä medzi mladými ľuďmi a zarytými odporcami federálnej vlády. Hovoril, že Amerika a jej vojaci nemajú čo hľadať v zahraničí, že Washington nemá právo ľuďom hovoriť do ich životov, že vojna proti drogám zlyhala a že americký rozpočtový deficit je neudržateľný a treba radikálnu reformu.
Za libertariána sa označuje aj Rand Paul. No na rozdiel od svojho otca nemá problém priblížiť sa mainstremovým republikánom.
„Nie je doktrinárskym libertariánom. Je skôr libertariánskym politikom. Rand nie je ako jeho otec,“ povedal pre Washington Post Nick Gillespie, šéfredaktor libertariánskeho magazínu Reason. Podobne to vidí aj Walter Block, profesor ekonomiky z Loyola University v New Orleans. „Rand je mužom kompromisu. Ron a ‚kompromis‘ do jednej vety nepatria,“ povedal Block pre Washington Post.
Najväčšou výhodou Randa je, že hoci ani on medzi bežných republikánskych politikov úplne nezapadá, nevyčnieva tak výrazne ako jeho otec.
Manévrovať, manévrovať, manévrovať
Hoci sa jeho kampaň oficiálne začala až v utorok, stratégia, ktorou chce vyhrať nomináciu, je jasná už teraz. Jeho úspech bude závisieť od toho, ako dobre sa mu podarí manévrovať medzi voličmi.
Paul chce totiž osloviť tri veľmi odlišné skupiny. Prvú tvoria priaznivci jeho otca, zarytí libertariáni. Druhou skupinou sú voliči Tea Party, vplyvnej republikánskej platformy. A jeho tretím cieľom sú hlasy Afroameričanov a mladých, ktorí sa väčšinou k republikánom nehlásia.
„Paul sa vybral zrejme tou najmenej konvenčnou a neotestovanou cestou, aby vytvoril širokú koalíciu, ktorá je podľa mnohých republikánov nutná na prežitie ich strany,“ napísal komentátor New York Times Jeremy Peters.
Jeho výhodou tiež môže byť, že neváha kritizovať ani politikov z vlastného tábora. „Príliš často sa stalo, že keď republikáni vyhrali, svoju príležitosť premárnili tým, že zapadli do mechanizmu vo Washingtone. Ja takým človekom nie som,“ povedal Paul počas prejavu, v ktorom ohlásil svoju kandidatúru.
Stop odpočúvaniu aj armáde
Je však otázne, ako dlho sa Paulovi podarí hrať na viacero strán.
Presvedčených libertariánov nie je veľa, v primárkach hlasovať nezvyknú a veľa z nich môže odradiť Paulov pokus zapáčiť sa republikánom bližšie k politickému stredu. Priaznivcom Tea Party sa zas môže páčiť jeho dôraz na výrazné zosekanie federálnej vlády. Do primárok sa však zapojí hneď niekoľko kandidátov, ktorí im budú v kultúrnych otázkach oveľa bližší ako liberál Paul.
Rand Paul sa tiež od iných republikánov výrazne líši v pohľade na zahraničné a bezpečnostné témy.
Rovnako ako jeho otec je za izoláciu Ameriky – ako prezident by zrušil všetku zahraničnú pomoc a opakovane vyhlásil, že je proti americkým zásahom vo svete. A je tu ešte jedna vec – Paul je jedným z najhlasnejších kritikov dnešných spravodajských služieb. „Ako prezident by som hneď v prvý deň zrušil neústavné odpočúvanie,“ narážal Paul na NSA počas svojho prejavu.
Má šancu?
Jeho problémom je, že zahraničná politika a bezpečnosť sa podľa analytikov stanú jednou z hlavných tém prezidentskej kampane.
Aj preto sa dnes Paul snaží priblížiť k svojej strane – podpísal sa napríklad pod list republikánskych senátorov Iránu a sľúbil zvýšiť rozpočet na obranu o 190 miliárd dolárov. Počas kampane sa však Paul bude musieť k týmto témam vyjadriť oveľa jasnejšie. Čím riskuje, že príde o časť svojich voličov.
Primárky, v ktorých kandidáti zabojujú o nomináciu, sa začnú v januári budúceho roka. Podľa prieskumov si Paul zatiaľ nevedie úplne zle. Prvými štátmi, ktoré si budú voliť nominantov, budú už tradične Iowa a New Hampshire. V oboch sa netradičný kandidát drží na treťom mieste a v oboch mal pred pár rokmi úspech aj jeho otec.
„Je ťažké vylúčiť úspech kampane, ktorá má dobrú šancu vyhrať v oboch štátoch. No mobilizovať koalíciu voličov potrebnú na výhru a zároveň zostať všeobecne akceptovateľným kandidátom, proti ktorému sa nespojí zvyšok strany – to si vyžaduje jemné manévrovanie, ktoré sa zatiaľ nikomu nepodarilo,“ napísal Nate Cohn z New York Times.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
