Denník N

Boj o lesy sa presunul na Čergov, ochranári sa postavili proti lesníkom a nateraz ich zahnali

Výrub v pohorí Čergov. foto - VLK
Výrub v pohorí Čergov. foto – VLK

Ochranári z Vlka chodia hliadkovať do kopcov, aby zastavili štátnych lesníkov. Prípad už vyšetruje polícia. Vlk nechce skončiť pri Čergove.

V lese stojí teepee, starý indiánsky stan. Ochranári z Vlka sa tam stretávajú už roky a les v Čergove milujú. Neďaleko odtiaľ vyhlásili prvú súkromnú rezerváciu Vlčia, pod ktorou skúpili pozemky a nepúšťajú tam žiadnych drevorubačov ani poľovníkov. Nakrútili tam už mladé vĺčatá, líšky aj jelene.

Pri teepee teraz lesoochranárske zoskupenie Vlk vedie boj o záchranu Čergova a následne všetkých slovenských chránených lesov.

Blokujú ťažbu, každý deň strážia les a nateraz zastavili aj pilčíkov. Verejnosť ich podporila vyše sedemtisíc podpismi pod výzvu Zachráňme Čergov.

Vlajková loď Čergov

Čergov je dôležité miesto. Lesoochranári ho považujú za svoju vlajkovú loď. Veria, že keď sa im so štátom podarí vybojovať obmedzenia ťažby v tomto malom pohorí (spolu vyše 360 štvorcových kilometrov, teda vyše 36-tisíc hektárov), dokážu takéto pravidlá pretlačiť aj na celé Slovensko.

Lesníci by tak mali na výruby prísnejšie podmienky ako doteraz.

„Na hrebeni som pred rokmi prichytila človeka v aute, poľovníka a lesníka. Zhodou okolností sa neskôr ukázalo, že pre štátne Lesy SR obhospodaruje lesy, ktoré dnes blokujeme,“ hovorí Katarína Grichová z Vlka, ktorá má na starosti Čergov. Denne zháňa ľudí, ktorí by šli do lesa a cez víkendy tam bivakuje, trávi aj noci. Pri prvej blokáde bolo ochranárov dvanásť, teraz ich na monitoring už stačí aj menej.

Ochranári sledovali, ako lesníci v Čergove rúbu. Dávali podnety. Blokovať ich začali až v momente, keď sa ich stroje zahryzli do starých jedlí a bukov, dovtedy ťažili len v monokultúrnom smrekovom lese.

Padajú storočné stromy

„Pred rokom začali spracúvať kalamitu a vybudovali novú cestu. Tou ťahali drevo aj teraz. Keď raz v lese urobíte cestu, otvárate ho ťažbe,“ vraví Grichová.

Ide o územie Natura 2000, teda významné vtáčie územie a územie európskeho významu. Lesníci podľa ochranárov neberú ohľad napríklad na to, že zlomený kmeň jedle je ideálnym hniezdiskom pre vtáky a chcú takýto kmeň odrezať a odviezť.

„Hovoria tomu obnovná ťažba. V skutočnosti teda rúbu aj sto- a stodvadsaťročné buky a jedle, aby urobili miesto novým stromom.“

Ide o chránené vtáčie územia a tak lesníci pri opise svojej práce používajú aj tomu zodpovedajúci politicky korektný jazyk, hovoria o „jemnejších spôsoboch hospodárenia a tiež to, že po ťažbe v porastoch ponechávajú stromy na dožitie“.

Komu patria lesy

Stromy, ktoré teraz lesníci rúbali, sú podľa Vlka navyše na súkromných pozemkoch.

„Lesoochranárske zoskupenie Vlk je vlastníkom lesov v dotknutom území, rovnako ako aj ďalší súkromní vlastníci, pričom ťažba prebieha bez nášho súhlasu, spôsobom, ktorý sme pri tvorbe Lesného hospodárskeho plánu namietali, ale naše námietky neboli akceptované,“ vyhlásil náčelník Vlka Juraj Lukáč. Štátne lesy podľa neho zjavne nemajú kvalifikované informácie o vlastníckych pomeroch.

Lesníci tvrdia, že na pozemkoch Vlka nerúbu, hranice vraj preverovali hneď po podnete od ochranárov. „Ide o pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, prípadne o pozemky neznámych vlastníkov, ktoré spravujeme na základe nájmu zo zákona,“ hovorí Radko Srnka, hovorca Lesov SR.

Ochranári dali dve trestné oznámenia a ťažbu už vyšetruje polícia. Teraz je tam pokoj a lesníci neťažia.

Štátne lesy pracujú na vyše 13-tisíc z 36-tisíc hektárov Čergova, odhadujú, že ročne tam vyťažia do 50-tisíc kubických metrov dreva. Na celom Slovensku sa ťaží ročne viac dreva, ako prirastie.

Kampaň Vlka za stromy.

Z Čergova na celé Slovensko

Lesoochranári bojujú o Čergov už roky, v roku 2015 podali žalobu na štátnych lesníkov pre plán ťažby. Na krajskom súde prehrali, odvolali sa na Najvyšší súd a na ten teraz namietajú, aby už konečne rozhodol.

„Do lesných hospodárskych plánov nepremietajú biotopy európskeho významu a ani živočíchy,“ vysvetľuje Lukáč, v čom je problém s lesníkmi. „Lesný hospodársky plán je teraz záväzná dokumentácia ochrany prírody, volá sa to Plán starostlivosti o les, a preto na činnosti tam napísané už nepotrebujú výnimky. Ak tam napíšu na desať rokov ťažbu v TANAP-e, majú vyhraté na desať rokov.”

Vlk chce súdnym víťazstvom v prípade Čergova dosiahnuť, aby lesníci pri lesných plánoch museli povinne na celom Slovensku zohľadňovať námietky ochrany prírody a aby si na prípadné výruby museli pýtať výnimky.

Video: Vlk na Čergove

Prvá súkromná rezervácia je Vlčia

V Čergove má Vlk svoju prvú súkromnú rezerváciu Vlčia na rozlohe 21 hektárov so zhruba 11-tisíc stromami.

Pozemky skúpili už v roku 1998, súkromnú rezerváciu sa im podarilo vyhlásiť až v roku 2004. Zhruba 3,2 milióna korún vtedy vyzbierali cez zbierku Kúp si svoj strom, ktorá stále pokračuje.

Lesoochranárske zoskupenie Vlk roky bojuje za divokú prírodu. Vybojovalo už výrazne obmedzenie lovu vlka a prísnejšie posudzovanie ťažby stromov, zastavilo výrub v Tichej a Kôprovej doline po kalamite v roku 2004. Odvtedy sú obe tatranské doliny nedotknuteľné a je zakázané tam ťažiť drevo.

Vlk má práve úspešnú celoslovenskú kampaň Všetko pre NIČ, v ktorej nabáda, aby aspoň päť percent územia Slovenska zostalo bez zásahov človeka – dnes totiž ťažia drevo aj v národných parkoch. Kampaň už má vyše 51-tisíc podporovateľov.

Slovenské lesy

Teraz najčítanejšie