streda

Potrestali sme už Grékov dosť?

Kritici Grécka neustále opakujú, že si žilo nad pomery. Lenže to už dávno neplatí. Krajina už roky nedopláca iba na vlastné chyby.

Autor je ekonóm,
pôsobí na Peterson Institute for International Economics

V roku 2010 som podobne ako väčšina ľudí argumentoval za sankcie proti Grécku. Podvádzanie si zaslúži trest. No tak ako v manželstve, hriešnik by za minulé zálety nemal byť pod zámkom naveky.

Ak Gréci chcú regulovať kaderníkov či fitness centrá po svojom, stojí to za hádky predsedov vlád? Ak chcú, aby bolo mlieko v obchodoch päť dní a nie sedem, ako žiadajú vyjednávači Únie, je naozaj namieste dráma?

Míňanie už nie je hlavná téma

Dnes už Grécko nevyjednáva o nových výdavkoch. Ak by neplatilo vysoké úroky z dlhu, minulý rok by hospodárilo s prebytkom. V skutočnosti sa hrá o toto: vzhľadom na to, že Grécko je sotva sebestačné, môžu si Atény dovoliť okamžite platiť svojim veriteľom a zároveň udržať štát v prevádzke? Bude Grécko presadzovať prorastové politiky (a vďaka tomu splácať dlhy)? A napokon, je vôbec solventné?

Mnohí Európania ďalej veria, že pre katastrofálny výkon predchádzajúcich gréckych vlád a enormné deficity si Gréci stále zaslúžia platiť za svoje staré hriechy. Naši priatelia, čo vytrvalo opakujú, že „Gréci si žili nad pomery”, stále nezmenili svoju pesničku, ktorá sa opakuje ako zaseknutá platňa. Tvárou v tvár humanitárnej katastrofe však neustále pripomínanie chýb minulosti neobstojí.

Nemali by sme potrestať nezodpovedných?

Aj keď Grécko drasticky znížilo vládne výdavky, veľa ekonómov trvá na svojom. Zjavne budú trvať na tvrdom prístupe bez ohľadu na to, ako sa zmenili podmienky – už je vraj jedno, či je rozpočet vyrovnaný.

Okrem toho, rovnakí ľudia, čo si svoje kariéry postavili na kritizovaní gréckych zlyhaní, by sa ako prví vydesili, keby zahraniční politici kritizovali rozhodnutia na Slovensku. Čo by povedali, keby zahraničná tlač slovenských voličov vykresľovala ako iracionálnych? Nariekali by tak hlasno, že by ste mali chuť z okna vyhodiť televízor.

Zabúda sa na jednu kľúčovú otázku: Dokážu grécki občania ďalej znášať poníženie prichádzajúce s vonkajším dohľadom a sprevádzané bolestivým poklesom príjmov? Gréci boli nútení znášať veľkú psychologickú záťaž, keď ich európska tlač vykresľovala ako lenivých a hlúpych. Psychologické aj materiálne náklady krízy boli obrovské.

„Nemyslím si, že Gréci urobili dosť”

Podľa britskej vedeckej štúdie narástol počet mŕtvonarodených detí o dvadsať percent a dojčenská úmrtnosť sa v rokoch 2008 až 2011 zvýšila o 40 percent. Takmer jeden z piatich Grékov trpí nedostatkom potravy. Podvýživa medzi deťmi dosiahla šokujúcu úroveň.

Odhaduje sa, že jedno z piatich gréckych detí žije v chudobe. Tisícky ľudí nemajú zdravotnú poistku. Napriek stereotypu o štedrej vláde v minulom roku nedostávalo vládnu podporu 90 percent nezamestnaných.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |