Malá porážka slovenského našizmu

Na okraji diplomatického neúspechu Slovenska pri snahe dostať na svoju mapu Európsku liekovú agentúru sa vynoril širší kontext fungovania našej spoločnosti a jej vnímanie v európskom spoločenstve krajín, kultúr a mentalít.

Farmaceutická loby slovenskej provincie

Pri rôznych debatách o tom, ako funguje slovenské zdravotníctvo či iné štátne a verejné inštitúcie, sa mimo mikrofónu aktéri vyjadrujú o tom, ako tu pôsobí farmaceutická loby. Technologické vybavenie nemocníc a zmluvné vzťahy zdravotných poisťovní diktuje zákulisná hra o kvóty a zákazky. A provízie. Ten, kto ponúka netransparentné zvýhodnenie tým, ktorí o zákazkach a kapitácii rozhodujú. Pacienti sa tak stávajú rukojemníkmi individuálnych a skupinových záujmov.

Všetko sa deje podľa zákona, kým sa jednotlivé operácie, ktoré ovplyvňujú nákupy, nepodarí v spolupráci s ohlasovateľmi korupcie náhodne odkryť a stransparentniť. Mladí pracovníci ministerstiev síce na dôležitých miestach vo verejnom sektore prejavia vôľu riešiť doterajšie mechanizmy provízií a privilégií a nastavovať ich transparentne, no deje sa to stále pomaly.

Výnimky a pravidlá

Prvé lastovičky sa síce stali bielymi vranami, no naďalej nimi aj ostávajú. Jeden predseda parlamentu aj ministerka zdravotníctva už síce museli ísť s kožou aj s vlastnými funkciami na trh, ale pred zákonom ostali bezúhonní. Fakultná nemocnica musela v škandalóznom havarijnom stave poslať domov svojich pacientov uprostred zimy, ale kto niesol za sprievodné postranné škody, zdravotné komplikácie či zbytočné úmrtia pacientov zodpovednosť? Nikto. Dvaja bývalí ministri iného ministerstva síce zápasia so špeciálnym súdom a trpezlivo čakajú, že ich mocenská chobotnica predsa len nejako zachráni, ale systém pretrváva. Svoji hore podržia svojich dole.

Štátne inštitúcie fungujú v prospech zachovania systému, v ktorom profitujú tí, ktorí majú záujem na jeho pretrvaní. Česť výnimkám, ale pravidlo je pravidlo. Korupcia a klientelizmus na najvyšších miestach v štáte podľa ministra vnútra neexistujú. To nie je konštatovanie. To je direktíva ministra, ktorý spolupracuje s Bašternákom na úrovni veksláckej výmennej sivej ekonomiky. A podľa tejto zašifrovanej direktívy pracujú prokurátori, vyšetrujú vyšetrovatelia a súdia súdy.

Náš človek a našizmus

A tak žijeme aj naďalej v krajine, kde už znie ako klišé, ak spomenieme štátne nemocnice, ktoré vzbudzujú skôr strach, ako pocit nádeje na uzdravenie či sudcov, ktorým neveríme alebo iné štátne inštitúcie, ktoré sú otvorene alebo sofistikovane korupčné a oveľa radšej sa zbavia naivných idealistov, ako by mali odvahu uznať pochybenia a riešiť situáciu, ktorá vzbudzuje oprávnené pochybnosti verejnosti.

Fenomén slovenského našizmu, keď takzvaní naši ľudia rozhodujú o tom, kto ostane vo funkcii, je akceptovanou stratégiou. Známosti a nedeklarované taxy za vybavovanie administratívnych úkonov sú poslednou poistkou a nádejou, ktoré akceptuje taká široká vrstva spoločnosti, že je to v takto nastavenej nefunkčnosti systému poslednou istotou, že aj bežný občan bude v štátnom a verejnom sektore efektívne obslúžený.

Náš človek je čarovnou mantrou v prostredí, v ktorom našisti jednej strany sú nahrádzaní novými našistami. Nerozhoduje kompetentnosť prístupu a riešenia. Rozhoduje príslušnosť k tej správnej strane či skupine. K tomu správnemu kmeňu. Mocenská mašinéria s týmto operačným systémom je nevymeniteľná, lebo našisti sú pripravení za úplatu slúžiť vždy novým papalášom.

Zaklínadlom je konštatovanie, že tí druhí nemajú ľudí. Rozumie sa, že nemajú dosť svojich „našich“ ľudí, a preto sa systém mení tak neochotne a pomaly. Zdá sa, že nikto totiž nemá dosť ľudského kapitálu, aby toto mentálne nastavenie zmenil.

Európsky a národný kontext

Rozhodovací proces pri hľadaní nového sídla Európskej liekovej agentúry naznačil, že viac ako slovenský našizmus sebastredného lobingu pri dostupnom obraze fungovania slovenskej spoločnosti môže zavážiť v čase erózie dôvery vo fungovanie inštitúcií fakt, že etické a demokratické hodnoty fungovania európskej spoločnosti stoja na živej skúsenosti a praktických postojoch v nedávnej minulosti.

Slovensko je síce v tomto priestore jednookým kráľom uprostred višegrádskej poloslepej partie, stále však vzbudzuje viac nedôvery ako morálnej istoty, že sa o jeho vnútornú súdržnosť môže Európska únia oprieť. Ilustruje to proces tendrovania na ministerstve obrany či žaloba a nekonštruktívny postoj v situácii migračnej krízy.

Byť v jadre európskeho diania znamená aj takú drobnosť, že v situácii, keď sa pre brexit má európska inštitúcia presťahovať do inej krajiny, mali by sme ako spoločnosť disponovať jednoznačnou vnútornou hodnotovou výbavou, o ktorú sa Európska únia môže spoľahlivo oprieť. Aj politický marketing a lobing sa opierajú o obsah a minulú skúsenosť.

Konštruktívna otvorenosť a dôvera

Tu je príležitosť a konkrétny podnet meniť mentalitu tejto krajiny a posunúť ju od našizmu k programovej spolupráci, spoluzodpovednosti a solidarite. Môžeme sa programovo pokúsiť budovať aj v politikách verejných inštitúcií pocit tvorivej otvorenosti a ochoty riešiť v širších súvislostiach výzvy európskej spoločnosti. Takáto „porážka“ slovenského provinčného našizmu je aj príležitosťou pochopiť, že tak ako v medziľudských vzťahoch sa aj v spoločenskom priestore ráta dôvera a spoľahlivosť partnerov.

Zatiaľ naša spoločnosť tento inšpiratívny rozmer nemá. Hoci potenciál tu nepochybne je. Máme o dôvod viac ho začať reálne podporovať a vytvárať.