Denník N

Newsfilter: Hľadá sa Kotleba, ten, čo sľuboval, že urobí poriadok

Kotleba v Krásnohorskom Podhradí v roku 2012. Foto – TASR
Kotleba v Krásnohorskom Podhradí v roku 2012. Foto – TASR

1. Kotleba sa skrýva pred Lunterom. 2. Koalícia opäť umlčiava opozíciu. 3. Prečo sa lieková agentúra nesťahuje k nám? Plus Shooty, Šimečka, zaujímavé články, citát a status dňa.

Udalosti dňa vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Kotleba maká do úplného konca

Končiaci banskobystrický župan Marián Kotleba kráča v stopách niektorých svojich služobne starších kolegov z vysokej politiky. Na jednej strane sa skrýva pred svojím nástupcom, čím odďaľuje odovzdanie moci v župe, na druhej strane na poslednú chvíľu rozhoduje o pomerne veľkých sumách peňazí a personálnych otázkach, a to zrejme preto, aby svoje postavenie využil na obohatenie niektorých sebe blízkych ľudí.

Župa som ja. To, že Kotleba nadobudol pocit, že úrad predsedu BBSK je jeho majetkom, sa ukázalo už pri obsadzovaní všetkých  možných funkcií, na ktoré mal dosah a ktoré už krátko po voľbách 2013 začal dohadzovať spolustraníkom či príbuzným. V tejto línii pokračuje až do konca, keď sa zapiera pred Jánom Lunterom, ktorý sa zatiaľ márne pokúša stretnúť s ním.

Kotleba, respektíve jeho sekretariát, samozrejme, zatiaľ môže argumentovať báchorkami, že nemá čas, a naťahovať odovzdanie úradu do poslednej chvíle, ale všetko nasvedčuje tomu, že je za tým urazenosť, že mu miestni voliči dali košom a najmä snaha prilepšiť si, kým je čas. V skutočnosti svojím správaním ukazuje, že svoj obdiv k totalitným režimom myslí skutočne vážne a uznáva všetky ich stránky, teda nielen ich ideológiu a spôsoby, ale aj ich vzťah k majetku štátu, respektíve jeho občanov.

Princípy a peniaze. Kotleba na jednej strane z ideologických dôvodov odmietal eurofondy, čím pripravil svoj kraj o milióny eur a na čo nakoniec reagovala aj vláda. Na druhej strane mu vôbec nebolo ľúto prihrávať peniaze spriazneným ľuďom. A napokon i sebe, ako to dokazuje dom kúpený z príspevkov štátu za voľby akože na stranícke účely, ktorý však obýva práve on s manželkou. (Opravené dňa 19.2.2018. Za chybu sa ospravedlňujeme)

To, že principiálnosť nakoniec ustúpila peniazom, bolo najlepšie vidieť po minuloročných parlamentných voľbách. ĽSNS spočiatku tvrdila, že si peniaze na svoje fungovanie od štátu nevezme. Neskôr svoj postoj poopravila a jej predstavitelia začali hovoriť, že sa príspevku vzdá, ak sa ho vzdajú aj ďalšie politické strany. To bolo také zásadové, že strana za toto volebné obdobie zbohatne o päť miliónov eur.

Do úplného konca. To sa, žiaľ nedá povedať o župe. Aktivita odchádzajúceho župana svedčí o opaku a s celkovým rozsahom škôd, ktoré spôsobil počas svojho účinkovania, sa zrejme budeme zoznamovať len postupne po tom, čo konečne odovzdá úrad svojmu nástupcovi.

Kiežby si Kotlebovi voliči potom uvedomili, že ich favorit okrem obdivu k zločinným ideológiám využil aj všetky možnosti, aby ich hlasy premenil na peniaze, čím sa vôbec nelíši od mnohých politikov, ktorých tak rád kritizuje. Ale to je zrejme naivná predstava.  

2. Nebzučte tu!

Rokovania brannobezpečnostnéhozdravotníckeho výboru parlamentu opäť ukázali, že poslanci vládnej koalície považujú opozíciu, ktorá v parlamente zastupuje nemalú časť voličov, len za dotieravý hmyz.

Všetci von. Na prvom výbore, ktorý sa konal za zatvorenými dverami, chceli opoziční poslanci presadiť návrh, aby ich minister obrany Peter Gajdoš informoval o zozname slovenských podnikov, ktoré pri obchode s transportérmi prichádzajú do úvahy, a poskytol im tiež informácie o ich právnej forme a vlastníctve. Výsledkom bolo, že koaliční poslanci vrátane predsedu výboru z rokovania postupne odišli a o najväčšom zbrojnom obchode debatovali s ministrom len opozičníci, ktorí majú vo výbore menšinu, takže žiadne hlasovanie nebolo.  

Všetci proti. Na druhý výbor sa pre nedostatok miesta nedostali všetci novinári. Poslankyňa za SaS Jana Cigániková z rokovania robila živý prenos, čo sa však nepáčilo predsedovi výboru, ktorý navrhol, aby sa zakázalo živé prenášanie, pokiaľ ho nerobia médiá. Koalícia návrh, samozrejme, odobrila.

V parlamente, ktorý pred rokom prijal novelu rokovacieho poriadku, čo obmedzila rozpravu, to nijako neprekvapí. A už vôbec to nie je čudné vo výboroch, ktoré vedú nominanti SNS. S otravným hmyzom sa predsa netreba baviť, treba ho len odohnať. Alebo pred ním aspoň ujsť.   

3. Nenaplnená kvóta

Európska lieková agentúra sa z Londýna nepresťahuje do Bratislavy, ale do Amsterdamu. Ako sa dalo čakať, hlavné opozičné strany OĽaNO a SaS považujú za vinníka Ficovu vládu, ktorá sa vraj zobudila neskoro, zatiaľ čo iné vlády za presun aktívne lobovali. Poslanec Smeru Ľuboš Blaha zase vidí problém v západoeurópskych krajinách, ktoré „arogantne a sebecky“ sledujú svoje vlastné záujmy.

Blaha v tom nie je sám. Server Politico citoval českého i poľského diplomata, čo fakt, že ani jedna z postkomunistických krajín po brexite nezískala európske agentúry, označujú za sklamanie, pretože sa nenaplnila „geografická rovnováha“. A podobne reagovali aj niektorí chorvátski predstavitelia.

Vysvetľovať neúspech „nových“ členov EÚ diskrimináciou zo strany starých členských krajín je veľmi lákavé a príkladov dvojakého prístupu by sa dalo nájsť viac. Spomenúť sa dajú trebárs už prechodné ustanovenia pri vstupe do EÚ týkajúce sa voľného pohybu či možnosti pracovať v starých členských štátoch. Nedávno k tomu pribudli vyhrážky týkajúce sa sociálneho dumpingu zo strany nových členov, ktoré nadobudli konkrétnu podobu napríklad v Belgicku, kde miestna polícia v pondelok zastavila viac ako stovku slovenských kamiónov.

Argumentov, ktoré poukazujú na to, že medzi členskými štátmi existuje stále akási neviditeľná železná opona, by sa dalo nájsť veľa. Lenže otázka znie, či to platilo aj v prípade dvoch európskych agentúr?

Hľadať za výsledkom akýsi koordinovaný postup západných krajín, ako to naznačuje Blaha, je veľmi odvážne. Niektoré informácie naznačujú skôr obyčajné handlovanie, že za hlas pre konkrétnu krajinu táto krajina poskytne niečo hlasujúcim. Nie je to síce veľmi pekné, ale veľakrát sme to videli tak na európskej úrovni, ako aj v politike národných štátov.

A ešte stále je tu celkom jednoduché vysvetlenie, že kritérium geografickej rovnováhy malo pre hlasujúcich menšiu váhu ako trebárs také drobnosti ako lepšia dostupnosť či lepšie služby.    

Jednou vetou:

4. Krajský súd v Bratislave prepustil Pavla Ruska z väzby, je obvinený, že si pred 20 rokmi u Černáka a spol. objednal vraždu Silvie Volzovej.

5. Úradníka, ktorý riadne a včas neuplatnil náhradu 3,6 milióna eur v nástenkovom tendri, si Ľubomír Jahnátek berie k sebe, Vasil Demjan na ministerstve pôdohospodárstva zastupoval štát ako poškodeného, teraz odchádza do ÚRSO.

6. Slovensko má prvého pacienta s implantovaným umelým srdcom,  47-ročného pacienta operovali v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb 1. novembra, od 15. novembra je na bežnom lôžkovom oddelení.

7. Test Prieskumníka sa zrejme končí, Slováci opäť vidia príspevky facebookových stránok v newsfeede.

8. Francúzska automobilka PSA bude v závode v Trnave vyrábať elektromobily, pôvodne tu plánovala vyrábať klasické benzínové agregáty a vytvoriť 500 nových miest, ale nakoniec plán prehodnotila.

9. V Michalovciach otvorili prvú všeobecnú nemocnicu, ktorú na Slovensku postavil súkromný investor, patrí do siete Svet zdravia, vlastníkom je Penta.

10. Štyria výrobcovia komponentov pre automobilový priemysel plánujú na Slovensku investovať dohromady 65,1 milióna eur do rozšírenia existujúcej výroby súčiastok alebo do postavenia nového závodu, vyplýva to z údajov ministerstva hospodárstva, ktoré pripravilo návrh na udelenie investičných stimulov.

Zaujímavé články:

Beata Balogová o obetiach slobody. (sme.sk)

Jozef Majchrák o KDH a Orave. (postoj.sk)

Dag Daniš o Matovičovi ako lídrovi opozície. (aktuality.sk)

Michal Magušin sa rozprával s Beblavým, Šimečkom a Poliačikom. (tyzden.sk)

Status dňa:

Kde sú všetci rusofili, keď sa tu hrá Šnitke alebo Šostakovič, keď v Bratislave číta Šiškin alebo Ulická, keď sa v kinách premieta nový Zvjagincev či Sokurov? Prečo sa desiatky, či už dokonca stovky miestnych proruských webov neradujú, keď sa prezentuje to najlepšie zo staršej i súčasnej ruskej hudby, divadla či literatúry? Alebo keď Zubov podrobne hovorí o dejinách svojej stratenej vlasti? Prečo to nepropagujú tak ako bársakého zblúdeného motorkára s fotkou masového vraha na riadidlách na spanilej jazde na západ? Moja skúsenosť z bohatých emailových aj osobných polemík s nimi mi jasne ukázala, že väčšina z nich o Rusku vôbec nič nevie, a čo považujem za ešte smutnejšie, ani nechce vedieť. Ich falošný obraz je len propagandou pokrivené zrkadlo a virtuálna potemkinovská dedina. Moja kritika Ruska sa nezrodila z nenávisti k jeho kultúre a dedičstvu, ako mi radi podsúvajú, ale práve z poznania, lásky a obdivu k nej.

Citát dňa:

„Doteraz som nepočul jedinú vec, ktorú s tým mám.“

Robert Kaliňák, minister vnútra opakuje, že nemá nič s kauzami Ladislava Bašternáka

Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku: Aby sme nedopadli ako Dillí

Týždenník The Economist zvolil ako hlavnú tému svojho vydania hrozbu globálneho otepľovania a v komentári tvrdí, že znižovanie emisií skleníkových plynov  – aj keby sa to podarilo podľa plánu z Parížskej dohody – zďaleka nestačí. Bude treba nájsť spôsob, ako tieto plyny odsávať z atmosféry. A ide o obrovské množstvo. Ak by sa mal dodržať plán, že do roku 2100 sa planéta neoteplí viac ako o dva stupne, muselo by sa z atmosféry odsať 810 milliárd ton oxidu uhličitého, čo je zhruba toľko, koľko dnes vypustíme do ovzdušia v priebehu 20 rokov.

Technických možností je niekoľko, ale všetky sú príšerne drahé a nie je vôbec isté, či by fungovali. Jednou je masívna výsadba lesov, inou odsávanie plynu z atmosféry chemickými filtrami a uskladnenie v zemi. Racionálnym riešením by bolo zavedenie ekologickej dane, z ktorej by sa financoval výskum a neskôr aj odsávanie plynov z atmosféry, lenže na to štáty nepristúpia, lebo by to prinajmenšom zdvojnásobilo ceny elektriny.

Zdá sa teda, že na konci tohto storočia sa ľudstvo bude dusiť a smažiť v pekle. Ukážkou, ako to asi bude vyzerať, je už dnes hlavné mesto Indie Dillí, ktoré je od minulého týždňa ponorené do hustého smogu (celý región patrí k najšpinavším na svete). Dýchať v tomto meste je podľa svetovej zdravotníckej organizácie WHO to isté, ako keby ste denne vyfajčili 50 cigariet.

reportáže denníku The Guardian to vyzerá na ozajstnú apokalypsu. Pľúcny chirurg Arvind Kumar hovorí, že počet pacientov sa mu masívne zvyšuje, ľudia často trpia stiahnutím hrdla, čo je obranný reflex priedušnice, ktorá sa snaží vytlačiť jedovaté plyny z pľúc. Kumar im pomôže z akútnych problémov sprejom, ktorý priedušnicu uvoľní, ale ich príčinu to neodstraňuje.

Kumar vyzerá vyčerpane, od rána mal už 12 pacientov, ktorí nemohli dýchať, jeho samotného pália oči, lebo smog je aj v operačnej sále. Jeho osobná štatistika je varujúca: „Za posledné dva roky mám polovicu pacientov s rakovinou pľúc, ktorí sú nefajčiari.“ Pamätá si časy, keď až 90 % ľudí s rakovinou pľúc boli fajčiari, väčšinou muži nad 50. Dnes dramaticky pribúda mladších (nefajčiarov) a žien.

Vláda tvrdí, že nie je dôvod na paniku (hoci zavrela 6000 škôl) a deťom radí nevychádzať z domu. Doktor Kumar je pesimista. „Ľudia si zvyknú, ale bude ich to stáť veľa. Každý rok, ktorý prežijú v tomto smogu, skráti ich život o niekoľko týždňov.“

Newsfilter

Teraz najčítanejšie