Ratko Mladič dostal doživotie. Pred vraždením v Srebrenici obetiam tvrdil: Alah vám nepomôže, Mladič áno

Je to najhroznejší z krvavých balkánskych príbehov. A ten, kto ho písal, kedysi obávaný bosnianskosrbský generál Ratko Mladič, už vidí, že spravodlivosti neušiel ani on.

Ratko Mladič v sieni Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Foto: TASR/AP

Ak si ho máme zapamätať pre jeden obraz, bude to asi ten, ktorý natočil jeho osobný kameraman. V júli 1995 sa v takzvanej bezpečnej zóne Srebrenica, ako ju označila OSN, schyľuje k dráme. Aby upokojil zlé predtuchy, prichádza „ujo Mladič“ so svojimi vojakmi k stovkám detí, žien a starcov za plotom základne holandského kontingentu. Rozdávajú im s úsmevom sladkosti a kokakolu. Tí v horúčave vďačne naťahujú ruky.

Moslimských mužov medzitým Srbi oddeľovali od rodín. Holanďania sa iba prizerali, zložili zbrane, potom odišli do Záhrebu. Zanechali obete vrahom. O niečo neskôr, keď pripravené autobusy deti, ženy a starcov odviezli, Mladičovi vojaci začali mužov vraždiť. Dialo sa tak v prázdnych budovách škôl a fabrík. Ich telá často premiestňovali z jedného masového hrobu do druhého, aby zakryli stopy.

Viac ako osemtisíc zabitých ľudí. Nikto dodnes presne nevie, koľko.

Súd v Haagu za to v stredu odsúdil Ratka Mladiča na doživotie.

Uznal ho za vinného z genocídy v Srebrenici a z ďalších 9 bodov obžaloby vrátane zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. „Mladič mal kontrolu nad políciou a vojakmi, ktorí spáchali zločiny v Srebrenici,“ povedal sudca Alphons Orie.

Oslobodil ho v jednom bode – z genocídy v moslimských okresoch v roku 1992. Aj tu došlo k zločinom, no nedá sa podľa súdu hovoriť o genocíde.

Ratko Mladič (74) sa voči trestu môže odvolať.

Nebojte sa, to nebude vaša posledná

Medzinárodný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) vznikol v roku 1993, takpovediac v polčase vojen od Chorvátska po Bosnu a Hercegovinu. Pôvodne mal skončiť svoju činnosť už dávno, najväčšie úlovky mu však dlho unikali. Bol to aj prípad generála Mladiča.

Zrejme nikto, ani ten najlepší znalec ľudskej duše, by nepredpokladal, že v tele pochudnutého starca, ktorému by, ak vôbec, už len typická brigadírka dodala nádych akej-takej vážnosti, prebývajú také hrozné besy a takí šialení démoni. Len sa pozorne zahľaďte do tých bezcitných očí, zasadených do kedysi okrúhlej tváre. Kto je tento vetchý muž pripomínajúci včelára na dôchodku, ktorým aj napokon predtým, než ho v máji 2011 zadržali, bol?

Srebrenica v roku 2005 počas pochovávania obetí. Foto - Andrej Bán

„Nebojte sa, to nebude vaša posledná,“ ponúkal Mladič drzo na základni v Srebrenici v júli 1995 holandského veliteľa vyše 300-členného kontingentu jednotiek UNPROFOR, plukovníka Toma Karremansa, cigaretou. Ten sa spočiatku vykrúcal, že už nefajčí, ale napokon privolil. Len povážte, on, hrdý veliteľ jednotiek OSN, predstaviteľ ozbrojenej, no impotentnej globálnej organizácie bez mandátu bojovať, mal pred týmto srbským generálom strach. Zobrazil to aj srbský kameraman, ktorého si Mladič zvykol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |