Ako sa dá preniesť cez koniec vzťahu? Niekoľko odpovedí ponúka Björk

V utorok mala narodeniny, ale určite si predstavovala iný darček. Po dvoch oficiálne zverejnených singloch už fanúšikovia môžu neoficiálne poznať všetky jej nové pesničky. Album Utopia totiž unikol na web, dátum vydania je piatok 24. november. Islandská skladateľka a speváčka však nemusí byť len sklamaná alebo naštvaná. Popri pirátstve sa dozvedá aj jednu dôležitú správu – že stále patrí k tým, na ktorých novinky sa dychtivo čaká. A ona zase svojím deviatym (ak nerátame debut vo veku 11 rokov) sólovým štúdiovým albumom Utopia potvrdzuje, že ešte stále má čo povedať a prísť zase s niečím nečakaným.

Z pekla do raja

Magazínu Dazed a denníku The Guardian poskytla Björk veľké rozhovory, pre čo najlepšie pochopenie svojej novej tvorby poslucháčom ešte pripravila špeciálny soundtrack. Do 46-minútového setu hudby, ktorú počúvala v čase príprav albumu Utopia, namiešala veci od súčasných skladateľov ako Steve Reich, Carl Stone, David Lang, veľa skladieb pre flauty aj nahrávky vtáčieho spevu z celého sveta. Kto chcel, už si teda mohol urobiť predstavu, čo ho čaká.

„Z pekla do raja,“ tak opisuje posun od prechádzajúceho albumu Vulnicura sama autorka. Je to zrejmé aj z porovnania ústrednej skladby Black Lake („najsmutnejšia vec, akú som kedy napísala“) s otváracou pesničkou Utopie, ktorá sa volá Arisen my senses. Do štebotania vtákov sa ozvú akordy harfy so známym hlasom spievajúcom o bozku, v ktorom je obsiahnuté všetko a opätovnom oživení zmyslov. Inak povedané: po drásavej osobnej spovedi z partnerského rozchodu prichádza uvoľnenie a veľký nádych.

„Melódie na Vulnicure sú smutné a medzi tónmi sú malé medzery. Je to druh paralýzy. Ako prvú skladbu na nový album som zložila úplný kontrast – Arisen my senses. Tu je melódia súhvezdím na oblohe, niečo ako optimistická rebélia proti klasickej rozprávajúcej melódii. Nie je len jednou melódiou, znie to ako päť melódií,“ hovorí Björk a dodáva, že chcela stvárniť ostrov po ekologickej katastrofe, na ktorý prinesú ženy deti, flauty a technológie, ktoré nezaťažujú prírodu.

V konkrétnych pesničkách to znie menej naivne a romanticky, ako keď sa to napíše na papier. Žiadna prvoplánová priamosť, konkrétny opis nejakého nového vzťahu, ale presne to, sľubuje názov – utópia. Vízia sveta transcendentálnej lásky, krásy, novej symbiózy ľudí a technológií po ekologickej katastrofe.

Štrnásť skladieb je rozdelených do troch blokov: objavenie ostrova, každodenný život na ňom a komplikované časy, keď sa veci začínajú komplikovať. Krása, optimizmus, audiorozprávka pre dospelých v 21. storočí. Naozaj „magický les neustále meniacich sa zvukov“.

Treba toto všetko vedieť? Netreba. Počúvanie Utopie funguje aj samo osebe, ale pripravíte sa o niekoľko dôležitých významových vrstiev. Existujú jednorozmerné príbehy, ale toto nie je ďalší z nich.

Klasika aj elektronika

Je to opäť typická ona. S každým novým albumom úplne iná. Iné témy si vypýtali iné nástroje a iné zvuky, nemôže chýbať ani totálne nový imidž. Utopia upriamuje pozornosť ešte na dve dôležité veci – do popredia k výraznej autorke vystupuje aj výrazná producentka a k hudobníčke umelkyňa.

„Osemdesiat percent hudby som vytvorila za laptopom pri editovaní. Týždne a týždne nad každou skladbou (…) Juxtapozícia fláut, elektroniky, hlasu a vtáčích zvukov. Je to naozaj delikátne, keď som sa pomýlila, celá vec sa vždy zosypala. Trvalo mi tri mesiace zmixovať tento album.“

Začala na ňom robiť hneď po dokončení turné Vulnicura, v rámci ktorého si v lete 2015 zahrala aj na Pohode. V rozhovoroch hovorí, že muzikoterapiu po rozchode s umelcom Matthewom Barneym mala za sebou už v štúdiu, po koncerte v newyorskej Carnegie Hall sa cítila vraj až trochu previnilo, keď tam prišli mnohí diváci naživo prežiť svoje vlastné partnerské krachy. Od minulosti sa úplne odstrihnúť nejde, čo pripomínajú na novom albume pesničky Loss a najmä Sue Me, ktorá je otvorenou výzvou bývalému mužovi, aby z ich sporov vynechal dcéru.

V tomto zmysle je jednou z kľúčových skladieb Utopie Body Memory. Záznam toho, ako sa dá preniesť cez minulosť, cez stratu a bolesť, keď to srdcom ani hlavou nejde. Jej pomohli fyzické cvičenia vychádzajúce z jogy aj biorytmus pravidelne striedajúci pol rok života v prírode na Islande s druhým polrokom v New Yorku.

Vždy spolupracovala so zaujímavými hudobníkmi, po Vulnicure opäť prizvala na spoluprácu Alejandra Ghersiho, venezuelského producenta známeho pod pseudonymom Arca. Jeho vklad v podobe originálnych elektronických beatov je ešte počuteľnejší, no zároveň má celok jasný rukopis Björk. Silný hlas (aj keď po päťdesiatke už o poznanie matnejší), typické islandské ŕŕŕ v anglických textoch, typické široko klenuté melódie a pod nimi bublajúce elektronické rytmy. Popová umelkyňa, ktorá pozná klasiku a sleduje nové trendy klubovej elektroniky.

Pre svoje vízie je schopná zostaviť 12-členný flautový súbor a cvičiť s ním desiatky hodín, donekonečna obracať a do detailov doťahovať svoje nápady. Nová tvorba si sama vypýtala formu. Niekedy sa pesnička natiahne na takmer desať minút, niekedy stačí inštrumentálka na necelé dve minúty. Každopádne Utopia je asi najdlhšou nahrávkou Björk, po Vulnicure a Biophilii ďalší album, ktorá nie je na prvé, ale zároveň ani na jediné pustenie. Na web sa dostal v mp3 formáte, ktorého kompresia uberá hudbe veľa dynamiky a priestoru, skladby ako Saint naplno majestátne vyznejú až na vinyle.

„Po všetkých tých rokoch som šťastná, že ma ľudia stále počúvajú, ale viem, že niekedy ma jednoducho nepochopia,“ hovorí. Svoj súčasný stav opisuje slovami „cítim sa, ako keby som randila so životom. Je to niečo ako: Och, tieto moje nové ruky, nové nohy… Je to ako nové dobrodružstvo“.