Denník N

Newsfilter: My sme les a čergovskí vlci môžu byť zlomovým bodom

Vysoké Tatry, Národná prírodná rezervácia Skalnatá dolina, jún 2017.
Vysoké Tatry, Národná prírodná rezervácia Skalnatá dolina, jún 2017.

1. Vyrúbané lesy konečne vidí celé Slovensko. 2. Drucker tlačí tretinu poistencov mimo verejné poistenie. 3. Príplatky za víkendy a nočné rozdelili opozíciu. + krátke správy dňa, nový Shooty a nový tip od M. M. Šimečku

Komplexné IT riešenia. Kompletne od VNETu. Poďme robiť biznis spolu v časoch ktoré sa menia

Udalosti dňa vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Vyrúbané lesy konečne vidí celé Slovensko

Kampaň My sme les sa aj vďaka Facebooku či zapojeniu sa známych ľudí stala taká viditeľná, že na ňu bude musieť skôr či neskôr zareagovať aj vláda. Naraz s ňou beží aj akcia na záchranu čergovského lesa, ktorú organizuje združenie Vlk oveľa klasickejším spôsobom – vlastným telom blokujú lesnícke stroje.

Vďaka obom skupinám sa informácie o vyrúbaných lesoch rozšírili do všetkých kútov spoločnosti a je šanca, že sa to teraz stane takou naliehavou témou, ako bývajú učiteľské platy, rýchlosť súdov či nezávislosť polície. Keď zhrnieme, čo hovoria ochranári (a už nie len oni), tak uvidíme zhruba päť najväčších environmentálnych problémov:

  • bezbrehé, netransparentné a nekontrolované vyrubovanie lesov,
  • nadmerné zaťažovanie úrodnej pôdy chémiou a monokultúrami,
  • nadmerné „skrotenie“ vodných tokov na priemyselné účely,
  • zhoršovanie ovzdušia vplyvom nárastu automobilovej dopravy,
  • hromadenie odpadu.

Tak či onak budeme spolu s celou zemeguľou onedlho riešiť globálny klimatický problém, a teraz začíname chápať, že my si vyrábame ešte aj svoj vlastný. Dúfajme, že My sme les a Vlk prinesú zlom, po ktorom štát pod verejným tlakom začne veci riešiť. Keď už sme taká bohatá krajina, že nám sem organizovane ponúkajú filipínske ženy ako slúžky do domácností, tak si určite môžeme dovoliť aj zdravšie prostredie, slušných lesníkov a triedenie odpadu.

2. Drucker tlačí tretinu poistencov mimo verejného zdravotného poistenia

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker pretláča do zákona predstavu o lekárskych poplatkoch. Jej podstata, ale aj spôsob, akým to robí, sú veľmi pochybné.

Najprv k podstate: Cez novelu zákona sa lekárom rozdelia ordinačné hodiny na dve časti: 70 percent ordinačného času budú musieť prijímať pacientov ako doteraz, zvyšok sa potom budú môcť venovať tým, čo nechcú čakať, resp. nechcú čakať tak dlho, ako je bežné. Nebude to pre nich zadarmo: za takéto skrátenie čakania budú musieť zaplatiť až do 50 eur. Ale pozor, formálne to nebude poplatok za „nečakanie“ alebo za špeciálny termín. Pacienti budú v skutočnosti platiť za vyšetrenie – podľa cenníka zdravotníckych výkonov, ktoré budú plne v réžii lekárov s jedinou podmienkou – neprekročiť sumu 50 eur za jednu návštevu pacienta. Lieky a odborné vyšetrenia, ktoré platiacemu pacientovi odporučí lekár, poisťovne uhradia.

Prvý problém je filozofický: Ak by Druckerova novela prešla, fakticky by sa 30 percent pacientov mohlo dostať mimo verejného zdravotného poistenia, ktoré je zadarmo. Bolo by neuveriteľné, aby sa niečo také stalo počas vlády strany Smer pomlčka sociálna demokracia, ktorá doteraz ideologicky odmietala nielen poplatky za prednostnú návštevu lekára, ale napríklad aj súkromné zdravotné poistenie.

Druhý problém je praktický: Lekári nám síce väčšinou zachraňujú životy a zdravie, ale zlyhávajú v ochote riadiť si svoj čas a svojich pacientov tak, aby nemali čakárne plné frustrovaných ľudí, čo si berú dovolenku len preto, že nevedia, kedy na nich príde rad. Škoda, že pri tom lekári neuplatnia aspoň štipku z kreativity, akou dokázali v minulosti aj teraz obchádzať zákonný zákaz poplatkov.

Keď Drucker presadí svoju vidinu, bude len otázkou týždňov, kým lekári pochopia, ako dosiahnuť, aby čo najviac pacientov „kešovali“ mimo systému zdravotného poistenia. Keď teraz dokážu inkasovať nelegálne poplatky za objednanie, bude pre nich hračkou nastaviť si hodiny a cenníky tak, aby si týždenne prilepšili rádovo v stovkách eur, hoci nevyšetria viac ľudí ako predtým.

Tretí problém je s kontrolou. Zdravotným poisťovniam nariadi novela povinnosť kontrolovať, či lekári neprekračujú povolenú 30-percentnú hranicu platiacich pacientov. Tým sa dostanú poisťovne do paradoxu: čím lepšie budú kontrolovať lekárov, tým horšie pre ich rozpočty. Totiž pacient, ktorý si vyšetrenie platí sám, nestojí poisťovňu nič a logickým prianím každej z nich bude, aby takýchto pacientov bolo čo najviac. A preto, keď lekár prekročí limit, budú sa musieť poisťovne veľmi premáhať, aby ho „nahlásili“.

Pre ministra Druckera je to už druhý pokus, ako zastaviť dnešný pololegálny systém poplatkov. Prvýkrát svoju ideu stiahol po kritike z vlastných radov – zaútočil na ňu navtedy ešte žilinský župan Juraj Blanár, ktorý vo svojej župe pomerne úspešne prinútil lekárov používať elektronický objednávkový systém – bezplatne. Tentoraz sa Drucker pokúsil obísť riziká kritiky cez poslanecký návrh. Ako taký je mimo pripomienkového konania a navyše, šéf zdravotníckeho výboru urobil všetko pre to, aby sa o ňom dozvedela verejnosť čo najmenej. A to vlani poslal Drucker desiatky tisícov eur firme Tatiany Rosovej za prieskum a komunikáciu poplatkovej politiky.

3. Príplatky za víkendy a nočné rozdelia opozíciu

Bez riadneho pripomienkového konania si preráža cestu parlamentom aj návrh Smeru na vyššie príplatky za prácu v noci a cez víkend. Nestáva sa každý deň, aby nejaká smerácka iniciatíva rozdelila opozíciu, no teraz to tak je. Návrh Smeru zásadne zasiahne do dnešného systému práce a odmeny a rovnako zásadné sú aj jeho nedostatky. Je zaujímavé sledovať, ako sa s tým jednotlivé strany vyrovnávajú.

Smer: Plán možno bol nechať si najprv poriadne prepočítať vplyvy príplatkov v IFP na ministerstve financií, no do toho prišla letná vládna kríza a na prepočty sa nakoniec vykašľali. A tak okrem toho, že to bude stáť firmy asi miliardu eur ročne, veľa nevieme. Hlavne nevieme, prečo Smer zo zvyšovania platov vynechal štátnych zamestnancov. Pravdepodobne z obavy, že to príliš zaťaží rozpočet, ale prepočty by možno ukázali, že efekt na rozpočet by vôbec nebol dramatický.

OĽANO: Igor Matovič hovorí o smeráckom návrhu ako o vlastnom dieťati a v podstate má pravdu, pretože jeho strana už nárast príplatkov neúspešne navrhovala. Na vlastné dieťa hľadí nekriticky a bezvýhradne ho podporí v hlasovaní.

SaS: Je v nezávideniahodnej pozícii. Pristupuje k príplatkom dôsledne pravicovo, vyčíta chýbajúci prepočet vplyvov, ktoré budú musieť znášať súkromné firmy, kým štát ako zamestnávateľ sa riziku vyhne. Ak za ne nebude hlasovať, tak s vedomím, že sú proti lepším podmienkam pre stovky tisícov zamestnancov. To je podobné, ako keď sa KDH doteraz vyčíta, že nehlasovali za slovenskú Ústavu.

Spolu: Miroslav Beblavý má podobné pripomienky, ale komunikuje ich inak – svoje hlasovanie zatiaľ podmieňuje rozšírením príplatkov aj na štátnych zamestnancov, no zrejme nie je vylúčené, že nakoniec bude hlasovať za aj bez nich.

SNS: Správa sa, akoby ani nebola v hre. Vývoj popularity tejto strany však ukazuje, že im sociálne témy nerobia percentá, a tak sa dnes namiesto 13. a 14. platu hovorí o smeráckych príplatkoch. A SNS to pre zmenu skúša s ruskou kartou.

 

Jednou vetou:

4. Bratov Paškovcov uznal súd za vinných v kauze pouličnej bitky v centre Košíc spred dvoch rokov, dvaja dostali podmienečné šesťmesačné tresty, tretí peňažný trest vo výške 500 eur, rozsudok nie je právoplatný, obžalovaní aj prokurátor sa odvolali na krajský súd.

5. Analytici z inštitútu INEKO predstavili novú interaktívnu mapu diaľnic a rýchlostných ciest, ukazujú na nej, ktoré diaľnice sú ako ďaleko k realizácii a ktoré potrebujeme naliehavejšie a ktoré menej súrne.

6. ČEZ končí s maloobchodným predajom elektriny na Slovensku, všetkých 65-tisíc zákazníkov preberie Východoslovenská energetika zo skupiny RWE, ČEZ sa u nás sústredí na firmy a verejný sektor.

7. Polícia obvinila Erika Mikurčíka a jeho manželku Zuzanu Kalmanovú z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku pre prevody podielov v hoteli Carlton, podali na nich trestné oznámenie ich obchodní partneri a spolumajitelia Esetu Maroš Grund a Rudolf Hrubý, ktorí sú aj akcionármi Denníka N.

8. Penta a čínska investičná skupina CEFC majú záujem o Markízu a Novu, hodnota podielu americkej mediálnej firmy Time Warner v Central European Media Enterprises by mala byť 500 miliónov eur.

9. Eduard Heger (OĽaNO) vyzýva šéfa ÚRSO Ľubomíra Jahnátka, aby odvolal Vasila Demjana, ktorého na jeho úrad preložili z ministerstva pôdohospodárstva, pripomína, že by ma odvolať človeka, ktorý vážne pochybil v kauze nástenkový tender.

10. Agentúra Bloomberg píše, že Európska únia spravila chybu, keď pre sídlo liekovej agentúry EMA nevybrala Bratislavu.

Zaujímavé články:

Status dňa:

Odporúčam isť si pozrieť profil Robert Kaliňák a sledovať, akí ľudia jeho príspevky zdieľajú. Hej, už sa stalo, že sa „náhodou“ niekoľkí týpci zobudili o pol druhej ráno a v priebehu niekoľkých minút dali všetci share najnovšiemu príspevku ministra vnútra. Život je plný náhod.

Áno, dnešný Kaliňákov status už tiež zdieľali. Stihli to všetci za necelých 15 minút.

Citát dňa:

„Už viackrát ste sa ma pýtali na Kaliňáka a ja vám na to hovorím, že radšej pomaličky meníme systém. Padne Kaliňák, ale čo bude ďalej?“

Béla Bugár, predseda Mosta-Híd v dnešnom rozhovore s Monikou Tódovou

Shooty:

Odkaz Martina M. Šimečku: O čilskej verzii demokracie

Môže byť demokracia horšia než diktatúra? Príklad Venezuely ukazuje, že áno, aspoň podľa autora tohto textu Andrésa Hoyosa. V tejto krajine je to také zlé, že už to sotva môže byť horšie a prezident Nicolás Maduro (následník Huga Cháveza) sa drží pri moci tým, že odmieta uznať víťazstvo opozície v parlamentných voľbách. Demonštrácie proti Madurovi postupne slabnú, pretože – ako povedal istý militantný ľavičiar Camilo Torres, ktorého autor cituje – „hladní ľudia nebojujú, ale padnú na kolená“.

Cituje aj filozofa Karla Poppera, ktorý definoval demokraciu ako systém, ktorý má schopnosť zbaviť moci zlého vládcu. Nedodal však už, že by mala mať aj schopnosť zvoliť si dobrého.

A presne to sa vo Venezuele deje. Opozícia nie je schopná sa zjednotiť ani v takej dramatickej situácii. Na druhej strane to má ťažké. Keď sa v roku 2005 rozhodla bojkotovať voľby v nádeji, že Chávez dlho nevydrží, mýlila sa. Keď zasa do volieb v roku 2015 išla a vyhrala ich, prezident Maduro jej odmietol odovzdať moc. Napriek tomu podľa autora vo Venezuele ešte stále nie je diktatúra, hoci by jej nastolenie bolo možno lepšie než táto verzia demokracie.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Slovensko

Teraz najčítanejšie