Babiš bol Bureš a s ŠtB spolupracoval vedome, hovorí bádateľ ÚPN Sivoš

Andrej Babiš tvrdí, že nikdy vedome so Štátnou bezpečnosťou nespolupracoval a jeho evidencia agenta bola neoprávnená. Bratislavský Najvyšší a krajský súd mu síce v minulosti dali za pravdu, ale Ústavný súd nedávno tieto rozhodnutia zrušil. Babiš, ktorý sa stane 6. decembra novým českým premiérom, je tak dnes opäť evidovaným agentom ŠtB. Jerguš Sivoš, bádateľ Ústavu pamäti národa, ktorý analyzoval agentúrnu minulosť Babiša a pripravoval odborný posudok pre súd, jasne tvrdí: Babiš bol vedomým tajným spolupracovníkom ŠtB. Rozhovor pôvodne vznikol pre týždenník Reflex.

V čom je pre vás nález Ústavného súdu dôležitý?

Ústavný súd povedal dve zásadné veci. Tým, že Ústav pamäti národa zverejňuje registračné protokoly a dokumenty, nenesie zodpovednosť za ich obsah, pretože nie je právnym nástupcom ŠtB. Tieto zverejnenia mu prikazuje zákon. Odporcom preto ústav byť nemôže.

To však nerieši petit žaloby, teda či išlo v prípade Andreja Babiša o oprávnenú alebo neoprávnenú evidenciu…

V tomto zmysle je však podstatná ďalšia časť nálezu Ústavného súdu, ktorý poukázal na dôveryhodnosť svedkov, teda bývalých príslušníkov ŠtB. Povedal, že títo svedkovia ako vykonávatelia zlovôle komunistického režimu nemôžu svedčiť v prospech bývalých agentov ŠtB. Teda tých, ktorých sami verbovali, zaväzovali k spolupráci, riadili a využívali na udržanie monopolu moci komunistickej strany.

Obidve rozhodnutia súdu sú pre vás teda zásadné?

Nepochybne, pretože súdne spory nám brali veľa času a energie. Preto sme radi, že teraz nebudeme musieť obhajovať a brániť evidenciu tajných spolupracovníkov a ich oprávnenosť. A samozrejme je pre nás satisfakciou potvrdenie rozporu, na ktorý sme od začiatku poukazovali. Bývalí príslušníci ŠtB nemôžu byť z mnohých dôvodov na súde považovaní za vierohodných svedkov. Ich svedectvo nemôže mať väčšiu váhu než archívnymi dokumentmi podložená historická analýza.

Pripravili ste pre súd odborný posudok o spolupráci Andreja Babiša s ŠtB. Koľko ste nad tým strávili času?

Niekoľko mesiacov. Mal som ale výhodu, že som sa ešte pred kauzou Babiš dôkladne venoval XII. správe ZNB, o ktorej som napísal knihu. A práve pod túto správu spadal odbor na ochranu socialistickej ekonomiky a pod ten patril agent Bureš. Mal som teda prehľad o personálnej, organizačnej štruktúre tejto kontrarozviedky, o náplni práce jednotlivých oddelení. A čo bolo zásadné, v rámci výskumu som musel prejsť všetky dostupné archívy na Slovensku aj v Českej republike a vedel som, aké rôzne iné zdroje sa dajú dohľadať. Prevažná časť práce ŠtB bola totiž administratívna a všetky informácie sa analyzovali a posúvali na vyššie bezpečnostné a stranícke zložky.

Prečítajte si

Krátko pred voľbami má Babiš zlú správu zo Slovenska: Opäť sa otvára jeho spolupráca s ŠtB

Do čoho ste mohli nahliadnuť?

Do správ z operatívnej činnosti, odposluchov, sledovacej činnosti, do denných raportov, hlásení, do dokumentov, ktoré ŠtB posielala do ústredia Komunistickej strany. Študoval som plány práce, vyhodnotenie činnosti, kontrolné mechanizmy. Mohol som preveriť a skontrolovať takzvané objektové zväzky, ktoré sa viedli na strategické budovy, úrady, podniky zahraničného obchodu. Možností bolo veľa a bolo len otázkou času prejsť to obrovské množstvo strán dokumentov.

To ste museli fyzicky stránku po stránke prečítať?

Boli to desaťtisíce strán, ktoré sa týkali obdobia, počas ktorého bol spolupracovník Bureš vedený najprv ako dôverník a neskôr ako agent. Analyzoval som všetky dokumenty, ktoré súviseli s odborom na ochranu socialistickej ekonomiky. ŠtB bola veľmi dobre vnútorne kontrolovaná, neustále sledovala, či jej agenti nie sú napríklad odhalení a nespolupracujú s cudzou rozviedkou. Musel som preto analyzovať aj tieto dokumenty, zväzky iných tajných spolupracovníkov.

A práve v jednom z nich ste našli pre vás dôležitý záznam?

Presne tak. Našli sme materiál, v ktorom ŠtB preverovala najskôr spoľahlivosť spolupracovníka Bureša, či je vôbec vhodný človek na spoluprácu, na naverbovanie. Museli sme porovnávať zoznamy osôb, zoznamy dokumentov v jeho spise s inými dokumentmi, aby sme si overili, že to „sedí“, a to sa potvrdilo.

Andrej Babiš sa obhajuje, že jeho spis bol sfalšovaný, zmanipulovaný, vymyslený. Je to možné?

V žiadnom prípade. Archívny výskum, následnosť a súvislosti všetkých zozbieraných dokumentov potvrdili, že to nemohlo byť vyfabulované. Už preto, že v takom prípade by bratislavská správa neposielala informácie o činnosti svojho agenta do Prahy. Takéto informácie totiž vzbudzovali v Prahe záujem, ďalšie otázky alebo úlohy pre takého agenta. Na ich žiadosť mohol napríklad dostávať úlohy v prostredí zahraničného obchodu, zistiť alebo overiť spravodajsky hodnotné informácie. Argument obhajcov pána Babiša, že to bol vymyslený zväzok len preto, aby príslušníci ŠtB vykázali činnosť, je falošný.

Fiktívni agenti však existovali. V roku 1986 prebehla v štruktúrach bratislavskej ŠtB inšpekcia, ktorá odhalila falšovanie a zneužitie finančných príspevkov na XII. správe ZNB. Príslušníci ŠtB si vymýšľali tajných spolupracovníkov, brali na nich peniaze.

To je absolútny nezmysel a dezinterpretácia. V roku 1986 sa v skutočnosti ukázalo zneužívanie osobitných finančných prostriedkov a niektorí šéfovia operatívy, náčelníci oddelení a odborov museli odísť do civilu. Ale pointa je v tom, že peniaze, ktoré nedokázali vyúčtovať, sa netýkali agentov, činnosti agentov alebo dokonca ich fiktívneho vytvárania, ale takzvaných oficiálnych stykov. Boli to výdavky za najrôznejšie pracovné obedy s námestníkmi a riaditeľmi podnikov. Teda ľudí v nomenklatúre Komunistickej strany, s ktorými ŠtB udržiavala kontakt. Pre ŠtB boli zaujímaví vzhľadom na ich stranícke postavenie a informácie, ktorými disponovali, ale aj tiež kvôli pomoci v agentúrno-operatívnej činnosti.

Spis agenta Bureša prežil aj dva roky predtým. O čo išlo?

V októbri 1984 sa u ministra vnútra konala porada náčelníkov československej kontrarozviedky. Vypočuli si kritiku, že ich výsledky nezodpovedajú počtu agentúrneho aparátu. Dohodli sa na revízii siete spolupracovníkov, na znížení ich počtu. Nechajú si iba tých, ktorí vykazujú činnosť a prinášajú výsledky. V odbore na ochranu socialistickej ekonomiky, kam patril aj agent Bureš, klesol v nasledujúcich rokoch počet zamestnancov zo 127 na 54. Agent Bureš toto zníženie „prežil“ a zostal v evidencii ŠtB. To dokazuje, že ho ŠtB vnímala ako užitočného.

Nakoniec ste zistili, že Andrej Babiš alias agent Bureš figuruje v ôsmich rôznych spisoch, zväzkoch. To sa teda nedalo sfalšovať?

Nie. Dokázali sme vzájomnú prepojenosť zväzkov a historický kontext a jednoznačne sme prišli k záveru, že to nemohlo byť vytvorené fiktívne. Aj vtedajšie jednotlivé vnútorné kontroly ŠtB zväzku Bureš potvrdili jeho vierohodnosť. Zväzok Bureš bol vtedy kontrolovaný po odbornej stránke aj nadriadeným orgánom a ten nenašiel žiadne nezrovnalosti. Evidencia prebiehala v súlade s vtedy platnými normami. Spolupracovníka Bureša postupne riadili traja príslušníci ŠtB, takže by sa na nejakého fiktívneho agenta skôr či neskôr prišlo.

Kontroly v rámci štruktúr ŠtB boli veľmi dôkladné?

Boli veľmi prísne. Komunistický režim bol založený na informáciách a prienik ŠtB do spoločnosti bol naozaj masívny. Vytvorenie fiktívneho agenta bolo veľmi nebezpečné. Ohrozilo by to kariéru príslušníka ŠtB s perspektívou prepustenia a trestného stíhania.

Navyše ŠtB bola postavená na vzájomnej nedôvere medzi príslušníkmi …

Kontrolovali sa navzájom, bolo to prostredie plné paranoje. Každý vedel, že je kontrolovaný. Dôležitú rolu hrali aj stranícke útvary. Akákoľvek chyba alebo vybočenie by sa okamžite obrátilo proti nim.

Aký dôležitý bol pre vás fakt, že sa meno agenta Bureša objavilo v záznamoch vedených na konšpiračný byt?

Mimoriadne dôležitý, pretože do prepožičaných a konšpiračných bytov ŠtB, ktoré boli veľmi dobre utajované, mala prístup len spoľahlivá, preverená a spravodajsky skúsená osoba. To citujem z vtedajších smerníc. Museli mať istotu, že taký človek nesprístupní, kde sa takýto byt nachádza, pretože doň dochádzalo hneď niekoľko príslušníkov ŠtB a mali tam schôdzky s ďalšími tajnými spolupracovníkmi.

Takže ste získali informáciu, ktorá dokazovala, že agent Bureš navštevoval konšpiračný byt?

Obhajcovia Andreja Babiša tvrdili, že fakt, že mal prístup do konšpiračného bytu, neznamená, že v ňom fyzicky bol. Mal len takú možnosť, ale nikdy v ňom nebol. Ale to nie je pravda, pretože v zázname zväzku na konšpiračný byt je jasne napísané, ktorí agenti do bytu chodili, s ktorými príslušníkmi ŠtB doň chodili a v akom období. A iba pri dvoch agentoch je poznámka, že v byte neboli a nekonali sa tam s nimi žiadne schôdzky. U agenta Bureša je uvedené, že v roku 1982 do bytu chodil. Je teda evidentné, že v tomto prípade opäť obhajoba Babiša nesedí.

Babišova obhajoba tiež tvrdí, že v spise majú byť záznamy, ktoré však nesedia časovo. Andrej Babiš bol po roku 1985 pracovne v Maroku a v jeho spise sa našli záznamy z roku 1986. Ako je to teda možné?

Do zväzkov na konkrétne mená agentov sa zapisovali napríklad výdavky spojené s nasadením spravodajskej techniky. Mohlo ísť aj o doúčtovanie nejakého staršieho stretnutia, ktoré riadiaci orgán našiel v papieroch a spätne teda vykázal. Príslušníci ŠtB sa napríklad mohli stretávať s kolegami a so známymi spolupracovníka Bureša, zisťovali a overovali si informácie o ňom. A výdavky spojené s takouto schôdzkou potom zaniesli do spisu agenta Bureša.

Keď odišiel v roku 1985 do Maroka, prečo si ho neprevzala rozviedka? Existujú záznamy z konšpiračných objektov v Maroku, kde by sa jeho meno mohlo objaviť?

Takéto dokumenty sa nezachovali. Ani vo vlastnej evidencii rozviedky, kde by bolo potvrdené, že by ho nejaká rezidentúra v Afrike využívala. Samozrejme, že sme aj v týchto materiáloch rozviedky hľadali, ale nič sme nezistili alebo boli tieto dokumenty skartované.

Aká bola podľa vás úroveň spolupráce Andreja Babiša s ŠtB?

Spomínam to aj v odbornom posudku a hovoril som to aj pred súdom. Konkrétna miera spolupráce sa dá zo zachovaných dokumentov určiť len veľmi ťažko. Zväzok tajného spolupracovníka mal hneď niekoľko podzväzkov a jedným z nich bol aj súhrn, prehľad vlastných správ. Faktická činnosť agenta. Táto časť zväzku bola v roku 1989 zničená. Rozsah spolupráce teda môžeme odvodiť len z iných agentúrnych záznamov, ktoré sa zachovali. Vieme, že Andrej Babiš upozorňoval na korupciu, na podvody vo firme Petrimex. Napríklad nahlásil tureckého podnikateľa, ktorý plánuje obchod s Československom, ale nemá v úmysle túto pohľadávku uhradiť. Na základe upozornenia Andreja Babiša potom ŠtB zaviedla na tohto človeka spis „Ekrona“.

Ale na ľudí z opozície, na disidentov, Andrej Babiš nedonášal?

Myslím si, že nie. Takéto informácie nemáme a spisy, ktoré sa zachovali, žiadnu takúto správu neobsahujú. Jeho spolupráca sa zrejme výslovne týkala podniku, v ktorom bol zamestnaný, a obchodnej činnosti, ktorú mal na starosti.

Andrej Babiš sa obhajuje tým, že nikomu neublížil. Má pravdu?

Z materiálov, ktoré máme k dispozícii, môžeme dospieť aj k takémuto záveru. Ale vychádzam len z toho torza dokumentov, ktoré sa zachovalo. Takže šlo hlavne o korupciu, poškodzovanie socialistického hospodárstva. Činnosť ŠtB ale nie je možné zužovať len na boj s nepriateľmi režimu. Zameriavala sa na podporu a udržanie politickej moci Komunistickej strany a ekonomického modelu založenom na centrálnom plánovaní.

Jeho ďalší argument, že sa schádzal s príslušníkmi ŠtB, že sa vypytovali na najrôznejšie obchody, ale že nebol agentom, neobstojí?

Nie, bola to vedomá spolupráca založená na vzájomnej dôvere, vzájomnom stretávaní a odovzdávaní informácií. Táto spolupráca bola podložená krycím menom, heslom a telefónnym kontaktom na príslušníka ŠtB. Mal teda všetku základnú výbavu konšpirácie. A je dôležité mať na pamäti, že agent už bola tá najvyššia forma spolupráce. Už bol maximálne preverenou osobou.

Ako dlho u Andreja Babiša toto preverovanie trvalo, teda kým sa z dôverníka stal agentom?

Niekoľko rokov. Nakoniec museli návrh operatívcov na získanie tajného spolupracovníka schváliť ich traja nadriadení – náčelník oddelenia, náčelník odboru a náčelník správy. To prakticky vylučuje možnosť evidencie fiktívneho tajného spolupracovníka radovým príslušníkom ŠtB.

K naverbovaniu Andreja Babiša údajne došlo 11. 11. 1982 vo vinárni U obuvníka v Bratislave. Z toho je záznam?

Vo zväzku je záznam, že do spisu bol založený súhlas o spolupráci podpísaný agentom Burešom. Tento viazací akt však fyzicky neexistuje, pretože v roku 1989 bol zničený s ďalšími písomnosťami. Vo zväzku je zaznamenané, ktoré dokumenty boli vyňaté a skartované.

Je možné, že zničený nebol a existuje?

To už je na hlbšiu analýzu toho, ako sa v roku 1989 zaobchádzalo s dokumentmi ŠtB. Podarilo sa nám vypátrať informácie o tom, ako boli likvidované materiály bratislavskej ŠtB. Dialo sa to v služobnej dvojgaráži, potom sa písomnosti odvážali do papierní do Štúrova. Išlo však o spisy, ktoré priniesli samotní príslušníci ŠtB alebo dorazili z archívu. Takzvane živé zväzky si mohli príslušníci ŠtB zlikvidovať vo vlastnej réžii. Máme informácie o tom, že niektorí to pálili doma na záhrade, iní tým kúrili v krbe. A je možné, že niektorí ľudia z ŠtB si spisy nechali. V minulosti sa totiž neraz preukázalo, že zväzky, ktoré mali byť zničené, sa potom objavili a boli zneužité napríklad v politickom boji.

Cítili ste počas súdneho procesu s Andrejom Babišom tlak? Že by vás niekto od analytickej činnosti odrádzal?

Necítil som žiadny tlak a na bádateľskú činnosť, na vytváranie odborného posudku na agenta Bureša som mal vytvorené maximálne ústretové podmienky. Nikto ma neobmedzoval v bádaní a vo vyjadrovaní k tejto kauze. Nikto ma nekontaktoval, ani mi nikto nenaznačoval, že by bolo lepšie, aby som to nechal na pokoji.

To je však pozitívne, nie?

To je mimoriadne pozitívne. Slobodné historické bádanie predstavuje jednu z hodnôt novembra 1989.

Cítil ste vy sám vnútorného cenzora, pretože išlo o Andreja Babiša? Ekonomicky a politicky významnú osobu?

Nie. Pre mňa to bol jeden z mnohých prípadov, ktoré som riešil. Za svoju kariéru v Ústave pamäti národa som spracoval viac odborných posudkov, odhalil som aj 29 agentov, ktoré sa bezpečnostné zložky po novembri 1989 snažili vymazať z evidencie. Nemám dôvod brať svoju prácu osobne. Naopak, svoju prácu robím dôsledne, objektívne a bez ohľadu na to, koho sa týka. Všetky informácie, ktoré zverejňujem, sú overené archívnymi dokumentmi a skúsenosťami z môjho dlhoročného výskumu.

A to bol aj prípad Andreja Babiša?

Samozrejme. Preto som vypracoval aj odbornú analýzu jeho agentúrnej histórie a predložil ju súdu.

Zo strany Babiša išlo o vedomú spoluprácu z prospechu alebo z presvedčenia?

Ak chcel kariérne rásť, musel byť súčasťou systému. Stať sa členom strany, vzdelávať sa stranícky, zaradiť sa do prúdu. Musel sa stotožniť s vtedajším režimom a to je dôležité. Bol ambiciózny, chcel niečo dosiahnuť a možno pre neho bolo prirodzené spolupracovať so štátnym orgánmi, teda aj s ŠtB.

Prekvapilo vás, že v jeho prospech svedčili bývalí príslušníci ŠtB?

Rešpektujem, že každý má právo na obhajobu, na predvolanie svojich svedkov. Bol som však zaskočený tým, že súd nebral do úvahy moje argumenty, alebo argumenty českého kolegu Radka Schovánka, ktorý sa dlhodobo venuje mechanizmom činnosti ŠtB. Súd nemal záujem sa s našimi argumentmi, archívnymi dokumentmi popasovať. Neviedol polemiku s tým, čo tvrdia bývalí príslušníci ŠtB. To bolo pre mňa najväčším sklamaním.

Čím si to vysvetľujete?

Či si myslím, že to súviselo s osobou Andreja Babiša? Nepovedal by som. Takýto postup je totiž na slovenských súdoch bežný. Pre nich je podstatné len to, či sa zachoval originál podpisu spolupráce. A ak nie je, tak to automaticky škrtnú a označia za nevedomú spoluprácu.

A čo by pomohlo?

Keby ľudia, ktorí sú obvinení z vedomej spolupráce, žalovali priamo bývalých príslušníkov ŠtB, a nie Ústav pamäti národa alebo ministerstvo vnútra. Aby žalovali tých ľudí, ktorí ich priamo do spisu zaviedli. V takom prípade by bola obrana bývalých eštebákov úplne iná. Takto je však ich dôveryhodnosť spochybniteľná a nemali by ich na súde rešpektovať v takej miere.

Ak sa teraz znovu obnoví kauza Andreja Babiša, budú k tomu súdy pristupovať inak?

Nemôžem hovoriť za súd, ale myslím si, že po náleze Ústavného súdu už bude prístup iný.

Ktorý dôkaz, dokument bol pre vás najviac presvedčivý a svedčiaci o jeho spolupráci?

Je to súvislý rad dôkazov, ktoré sedia vo zväzkovej a v spisovej agende.

Môže byť človek s touto minulosťou premiérom?

Bojovali sme za to, aby sme mali slobodu, aby sa ľudia mohli slobodne rozhodovať. Ak sú Česi presvedčení o tom, že takýto človek má byť premiérom a dali mu vo voľbách taký mandát, tak to musíme rešpektovať.

Vy ste ale jednoznačne presvedčený o tom, že na základe informácií, ktoré ste nazhromaždil, bol vedomým agentom ŠtB?

Áno, jednoznačne áno.

Autor pracoval ako spravodajca Českého rozhlasu na Slovensku