Denník N

Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť (v EÚ)

Foto – TASR
Foto – TASR

Ako tak v salóniku fajčíme, reč príde na prechádzky a prírodu.

Som návštevníkom v Európskom parlamente. Prišla som ako divák na konferenciu Jeden rok s Donaldom Trumpom. Organizáciu má na starosti mladý asistent. Stretávame sa s ním dve hodiny pred začiatkom a presúvame sa z jednej časti parlamentu do druhej. V jednej nám lepia na bundy nálepky „visitor“, v druhej čakáme s inými návštevníkmi na kohosi povolaného odviesť nás ďalej a v tretej prechádzame bezpečnostnou kontrolou.

Keď čakanie viazne, asistent a jeho dvaja kolegovia vytiahnu telefóny, spýtavo do nich pozrú a opäť kryty zaklapnú. Je to rituál. Potom sa čaká ďalej.

„Tuším už začínam chápať tých Britov,“ ozve sa v jednej chvíli zo zástupu.

Po konferencii sedím v salóniku. Ponad mňa sa zhovárajú americká aktivistka Medea (meno si dala sama) a nemecký poslanec Helmut. „A aký je vzťah Angely Merkelovej k Donaldovi Trumpovi,“ pýta sa so štipkou frivolnosti aktivistka. „No to naozaj neviem,“ odvetí vážne Helmut. „Vlastne, nijaký…“upresní ešte serióznejším tónom.

Je čas ísť. V ten večer sa ma traja účastníci nezávisle od seba spýtali, odkiaľ to vlastne som. „Aha,“ zareagujú potom, čo poviem „Bratislava“, a otočia sa k niekomu inému.

Helmutovi zvoní telefón. „Entschuldigung,“ povie Médii, „Schatz?“ povie do telefónu. Vydávam sa k východu. Na kraji salónika zazriem osamelú postavu v izolovanom priestore. Mladý asistent v sektore vyhradenom fajčiarom. Pýtam sa, či sú cigarety, ktoré fajčí, silné. „Ale kdeže!“ vraví a hneď mi jednu núka.

A ako tam tak fajčíme, reč príde na prechádzky a prírodu. Pýta sa ma, či som počula o Camino de Santiago. „Prešiel som ju toto leto.“ Obdivne hvízdnem, chlapcovi sa rozžiaria oči a nadšene sa rozhovorí. Nakoniec sa ma pýta: „A viete, s čím bol najväčší problém?“ „Viem. S nohami.“ „Presne,“ prisvedčí s obdivom k mojim vedomostiam.

Keď potom kráčam parkom, na myseľ mi príde dialóg Lasicu a Satinského.
Na púšti Gobi nám zahynula naša najobľúbenejšia ťava Grundig. My sme s mamičkou museli prejsť celú púšť pešo!
Celú púšť pešo?
Veru, celú púšť pešo. A viete, čo nás na konci najviac bolelo?
Čo?
Nohy.

Kráčam pomedzi nablýskané budovy a myslím na to, že všetko, čo naozaj potrebujem vedieť (v EÚ), som sa naučila od L+S.

Teraz najčítanejšie