Denník N

Volebný expert Kerekes: Radšej mať horší volebný systém, ktorý je stabilný, ako ho stále meniť

Daniel Kerekes, Foto N – Vladimír Šimíček
Daniel Kerekes, Foto N – Vladimír Šimíček

Daniel Kerekes je autorom série máp, ktoré detailnejšie analyzovali župné voľby. Vysvetľuje, akými fintami sa dá s volebnými výsledkami hýbať, keď sa mení nastavenie volebných obvodov a volebných systémov.

Daniel Kerekes (26) je doktorandom na katedre politológie brnianskej Masarykovej univerzity a konzultantom v politicalconsulting.sk. Venuje sa analýze volebných výsledkov a volebných systémov.

V rozhovore vysvetľuje, aké ťažké je vyrobiť volebné mapy, prečo to nerobí štatistický úrad, akú povesť má politológia aj prečo je lepšie mať síce horší, ale stabilný volebný systém, ako ho neustále meniť. 

Čo najzaujímavejšie sa môžeme dozvedieť o župných voľbách, ak sa na ich výsledky pozrieme cez volebné mapy?

Základnou vecou, ktorú takto zistíme, je rozdelenie politickej podpory v priestore. To nám môže suplovať aj nejaké sociodemografické dáta o obyvateľstve, ktoré nám inak chýbajú alebo ich máme len zo sčítania obyvateľstva, ktoré sa však robí len raz za desať rokov. Z volebných dát sa môžeme dozvedieť, že ľudí v konkrétnom regióne niečo trápi, a preto sa tam ich volebné preferencie tlačia na okraj politického spektra, teda k extrémistom. Vieme tiež ľahko identifikovať aj podozrenie na volebnú korupciu: stačí, ak kandidátom s inak mizernou podporou niekde vyskočí nezvyčajne vysoký počet hlasov.

V týchto župných voľbách sme vďaka vašim mapám jeden taký región volajúci o pomoc našli. Koncepcia takzvanej volebnej úspešnosti (teda porovnanie aktuálnych výsledkov Mariana Kotlebu oproti ziskom ĽSNS v minuloročných voľbách) prezradila nielen to, že Kotleba sa posilnil v celom Banskobystrickom kraji, ale aj to, že sa viditeľne posilňuje na periférii župy, napríklad na Gemeri. Čo sa tam presne deje?

Na Gemeri sa Kotlebova volebná úspešnosť zhlukuje. To znamená, že porovnanie minuloročných výsledkov v parlamentných voľbách a ziskov v župných voľbách, ktoré nazývame volebnou úspešnosťou, sa v tomto regióne štatisticky významne koncentruje. Podpora politických strán v priestore sa mení, často náhodne. No v týchto lokalitách sa Kotlebova volebná úspešnosť zhlukovala viac, než by sa dialo cez nejakú náhodu. Hovorí nám to, že v týchto miestach sa musí diať niečo, čo tento rast podpory, ktorý je naviazaný na nejaké územie, ovplyvňuje.

Zhlukovanie volebnej úspešnosti Mariana Kotlebu a ostatných kandidátov na župana za ĽSNS v župných voľbách (v porovnaní s výsledkami ĽSNS v parlamentných voľbách). Červenou je označená koncentrácia lokalít volebného úspechu, modrým koncentrácia neúspechu. Autor – Daniel Kerekes

Ako si to vysvetľujete?

Laicky, bez znalosti reálií regiónu, si to vysvetľujem tým, že tam Kotleba viedol intenzívnejšiu kampaň než inde. A naopak, že tieto oblasti zo svojich volebných stratégií skôr vynechali iní, demokratickí kandidáti, lebo si vypočítali, že im stačí získať hlasy niekde inde, a už nad rámec tejto istoty nešli.

Nemôže tam byť aj iný faktor? Nemohol práve tam Kotleba rásť, lebo Gemer patrí k najchudobnejším regiónom, je tam stále vysoká nezamestnanosť a chudoba?

Sociálna situácia, nielen nezamestnanosť, ale napríklad celková kvalita života, mohla ovplyvniť to, že ľudia v tejto lokalite inklinovali k voľbe Mariana Kotlebu. No nevysvetľuje to, prečo práve tam rástol v porovnaní s minuloročnými parlamentnými voľbami. Koncepcia volebnej úspešnosti v našom prípade totiž porovnávala situáciu z marca 2016 s realitou jesene 2017. Na Gemeri a v ďalších okrajových častiach Banskobystrického kraja sa koncentroval nárast Kotlebu za rok a pol, a ja neočakávam, že tam za ten čas došlo k nejakej radikálnej zmene v nezamestnanosti.

Čo vás ešte zaujalo z hľadiska územnej podpory kandidátov Kotlebovej ĽSNS v župných voľbách?

Podpora Milana Uhríka v Nitrianskom kraji. Čakal som, že ako jedna z výraznejších tvárí ĽSNS môže uhrať dobrý výsledok, ale nečakal som, že bude až takto dobrý. Dôležitým poznaním je, že podpora ĽSNS je naviazaná na dvoch lídrov, Mariana Kotlebu a čiastočne Uhríka. Ostatní kandidáti ĽSNS, aj keď mali za sebou silnú značku, dosiahli v podstate mizerné výsledky, najmä v porovnaní s potenciálom, ktorý má ich strana v regiónoch na základe ziskov v parlamentných voľbách.

Ako je to so Smerom? Má – na základe výsledkov v župných voľbách – stále svoje bašty?

Určite má. Typickým príkladom je Prešovský kraj, kde vo východnej časti župy jasne vyhrával kandidát Smeru Peter Chudík. Na Prešovskom kraji zároveň môžeme ilustrovať geografickú nelogickosť rozdelenia slovenských krajov. Keď sa na Prešovský kraj pozrieme ako na celok, uvidíme, že Poprad či Spiš sú jazykovo, kultúrne, nábožensky aj politicky odlišné regióny ako okolie Svidníka či Medzilaboriec. Milan Majerský, ktorý v Prešovskom kraji vyhral, bol na ďalekom východe úplne neznámy človek. Čo je logické – Majerský je primátor Levoče a veľa ľudí z Medzilaboriec možno nikdy nemalo dôvod do Levoče vôbec isť.

Ak by sme chceli hlbšie analyzovať výsledky volieb, čo okrem výsledkov kandidátov by sme mali zakresľovať do volebných máp?

Dôležité je sledovať dynamiku, ako sa volebné výsledky menia v čase. To nám ako spoločnosti vie veľa povedať o tom, čo sa v regiónoch deje. Ak sa na niektorých miestach preskupuje podpora k extrémistickým stranám, môže to byť signál, že v tom regióne nie je niečo v poriadku. Čo by sme mali do máp kresliť k volebným výsledkom? Určite socioekonomické premenné, napríklad nezamestnanosť či zmeny v nezamestnanosti. Na tom sa dá sledovať, či napríklad región s vysokou nezamestnanosťou, kde ľudia protestne volili extrémistické strany, zmenil volebné správanie, ak tam nezamestnanosť klesla – jednoducho, či sa ľudia vrátia k demokratickým stranám.

Čiže porovnávať ekonomické štatisticky s volebnými.

Presne tak. No problém trochu je, že na toto nemáme dostatok dát. Čísla o socioekonomickej štruktúre obyvateľstva máme len zo sčítania obyvateľstva, ktoré sa koná raz za desať rokov. Úrady práce síce zverejňujú údaje o nezamestnanosti za okresy, ale nie za obce, takže už nemáme presné dáta, aká je nezamestnanosť v konkrétnych obciach. To je z hľadiska sociálnej geografie problém.

Ako dlho trvá vyrobiť dobrú volebnú mapu a prečo to nerobí napríklad štatistický úrad?

Ja si myslím, že to nie je práca štatistického úradu. Oni nemusia nutne robiť mapy k voľbám, aj keď ich v minulosti robili. Štatistický úrad robí dnes už pri voľbách pomerne dobrú prácu, dáta, ktoré publikuje, sú väčšinou k dispozícii rýchlo aj dobre štruktúrované.

Čo je teda vaša robota? Keď získate súbory údajov za obce, čo s nimi potom urobíte?

Dám im geografický atribút, čiže k výsledkom priradím polohu na mape. To dnes viem urobiť pomerne rýchlo, lebo štatistický úrad už publikuje výsledky s kódom obce. To v minulosti nebolo zvykom, takže zakreslenie výsledkov na mape bolo náročnejšie, keďže na Slovensku máme napríklad duplicitné názvy obcí. Dnes si vezmem súbor údajov, kde už je geografická poloha obcí v nejakej bodovej forme, ktorú možno získať z otvorených databáz, a spojím to s výsledkami volieb. Potom k tomu dopočítam ešte to, čo nás zaujíma, napríklad volebnú úspešnosť.

Mapa: Ktorý kandidát na župana vyhral vo vašej obci

Takže volebné mapy vznikajú už pomerne rýchlo.

Áno, no na Slovensku máme iný problém, a to sú volebné okrsky. U nás volebné okrsky určujú starostovia obcí či primátori miest, nechajú si to schváliť zastupiteľstvom a zostane to u nich – nezadáva sa to do žiadnych centralizovaných systémov. Zostane to niekde na papieri. To znamená, že síce máme výsledky za okrsky, ale nevieme, kde tie okrsky sú.

Ak by sme to vedeli, tak by sme dokázali kresliť do mapy výsledky volieb nielen na úrovni obcí, ale až na úrovní ulíc a mestských štvrtí?

Áno.

Čiže by sme dokázali povedať, že ľudia z vilových štvrtí volia skôr pravicu, kým sídliská dajme tomu skôr Smer?

Presne tak. Teraz to vieme urobiť len manuálne. Napríklad v Bratislave by sme si vypýtali určenie okrskov od všetkých mestských častí a manuálne to potom rozkreslili. Len je to pomerne dosť prácne. Pre jednu štúdiu sme to robili a niektorí nám rozdelenie okrskov posielali v naskenovanom dokumente. To potom naozaj musí človek ručne kresliť. V Česku sú volebné okrsky dané, zapísané v centralizovanom systéme a dajú sa meniť len za veľmi špecifických podmienok. U nás je to inak.

Načo by nám bolo dobré, ak by sme vedeli volebnú podporu rozložiť až takto hlboko, prakticky na úroveň štvrtí v mestách?

Je jasné, že bežný človek to na život nepotrebuje. Ale politikov a úrady by to zaujímať mohlo. Určite by ma ako mestského úradníka zaujímalo, prečo nejaké konkrétne ulice či nejaké sídlisko nadpriemerne volí extrémistické strany, aj čo o tom sídlisku hovoria iné dáta. Či je tam vyššia kriminalita, či je tam nejaký etnický konflikt, sociálne problémy. Z toho sa dajú vytvárať politiky na pomoc týmto konkrétnym lokalitám.

Koho zaujíma vaša práca? Volajú vám aj politici či ich marketéri?

Skôr okrajovo, aj keď by ich takéto dáta pri ich volebných stratégiách asi mali zaujímať. Lebo na základe čísiel by napríklad vedeli, kde je potenciál ich kandidáta najväčší a kam nasmerovať ľudské či finančné kapacity, najmä, ak ich majú obmedzené. Druhá stránka veci je, že aj zvolených politikov, ktorí sú už držitelia úradov, by malo zaujímať, ako ľudia volili v regióne, v ktorom kandidovali.

Daniel Kerekes. Foto N – Vladimír Šimíček

Ako rešpektovaná je volebná geografia na Slovensku? Dnes keď o niekom poviem, že je politológ, tak si bežný človek predstaví hovoriacu hlavu vo večerných správach, ktorá má na všetko názor. Začínajú ľudia vnímať politickú vedu ako vedu, ktorá robí s dátami?

Súhlasím s tým, že politológia má na Slovensku trochu zlé meno. Svojím spôsobom si za to môže sama, lebo sa dlho vyvíjala tak, že nepracovala s dátami. Až neskôr prišli výskumníci, ktorí do tejto disciplíny priniesli dáta a štatistiku. Pritom na Západe išlo o vedu, ktorá vždy robila s dátami. No ja verím, že obraz politológie sa mení, aspoň v rámci vedeckej komunity je už riadne etablovaná. Ale sám sa ešte stretávam s tým, že keď niekde poviem, že som politológ, tak sa ma spýtajú, čo s tým vlastne budem robiť. Či budem politik. Či budem chodiť komentovať politické debaty v televízii.

Ako ste vysvetlili rodičom, čo budete v živote robiť?

Mal som výhodu, že som popri politológii vyštudoval aj ekonómiu, takže som si to doma nejako vedel obhájiť.

Máme nejaké rešpektované osobnosti či pracoviská, ktoré robia dobrú politickú vedu?

Sú, napríklad Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied robí naozaj dobrú prácu. Podobne už aj katedry na Univerzite Komenského či niektorých väčších univerzitách robia výskum, ktorý je na úrovni a je rešpektovaný. Na škodu však je, že sa výskum v politológii veľmi málo popularizuje, a ak náhodou aj áno, nie je to vždy tá najlepšia cesta. To je presne to, že sa politológia stále spája s tým, že niekto príde do televízie a povie svoj názor. O tom však politológia predsa nie je.

V skutočnosti môže byť politologický výskum veľmi praktická vec, napríklad pri volebných systémoch, ktorých nastavenie môže mať reálny vplyv na výsledky volieb. Na príklade župných volieb: čo by sa napríklad stalo, ak by sme v Banskobystrickom kraji pri súčasnom väčšinovom systéme s viacmandátovými obvodmi namaľovali oveľa viac volebných obvodov? Čo by to urobilo s výsledkami?

Čím viac by sme volebné obvody zmenšili, tým viac by sme systém urobili väčšinovým a vytlačili z neho proporčnú stránku. Z logiky veci vyplýva, aj keď to nemám potvrdené konkrétnymi výsledkami, že by v tom prípade mali víťaziť väčšie strany. Čím menší obvod, tým väčšia pravdepodobnosť úspechu veľkej strany. Ak sme dnes volili v jednom obvode päť poslancov a na prvých troch miestach skončili dajme tomu kandidáti Smeru a na ďalších dvoch kandidáti pravice, v momente zmenšenia obvodu na obvod s tromi mandátmi by sme v tomto príklade favorizovali kandidátov Smeru. No v rámci práce s volebnými obvodmi existujú oveľa účinnejšie finty.

Aké?

Napríklad ak tesne pred voľbami presuniete obec, kde má nejaký silný kandidát trvalý pobyt, do volebného obvodu, kam tá obec prirodzene nezapadá. To môže mať na volebné výsledky oveľa väčší vplyv.

U nás si v posledných voľbách volebné obvody určovali župy. Nie je to priveľké riziko? Nemôže mňa ako župana lákať nastaviť si volebné obvody tak, aby to čo najviac vyhovovalo mne alebo koalícii, ktorá ma podporuje?

Toto sa týka skôr voľby poslancov ako županov. Je pravda, že zastupiteľstvo si môže nakresliť obvody tak, ako chce. Vtedy nemusí ísť ani o spor medzi koalíciou a opozíciou v danom zastupiteľstve – všetci súčasní poslanci sa môžu dohodnúť tak, aby zamedzili zvoleniu napríklad nejakých nových nezávislých kandidátov či kandidátov nových strán. Najviac sa tento rok prekresľovali volebné obvody v Bratislavskom kraji, navyše sa ešte viac rozdrobili. To dávalo väčšie šance na úspech kandidátom, ktorí už v župnom zastupiteľstve boli. Podstatné je, že ak niekto prekresľuje volebné obvody tesne pred voľbami, môže úplne zmariť snahu niekomu, kto sa dajme tomu dva-tri roky vopred pripravuje na kampaň a odvádza v tej lokalite nejakú prácu.

Aby sme neboli len hypotetickí, o niečo podobné sa teraz snaží poľská vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá chce k hlavnému mestu pridružiť tridsiatku okolitých obcí, kde je PiS silná, aby tak zabránili víťazstvu liberálnej Občianskej platformy, ktorá má zase podporu v centre mesta. Ako to eliminovať? Kto by mal mať v rukách kreslenie obvodov?

Na to sú jasné medzinárodné štandardy, ktoré Slovensko pri krajských a komunálnych voľbách nedodržiava. Pri systéme s viacmandátovými obvodmi, čo sú naše župné voľby, by sa podľa týchto štandardov volebné obvody nemali prekresľovať vôbec. Hýbať by sa malo len s počtom volených poslancov, úmerne k počtu voličov, ktorí v tom obvode sú. U nás sa nedodržiava ani jedno z týchto kritérií. Jednak sa u nás obvody pravidelne menia, a jednak je aj rozdelenie poslancov neúmerné k počtu voličov.

Čo dokazuje, že kým v Bratislavskom kraji stačí krajskému poslancovi na zvolenie pár stoviek hlasov, v najväčších obvodoch v Nitre či Banskej Bystrici uspeli kandidáti s viac ako 10-tisíc hlasmi.

Presne tak. A aby toho nebolo málo, prekresľovanie obvodov sa robí aj tesne pred voľbami, čo už je úplne mimo všetkých pravidiel. Každopádne, podľa medzinárodných štandardov by volebné obvody mala stanovovať politicky nezávislá komisia, kde by mal sedieť geograf, demograf či iní odborníci, a určia ich tak, aby to malo nejakú logiku. V momente, keď to robia politici, ktorí nie sú geografi, môže dochádzať aj k tomu, že obvody majú aj nelogický geografický tvar – napríklad sú nespojité. Alebo že obec v tesnej blízkosti okresného mesta, kam ľudia chodia k lekárovi či do obchodu, je zaradená do úplne iného volebného obvodu.

To bol, myslím, prípad Limbachu, ktorý má síce blízko k Pezinku, ale patrí do iného volebného obvodu. Takže keď si tam ľudia idú spraviť víkendový nákup, pozorujú kampaň, ktorá sa ich netýka.

Áno.

Daniel Kerekes. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo si myslíte o tom, že v parlamentných voľbách je Slovensko jeden volebný obvod?

Nemám jednoznačný názor. Viac volebných obvodov by mohlo trochu posunúť stranícky systém viac do regiónov, strany by si zrejme museli vychovávať aj nejakých lokálnych lídrov. To by mohlo mať efekt aj pri regionálnych voľbách. Na druhej strane, snaha presadiť viac volebných obvodov do slovenského volebného systému by mohla so sebou niesť nejaký druhotný zámer autora reformy, teda zrejme vládnej koalície. Čiže nejakú snahu o vylepšenie vlastného volebného výsledku.

Mohlo by viacero volebných obvodov favorizovať Smer?

To by veľmi záležalo na kľúči, ktorý by sa zvolil na prerozdeľovanie mandátov medzi politické strany. Pri súčasnom kľúči, teda takzvanej Hagenbach-Bischoffovej metóde (ide o prepočítavaciu metódu, pri ktorej sa celkový počet hlasov, ktoré strana získala vo voľbách, delí počtom mandátov v parlamente plus jeden, pozn. redakcie), by to asi až taký veľký vplyv nemalo. Záležalo by veľmi aj na veľkosti volebných obvodov a taktiež na tom, či by existovala snaha k viacerým volebným obvodom prepašovať do systému aj niečo iné. Vždy, keď sa volebný zákon otvára, sa niektoré skupiny politikov snažia vylepšiť svoje pozície. To je nebezpečenstvo akéhokoľvek menenia volebného systému.

Na druhú stranu, v politickej vede majú svoju funkciu aj systémy, ktoré sú nastavené väčšinovejšie.

To je pravda, tá funkcia je väčšinou integračná – núti malé strany spájať sa do väčších celkov, čo podporuje stabilnejšie vládnutie. Súčasný systém našich parlamentných volieb s jedným volebným obvodom je značne proporčný, čo vytvára veľký priestor na štiepenie straníckeho systému.

Župné voľby ukázali, že Kotlebova ĽSNS je veľmi závislá od svojho lídra, ktorému dokáže sekundovať už len Milan Uhrík. Čo by spravil s jej výsledkom v parlamentných voľbách volebný systém s viacerými volebnými obvodmi?

Mohlo by to čiastočne stranu oslabiť; na druhej strane by sa na to mohli pripraviť a vychovať si lokálnych lídrov. Dnes na to nemajú vlastne žiadny dôvod. Ak dochádza k zmene volebných systémov, prispôsobujú sa tomu aj politické strany. Pri volebných reformách sa často stáva, že ich autori dúfajú, ako si pomôžu, ale nakoniec si poškodia, lebo sa na zmeny nepripravia tak, ako sa pripravia ich protivníci.

Videli sme to teraz, keď sa ukázalo, že si Smer zmenou volieb županov z dvojkolovej na jednokolovú vlastne veľmi nepomohol?

Môže to byť jeden z príkladov. V niektorých krajoch sa opozícia k zmenenému systému postavila tak, že sa integrovala a postavila jedného kandidáta. Ak by sa župan volil v dvoch kolách, možno by postavila viacero kandidátov.

Vy ste v súvislosti s jednokolovou voľbou napísali blog o tom, že ak Smer argumentuje šetrením financií, existujú aj iné volebné systémy, ktoré dokážu simulovať dvojkolovú voľbu počas jedného dňa. Napríklad systém alternatívneho hlasovania, kde volič udeľuje preferenciu k jednotlivým kandidátom, teda označuje, kto je preňho druhým či tretím v poradí. Spravil teda Smer chybu?

Osobne si myslím, že jednokolový systém trochu podkopáva legitimitu nových županov. Netvrdím, že nie sú zvolení legálne a legitímne, no tá pociťovaná legitimita môže byť oslabená tým, že neboli zvolení 50-percentnou väčšinou, ale dajme tomu, tak ako v Bratislave, dvadsiatimi percentami voličov, čo má od väčšiny ďaleko. To v spojitosti s nízkou volebnou účasťou v krajoch, kde kandidát vyhral naozaj len tesne, vytvára horší pocit z voľby. To ani nehovorím o tom, že táto zmena nebola vôbec komunikovaná s odbornou verejnosťou, ale presadená cez poslanecký návrh.

Aký systém pre župné voľby by ste navrhovali?

Zrejme by som zostal pri dvojkolovom. Osobne nie som fanúšikom zmien volebných systémov. Dokonca vravím, že je lepšie mať síce horší, ale stabilný volebný systém, ako ho neustále reformovať a vytvárať tak istý typ politickej a demokratickej neistoty. No keď už poslanci chceli, aby sa župné voľby odohrali v jeden deň, existujú alternatívy ako spomínané alternatívne hlasovanie, keď môžu voliči udeľovať viac preferencií. Z nich sa dá vyčítať, ktorý kandidát je najprijateľnejší pre väčšinu. Takto by víťazili kandidáti, ktorí sú konsenzuálni. Jednokolové voľby môžu spoločnosť oveľa viac polarizovať.

Napríklad?

Týka sa to najmä etnicky nehomogénnych území Slovenska. Predstavte si situáciu, že by v Nitrianskom kraji s 25-percentným výsledkom zvíťazil maďarský kandidát. Z toho môžu vznikať zbytočné frustrácie, ktorým by sa predišlo, ak by ten maďarský kandidát zvíťazil aj v druhom kole s viac ako 50-percentnou podporou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Župné voľby 2017

Slovensko

Teraz najčítanejšie