Denník N

V Bratislave je priveľa divej zveri, poľovníci ju prikrmujú, aby mohli strieľať priamo v meste, hovorí ochranár

Andrej Kovarik. Foto – N
Andrej Kovarik. Foto – N

Po Bratislave sa pohybujú veľké stáda sŕn či diviakov, ktoré poľovníci prehnane kŕmia, hovorí nový župný poslanec a ochranár Andrej Kovarik. Divá zver spôsobuje škody a poľovníci ju chodia strieľať aj priamo v rekreačných lesoch.

Za širokú pravicovú koalíciu SaS, OĽANO, KDH, SMK-MKP, NOVA, OKS, ZZ, DÚ uspel v župných voľbách ekológ a ochranár Andrej Kovarik (34) z Bratislavy. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, pracoval v SOS Birdlife Slovensko, v SHMÚ, v Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení a v súčasnosti pracuje v Štátnej ochrane prírody v Bratislave.

Sú lesy v okolí Bratislavy ohrozené? Rúbe sa v nich príliš veľa?

Kontinuálne ubúdajú biotopy lužného lesa a zatiaľ to ani nevieme zastaviť. Biotopy v lužných lesoch likvidujú aj jemnejšie zásahy. V luhoch je preto ťažba lesa pri ochrane územia problémová. Otázne je, či masív Devínskej Kobyly a Sitiny v Bratislave by mal slúžiť ako hospodársky les, keď majú rekreačnú funkciu.

Primátor Ivo Nesrovnal chcel rúbať aj v Horskom parku, desiatky stromov sú podľa neho v zlom stave a na niekoho môžu padnúť. Vy ste sa ohradili, že situácia nie je taká zlá, mesto zavádza a stačí vyrúbať omnoho menej stromov. Ako to dopadlo?

Dohodli sme sa na obmedzených zásahoch. Reálne sa povolilo vyrúbať asi do desať kusov, ostatných 35 stromov sa oreže. Je to dramaticky rozdiel oproti výrubu 180 stromov. Evidentne je tam snaha zhora dotlačiť nás, aby sme vypracovali program starostlivosti pre Horský park. Nič to však nevyrieši. Programy starostlivosti nevyhnutne potrebujú skôr chránené územia pozdĺž Dunaja.

Prečo chceli vyrúbať viac stromov, keď sa tam nemôže stavať?

Muselo by sa zrušiť chránené územie. Ale Horský park je chránený ľuďmi a asi by to vyvolalo obrovskú reakciu. Zo strany primátora som to vnímal ako vytĺkanie politického kapitálu.

Ako si môže vytĺkať politický kapitál na tom, že chce vyrúbať stromy v jednom z najobľúbenejších parkov?

Komunikuje, že robí poriadok vo veciach, v ktorých sa dlho nič nerobí. To je pravda, mesto tam má koše, ktoré sú stále plné a je pod nimi plno smetí. Hovoril to tak, že ako dobrý primátor chce zabezpečiť park pre ľudí, aby nehrozilo, že ich tam niečo zabije, a zlí ochranári mu v tom bránia. Vnímal som to ako jeho reklamu. Či je za tým niečo iné, neviem, veľa ľudí hovorí, že určite, ja tomu úprimne nerozumiem.

Horský park. Foto – TASR

Problém, že na niekoho môže padnúť strom, tam je. Je riziko, iba keď fúka vietor, alebo sa nehoda môže stať hocikedy?

Stromy, ktoré sú na tom tak zle, že by riziko bolo aj za pekného počasia, sme riešili v rámci dohody s mestom a bežnej údržby. Priebežne to sledujeme, takže bežné riziko nie je, pri búrke a silnom vetre je to iné a nemalo by sa asi chodiť pod stromy. Ak sa však vtedy niečo tragické stane, nemôže za to ten, kto nedal vyrúbať celý park.

Raz za čas sa objavia správy, že developeri chcú zastavať nejaké územie na Železnej studničke. Stretávate sa s tým?

V územnom pláne Bratislavy sú viaceré predpoklady na zásahy, ktoré majú ďaleko od verejného záujmu. Bohužiaľ, takéto nášľapné míny sú na viacerých miestach.

Ako sa správajú ľudia v lesoch?

Veľmi rôzne. Nemyslím si, že by sa v Bratislave správali veľmi zle. Niekde nerešpektujú vyznačené trasy, ale skôr je väčší problém so správou lesa.

Pustili by ste teda verejnosť na Sihoť?

Nemám s tým problém, ale je tam rozpor s dvomi zákonmi kvôli vodným zdrojom. Ak by tam bol niekedy v budúcnosti režim sledovania pohybu, tak by to mohlo ísť. Prioritu však musí mať ochrana vodného zdroja.

Cyklisti v lese nie sú problém?

Na niektorých miestach áno, tam, kde nerešpektujú cyklotrasy a vedia prispieť k erózii chodníkov pre peších a zbytočne vznikajú kolízne situácie.

A psičkári?

Iba v tých najprísnejšie chránených územiach by mali dodržiavať zákaz voľného pohybu. S tým sa občas stretávame, ale nie je to masový problém.

Na Železnej studničke by nemali byť na vôdzke?

Z hľadiska ochrany lesa nie, ale voľný pohyb psov zakazuje zákon o lesoch.

V minulosti tam pravdepodobne nejaký poľovník zastrelil voľne pusteného psa. Môže sa stále stať, že návštevník Koliby alebo Železnej studničky stretne poľovníkov na poľovačke?

Jasné, aj keď by to mali ohlásiť.

Ale to si asi nikto neprečíta. Nie je problém, ak niekto kráča lesom a kúsok ďalej strieľajú poľovníci?

Poľovníci strieľajú aj sami na seba, sú viaceré prípady, keď hneď strelia na to, čo sa pohne. Pritom musia vedieť, na čo strieľajú, až do druhu. Nie, že je to kačica, ale aj aká, či nie je chránená. Dodržiavajú to veľmi chabo.

Ilustračné foto. Foto – Tomáš Hulík

Nemali by sa poľovačky na miestach s vyšším pohybom ľudí zakázať, aby neprišlo k nejakej nehode?

To nie, v Bratislave by to bolo absurdné. Lesy zasahujú až do mesta, odkiaľ do nich chodia ľudia vo veľkých počtoch. Zároveň je tam však veľa zveri, ktorú treba regulovať. Skôr by sa manažment mal robiť poctivejšie, celok uzavrieť, urobiť rojnice, dá sa to odizolovať a možno viac na to upozorniť v médiách.

Prečo je v Bratislave veľa zvierat?

Poľovníci ich absurdným spôsobom prekrmujú. Diviaky, jelene a srny pobehujú v stádach po stovkách kusov. V Karlovke alebo v centre prebehne sviňa cez sklo do paneláka. Je ich tu veľmi veľa a evidentne to nie je dobre nastavené. Keď idem po Biskupických luhoch, zablokuje ma 200-kusové stádo svíň alebo sto jeleňov. Je to mestské safari. Poškodzujú poľnohospodárske plodiny a lesné porasty. Aj keď sú škody obrovské, poľovníci vysoké stavy cielene podporujú.

Aby mali čo strieľať?

Asi áno. Aby si strelili všade, kam prídu. Využívajú aj nelegálne návnady pod posedmi. V tuhých zimách na juhu v okolí Bratislavy sa prikrmuje, akoby bol akútny nedostatok potravy. Ale nerád by som hádzal všetkých do jedného vreca. Medzi lesníkmi aj poľovníkmi je veľa čestných a slušných ľudí, ktorých si veľmi vážim. Hovoríme však o viditeľných dôsledkoch zlého manažmentu.

Na Sihoti v Bratislave sa zakázalo sadenie šľachtených topoľov s cieľom ťažiť, aby sa obnovil pôvodný lužný les. Ako to pokročilo?

Lesníci priebežne ťažia šľachtené topole a vysádzajú pôvodné druhy. Budeme to ďalej sledovať. Je to krásny príklad, ako by sme mali pokračovať aj na ostatných plochách chránených lužných lesov.

Teraz hrozí veľká výstavba v zóne Lido pri Sovom lese. Ohrozí prírodu v okolí?

Je to o rozumnej miere, vieme nájsť cestu aj pri väčších investíciách. Vplyv na prírodu bude významný, pohyb ľudí bude obrovský, výstavba bude mať konkrétne vplyvy, a práve preto sme odporučili kompenzácie ako sprietočnenie ramena, čo by zlepšilo stav lužného lesa a pomohlo pri povodniach. Druhá vec je sprírodnenie brehu nielen v rámci lagúny Lida, ale štrková pláž by mala byť pozdĺž celého oblúku pri Sovom lese.

Ako pokračuje vyhlasovanie národného parku Podunajsko?

Je to stále reálne, aj keď to územie nie je najlepšie a 90 percent lužných lesov tam už nie je alebo sú v zlom stave. Buď sa to už nepokúsime zachrániť a necháme les degradovať, alebo si povieme áno, lužné lesy nikde inde v takomto rozsahu nemáme a stojí to za to.

Pohlo sa vyhlasovanie niekam?

Hľadajú sa ľudia, ktorí by mali vypracovať podklady navyhlásenie národného parku.

Prečo idete do župnej politiky, keď životné prostredie už riešite ako ochranár?

Keďže vidíme, že nie všetko sa dá aktivizmom ovplyvniť a nemá zmysel len nadávať, ako veci nefungujú, musíme sa ich snažiť meniť aj na týchto úrovniach.

Napísali ste otvorený list, v ktorom žiadate odstúpenie riaditeľa Štátnej ochrany prírody Milana Boroša. Máte s ním viac konfliktov. Plánujete tam ešte ostať?

Nechcem len tak odísť, nie je ani mojím cieľom bojovať, ale určite nebudem ticho, keď sa deje niečo v rozpore s naším poslaním. Stále som nevidel vyvodenie zodpovednosti za veci, na ktoré poukazujem.

Možno budúci národný park Podunajsko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ktoré boli najvážnejšie, pre ktoré by mal riaditeľ odísť?

Odstrelená medvedica Ingrid. Komisia skonštatovala, že štátna ochrana prírody pochybila, padli zlé rozhodnutia a žiadna zodpovednosť nebola vyvodená. Ďalej personálna politika a ovplyvňovanie konkurzov, kde sa na úkor odborníkov dostávajú na pozície ľudia, ktorí nemajú prehľad o území, nie sú odborníci a nie sú dôveryhodní ani použiteľní na stráž prírody. Obrovský problém sú zmeny odborných stanovísk, napríklad pri hausbótoch. Alebo keď zachytím, ako sa generálny riaditeľ radí s advokátom, ako ma vyhodiť za moje názory na Facebooku. To je morálne dno, ak korektne poukazujem na nefungujúce veci, ktoré boli niekoľko rokov ignorované.

Ako sa menili stanoviská na hausbóty?

Pomenovali sme problém a žiadali sme komplexné posúdenie a pozastavenie vydávania povolení na hausbóty. Vedenie najskôr súhlasilo a potom prišla požiadavka, že to tak nemôže byť. Zopakovali sme im svoje požiadavky a potom sme už dostali upravenú verziu, ktorú nakoniec poslali na okresný úrad. Výsledok je veľmi negatívny, hausbóty majú veľký vplyv na územie a obišiel sa zákon.

Na internete sa nedávno rozbehla kampaň My sme les, v ktorej aktivisti a známe osobnosti upozorňujú na devastáciu národných parkov a vzácnych lesov, napríklad v Tatrách. Rúbe sa aj tam príliš veľa lesov?

Sú na to konkrétne dáta a je to už celkom dobre podchytené. Kampaň to chce ľuďom vysvetliť cez čísla a plochy, ktoré boli premenené na holoruby alebo v lepšom prípade opäť na smrekovú monokultúru. Tá je príčinou problémov s lykožrútmi a veternými kalamitami. Lesníci vytvárajú podmienky na podobné kalamity.

Ako?

Umelo vytvoria priestor na šírenie lykožrúta. V monokultúre nemá žiadnych predátorov a má tam doslova prestreté. Rozšírenie lykožrúta v monokultúrach je iba obranný mechanizmus prírody, ktorá sa chce vrátiť k udržateľnému rôznorodému lesu a monokultúru odstrániť.

Napadnutý les by sa mal nechať zničiť lykožrútom a potom ho nechať tak, aby sa obnovil sám?

Podľa toho kde. Hospodárske lesy sú potrebné pre spoločnosť aj ochranu prírody, je lepšie mať drevený ako plastový nábytok. Nepoznám ochranára, ktorý by protestoval proti výrubom v hospodárskom lese. No v národných parkoch by nemali ťažiť drevo pre zisk.

Sú to chránené územia, tak prečo sa to deje?

Ochrana je len na papieri, reálne nie sú chránené lesy ani v národnom parku. Vypracuje sa program starostlivosti o les na najbližších desať rokov a ten neberie ohľad ani na klasický tretí stupeň ochrany. Program starostlivosti o les vôbec neregistruje, že je v národnom parku, je mu to v zásade jedno. Lesníci si naplánujú výrub konkrétnych porastov a všetko je v súlade so zákonom.

Čo vás najviac nahnevalo pri výruboch?

Diskutuje sa nielen o rozsahu ťažby v tretích stupňoch, ale ochrancovia prírody už musia bojovať o zastavenie zásahov v najvyšších, piatych stupňoch v rezerváciách, hoci sú rozlohou minimalistické. Hnevá ma aj demagógia lesníkov, ktorí si nevedia pripustiť, že za problém s lykožrútom a veternou kalamitou môže ich hospodárenie s lesmi. Na obrovských plochách vytvárajú dokonalé podmienky na vznik lykožrútových a veterných kalamít. Nevidím v tom sebareflexiu, hoci o Tatrách sa už diskutuje veľmi dlho. Vidíme minimum zmeny v názoroch lesníkov, nedotuje sa ani mimoprodukčná funkcia lesa, a sú tak tlačení do zisku z predaja dreva.

Znie to ako konšpirácia, lesníci si pripravia lesy tak, aby ich silný vietor vylámal, z čoho bude viac dreva, alebo ich napadne lykožrút a budú musieť rúbať.

Konšpirácia by to bola, ak by to bol zámer. Ostáva mi veriť, že to robia nevedomky, ale je fakt, že pôdu na to pripravujú.

Najväčšie plochy patria štátnym lesom. Kto je vinníkom za súčasný stav?

Problém je, že v chránených územiach má les dvoch správcov. Rezort pôdohospodárstva spravuje chránené územia, ktoré by mali fungovať v inom režime a malo by ich riadiť ministerstvo životného prostredia, ktoré k tomu má bližšie. Malo by to byť striktne rozdelené. O. k., tak môžeme zmenšiť plochy národných parkov, ale chráňme ich poriadne. Ak by lesníci nehospodárili v národnom parku, diskusia by nemusela byť taká vyostrená. Ochranár v živote nebude protestovať proti ťažbe dreva v hospodárskom lese.

Horské lesy Národného parku Nízke Tatry po vykonaní „ozdravných“ opatrení lesohospodárskymi organizáciami. Foto – Jozef Fiala/Arolla Film

Ako sa lesníci dostanú k tomu, že idú rúbať v národnom parku? Je to len formalita?

V programe starostlivosti o les, ktorý je spravidla plánom činnosti na desať rokov.

Kto sú vinníci za súčasný stav, za holoruby a zmenu krajiny?

Je to kolektívna vina. Určite sú zodpovední aj ministri, no otázne je, ako všetky vlády doteraz boli nastavené na ochranu prírody. Ani dobrý minister nič nepresadí, ak bol vo Ficovej vláde cieľ zoškrtať rozlohu chránených území bez vízie efektívnejšej ochrany zvyšných chránených plôch. Ochrana prírody tu doteraz chýbala. Obrovský konflikt záujmov mal bývalý minister životného prostredia Peter Žiga, ktorý riadi celý drevársky priemysel v polovici krajiny. Keď má takýto človek reprezentovať ochranu prírody a jej záujmy, tak tam vidím obrovský konflikt záujmov.

Ťažilo sa teda viac, kým bol Žiga ministrom, respektíve keď bol Smer vo vláde?

Kontinuálny nárast ťažby je veľmi dobre odkomunikovaný v aktuálnej kampani My sme les. Sú to konkrétne a nespochybniteľné čísla. Korelácia s pôsobením Smeru vo vláde tam v tomto časovom slede je viditeľná.

Naháňajú ochranári lesníkov pri rúbaní?

Boli situácie, keď sme zistili, že ťažia v ochrannom pásme orliaka morského, alebo nás neinformovali o ťažbe vo vzácnom území. V teréne je komunikácia slabšia, ale snažíme sa. Chodíme im tieto veci ukazovať a snažíme sa svoje požiadavky podrobne zdôvodňovať.

Napríklad tu nerúbte, lebo je tu vzácny živočích?

Áno, alebo že tu ste rúbali síce šetrne, ale aj tak to dopadlo zle, pretože sa potom šíria invázne druhy. Pretože v lužných lesoch to nefunguje tak ako v Tatrách a po zásahu zmizol zmapovaný biotop. A to je fakt, môžeme o tom dlho diskutovať, ale je daná metodika mapovania a pred zásahom tam biotop, ktorý je predmetom ochrany, bol, po zásahu tam nie je.

Hovoria vám kolegovia z Tatier o podobných prípadoch?

Aj v štátnej ochrane prírody sú niektorí čisto lesníci bez ochranárskeho zázemia. Niekde majú úplne iné uhly pohľadu na jednu vec. Sú aj štátni ochranári, ktorí nerozumejú výzve My sme les. Kolegovia z Tatier však majú tiež podobné skúsenosti.

Viete povedať, aký vplyv mali doterajšie rúbania? Koľko živočíchov zmizlo, koľko dedín vytopilo?

Dá sa povedať, koľko dedín vytopilo, no muselo by sa to vyhodnotiť. Je jasné, že zničená cesta pod Čertovicou bola zlikvidovaná práve pre masívne rúbanie. Chýbajú konkrétne dáta, akú má les pridanú hodnotu, ak sa nevyrúbe. Je tiež známe, že po masovej ťažbe je na ústupe hlucháň, ktorému sa dramaticky zmenšuje životný priestor. Na komplexné vyhodnotenie služieb ekosystému a spôsobených škôd však štátna ochrana prírody nemá kapacity.

Hlucháňov je na Slovensku stále menej, ak sa nič nezmení, o niekoľko desaťročí nemusia byť žiadne. Foto – Miroslav Saniga

Ako sa zmení správanie medveďov v Tatrách, keď miznú celé kusy lesa?

Musia sa dať do pohybu a hľadať si potravu inde, ľahký zdroj sú nezabezpečené kontajnery, čo je jadro problému s medveďom. Keby sa k nim nedostal, nenaučí sa chodiť do obce po potravu.

 

Slovenské lesy

Teraz najčítanejšie