Denník N

Slovenský knižný veľtrh je bez hodnôt a ideí

Počas druhého novembrového víkendu sa uskutočnil 25. ročník Bibliotéky. Foto – TASR
Počas druhého novembrového víkendu sa uskutočnil 25. ročník Bibliotéky. Foto – TASR

Vydavatelia najhodnotnejších titulov na Bibliotéke dlhodobo chýbajú. Neláka ich tam atmosféra, ani vysoké ceny za stánky, ktoré si nemôžu dovoliť.

Jeseň je v knižnom svete najrušnejšie obdobie, keď sa na veľtrhoch a festivaloch prezentuje to najlepšie z knižnej produkcie, diskutuje sa o témach, ktoré hýbu súčasnou literatúrou, v európskych mestách sa rozpráva o vzťahoch medzi kultúrami, stave spoločnosti a hodnotách, ktoré vyznáva. Najväčší veľtrh – vo Frankfurte – tento rok napríklad otvárali Angela Merkelová a Emanuel Macron a hovorilo sa na ňom aj o zodpovednosti za spoločný osud zjednotenej Európy. Každý dobrý festival či veľtrh ponúkne starostlivo vybranú tému, okolo ktorej sa točia diskusie a ktorá priláka publikum, médiá, vydavateľov, agentov, prekladateľov…

S Frankfurtom a jeho významom sa, samozrejme, nemôžeme porovnávať. Bratislavská Bibliotéka je iným druhom veľtrhu, ktorý netreba porovnávať s ničím zavedeným v západnej Európe, ale bohužiaľ ani s Prahou, Budapešťou, Krakovom, Ľvovom, Kyjevom atď. Na Bibliotéke sa neuzatvárajú kontrakty, nepredávajú sa práva na preklady, nie je tu priestor na kultúrnu diplomaciu, ale predovšetkým sa jej program netočí okolo žiadnych hodnôt a ideí.

Na slávnostnom otvorení ministerka školstva Martina Lubyová spomenula, že toto podujatie je kľúčové pre čítanie mladých, a odzneli aj slová o tom, ako čítanie a investícia do vzdelania dokážu zlepšiť ekonomický stav krajiny. V realite štvordňového veľtrhu sa to odrazilo na niekoľkých voľných lístkoch pre školský detský program, pričom Inchebe ako organizátorovi nie je určite neznáme, že na mnohých podobných veľtrhoch majú deti vstup úplne zdarma. Bežný návštevník, ktorý sa na veľtrh dostal, si odraz ministerkiných slov nemal ako všimnúť, pretože celé podujatie funguje bez akejkoľvek koncepcie.

Človek si našiel autorov a prezentácie ich knižných noviniek (tento rok prišli napríklad hostia Meir Shalev a Marina Stepnovová), ale opäť, tak ako po iné roky, to bol najmä výpredaj skladov a rýchloobrátkový biznis. V takomto prostredí na človeka padne prázdnota aj v tlačenici.

Produkcia malých vydavateľov, ktorá na knižný trh prináša najhodnotnejšie tituly, na Bibliotéke dlhodobo chýba. Neláka ich tam atmosféra, ani vysoké ceny za stánky, ktoré si nemôžu dovoliť. Hľadať kvalitu v knižnej produkcii, diskutovať, vzdelávať sa a žiť literatúrou, na to treba hľadať úplne iný typ podujatí. Sú to tie, ktoré vymyslia nadšenci, vznikajú na kolene a ktoré predstavitelia vlády ignorujú.

Dve malé pozitíva som však predsa len našiel. Besedu v stánku Ruska, na ktorej rečníci vyzdvihovali pozitíva VOSR, takmer nikto nesledoval. Konšpiračnej a špekulatívnej literatúry, ktorá mala v minulosti čestné miesto na pultoch, bolo tento rok o niečo menej. Ako tradične nesklamala Matica slovenská. V jej stánku teta ponúkala napríklad Hromníkove bludy s názvom Sloveni a Slovensko ako „historickú alternatívu“. Dobre preinvestované peniaze zo štátneho rozpočtu, presne v línii ministerstva školstva a kultúry, ktorú rečníci spomínali na slávnostnom otvorení.

Teraz najčítanejšie