Denník N

Marián Leško: Kiska bol chybou vo Ficovom systéme

Prinášame vám ukážku z knihy rozhovorov Tomáša Gálisa s Mariánom Leškom Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej. Známy komentátor tu hovorí, že Robert Fico nebuduje žiadnu ideu, čo by ho prežila, buduje len svoju vlastnú kariéru.

Fico bol akoby zaskočený z obrovského úspechu vo voľbách 2012 a akoby sa dokonca bál toľkej moci, akú na Slovensku po novembri 1989 nemal nikto. Videli ste to podobne?

Mal som rovnaký pocit. Preto zriadil aj Radu solidarity a rozvoja. Pripadalo mu schodnejšie a pre verejnosť prijateľnejšie, keď vytvorí niečo, čo bude vydávať za konzultačno-riadiaci orgán. V prvej fáze som ho podozrieval, že chce vytvoriť niečo, čo sa podobá na štátno-korporativistický model vládnutia, ale naozaj to bolo len zľaknutie sa z toho, že nemal ani Slotu, ani Mečiara, nemal sa za koho skryť. Keď sa do samostatného vládnutia pustil, bol milo prekvapený, ako mu to ide a rada sa napokon dostala úplne do úzadia. Párkrát ju pri nejakej príležitosti manifestačne použil, aby deklaroval, že to či ono nevymyslel sám, ale že to má aj širšiu podporu podnikateľov, odborov, cirkví a neviem koho všetkého, čo tam ešte mal. Išlo o vyslovene politickú záležitosť, o mimikry, že aj keď Smer vládne sám, vládne so spoločenským konsenzom. Samozrejme, druhá Ficova vláda bola od začiatku veľmi ovplyvnená tým, že jej predseda myslel na prezidentskú kampaň.

Kedy ste dospeli k tomuto názoru?

Môj prvý komentár s titulkom Fico bude kandidovať na prezidenta vyšiel v roku 2012. Mne to dávalo zmysel nie politicky, ale osobnostne. Politicky to bola od začiatku scestná predstava. Veď prečo by človek, ktorý má v rukách najväčšiu výkonnú moc, odišiel a prešiel do pozície, kde bude mať v rukách menej výkonnej moci? Osobnostne to však zmysel dávalo. Robert Fico nie je politik, ktorý by chcel vybudovať stranu, čo ho prežije, nie je človek, ktorý by chcel vytvoriť ideológiu, ktorá bude žiť bez ohľadu na to, či bude predsedom strany a vlády alebo nie. Robert Fico robí kariéru pre seba. V roku 2012 už bolo viditeľné, že uvažuje o kandidatúre na prezidenta. Prvá výstraha, ktorú vyslovil po voľbách, bola: teraz sme sami a musíme vládnuť tak, aby sme nevyvolávali hnev verejnosti, pretože tá už začína byť na korupčné a klientelistické aktivity precitlivená. Spolustraníkom preto povedal: Priatelia, správajte sa slušne, aby ste mi nepokazili šance v prezidentských voľbách. Prvé dva roky jeho druhej vlády, obdobie od roku 2012 do roku 2014, boli poznamenané tým, že Robert Fico držal všetkých sponzorov, patrónov a aktivistov vo vlastnej strane tak nakrátko, ako nikdy predtým a ako nikdy potom. V tom čase prepuklo najmenej škandálov a keď sa niečo objavilo, tak to buď len doznievalo alebo sa len prejavovali náznaky toho, čo prepuklo neskôr. Vtedy sa tiež ukázalo, čo všetko by dokázal, keby chcel a keby mal tú vôľu. Nerobil to však pre čistotu verejného života, ale kvôli sebe a svojmu úspechu vo voľbách.

Až do samotného oznámenia, že Fico bude kandidovať na prezidenta, sa komentátori i politici sporili, či to urobí alebo nie. Čo hovorilo v prospech možnosti, že bude kandidovať?

Fico už v roku 2010 videl, ako sa začína jeho kariéra podobať na Mečiara a na Dzurindu, a tak hľadal únikové možnosti. Aj preň­ho sú vládnutie a záťaž, ktorá sa s ním spája, príliš ťažké. Preto hľadal spôsob, ako sa z neho dostať. Bolo to jeho rozhodnutie, on chcel kandidovať, on sa tak rozhodol a nech mu hovorila strana, nech mu hovorili sponzori čokoľ­vek, presadil si svoje. Toto je vyslovene osobnostná záležitosť. Robert Fico chcel prejsť do inej fázy svojej politickej kariéry. Keby bol zvolený v roku 2014 a potom ešte raz, bol by šesťdesiatnik a ako dvojnásobný prezident by sa mohol rozhodnúť, či chce ešte niečo robiť vo verejnom živote alebo už ako legendárna postava odíde do súkromia. Zdalo sa, že mu to vyjde, a keby sa do toho nebol namontoval Andrej Kiska, tak by Fico všetkých porazil. Andrej Kiska predstavoval chybu v jeho systéme.

Knihu rozhovorov Tomáša Gálisa s Mariánom Leškom Chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej vydala Premedia.

Keď sa človek pozrie napríklad na vtedajšie vyjadrenia predsedníčky 83-členného poslaneckého klubu Smeru Jany Laššákovej, uvidí, že ešte krátko pred Ficovým rozhodnutím ani takáto vysoko postavená osoba nemala vôbec žiadne informácie o tom, či Fico bude alebo nebude kandidovať. Kto o tom vedel? A kto vlastne v Smere rozhoduje?

Podľa toho, ako Smer funguje, možno povedať, že je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Viac od tohoto autora? Napísal aj knihu rozhovorov s Marianom Leškom:

obchod.dennikn.sk

Teraz najčítanejšie